Prvý motorový čln

Plavím sa po rieke, kde prúd vyhĺbil v zákrutách takmer kolmé brehy v pieskovom podklade vysoké aj zopár metrov. Užívam si tie pohľady. Po pieskových plážach, ktoré sa tu mali nachádzať niet žiadnej stopy, zarástli trávou. Podobne ako v minulosti brehy Latorice lemovali krásne lúky (ktoré "kosil" miestny dobytok), dnes je na mnohých miestach amazonsky vyzerajúca nepriechodná húština.
Po čase sa sprava do Latorice vleje rieka Ondava a som na rieke Bodrog. (pozn. rieka Bodrog vzniká sútokom riek Ondava a Latorica, Bodrog nemá prameň). Som podstatne kľudnejší. Bodrog som splavil nespočetne krát, takže je mi známy a teším sa, že sa už nachádzam na oficiálnej vodnej ceste a pri troche šťastia môžem stretnúť lode, ktorých dĺžka bude zopár desiatok metrov.

O vlne, ktorú vytvoria a o následkoch na môj kajak radšej nešpekulujem... Postupne sa preplavím až takmer na koniec slovenskej časti Bodrogu. Cestou si užívam väčšie lode zakotvené v Strede nad Bodrogom a pomaly sa blížim až k hranici, keď sa zo zákruty vyrúti biely motorový nafukovací čln. Pozdravíme sa, avšak až po tom, ako je už ďalej za mnou si uvedomím, aké stretnutie som na vode vlastne zažil. Vodcom tohto plavidla totiž bol náš známy zo Šíravy, o.i. tvorca vchodu do vody blízko Borše, ktorý som chvíľu predtým obdivoval z pohľadu z vody.
Spomienky na tento motorový čln ma neopustia ešte pekne dlho. Najbližšie dni cca ďalších 200km totiž nestretnem žiaden motorový čln (v pohybe, nie zaparkovaný), pokiaľ nepočítam pramičky rybárov so závesnými motormi.Read more