Blížim sa k vodnému raju Tisza-Tó

Dochádza mi energia na mobile. Mám samozrejme solárnu nabíjačku. Za celú doterajšiu plavbu však svietilo slnko natoľko, že mi to dobilo len 10% baterky, no nejaké 2% denne :). Cestou míňam kompu poháňanú štýlom kolesového parníčka a ešte si aj príslušne bafkajúcu. Blížim sa k jazeru Tisza, keď zrazu začujem zvuk snáď ako z lietadla. Kým sa stihnem spamätať zistím, že z neprehľadnej zákruty sa na mňa v plnej rýchlosti vyvalila obrovská motorová jachta. Všimla si ma tiež v poslednej chvíli, takže prešla len zopár metrov odo mňa a jej vlny na mňa okamžite zaútočili. Nebolo mi všetko jedno. Boli to najväčšie vlny aké som kedy na kajaku zažil. Jachtár si uvedomil čo nechtiac spôsobil a v dostatočnej vzdialenosti zastal a pozoroval, či pokračuje vo svojej ceste, alebo mení plán na záchrannú akciu. Našťastie som to prežil. Celkom zážitok a sám som sa čudoval na to, ako také vratké plavidlo, ktoré sa však hrdí titulom morský kajak vie hladko prechádzať naozaj veľké vlny. Na rieke Tisza sa už objavujú značky (rozcestníky), keďže z Tiszy už idú odbočky na jazero Tisza. Do jednej odbočím. Z majestátnej rieky odbočujem na tenké rameno a je mi hneď jasné, že som v inom svete. Stretávam motorizované pramičky s množstvom rybárov, kajakárov v oranžových vestách, ktorí po mojom expedične nabalenom kajaku pozerajú ako po nejakej atrakcii. Ľudia mi záhadne začínajú rozumieť, je to tým, že všade je plno nemcov. O chvíľu vplávam do jazera a stretávam žltý športový čln úctyhodných rozmerov a ako sa vyznám určite aj s obdivuhodným množstvom koní pod kapotou. Obdivujem upravené pobrežie, pláže, prístavy a po 6 tich dňoch prvý krát zaparkujem v reálnom kempe.Read more