Cesta na ostrov Libong

Pobrežie, z ktorého odchádzame bolo plné príjemných a usmievavých ľudí (aj keď sú to moslimovia) a zanecháva vo mne pekné pocity.
Je to asi tým, že je to tu minimálne turistické a teda turisticky neskazené. Ľudia si tu žijú svoj pomaly sa vlečúci život v chudobnej chajde (s občas vedľa zaparkovaným obrovskýn SUV pickupom) a sú radi za každé spestrenie i vo forme bieleho turistu.
Nevýhodou je asi to, že je to tu malé, každý každého pozná a každý sa nás pýta, kde bývame, kde pôjdeme potom. Naše nákupné návyky a hĺbka peňaženky sa už asi tajne analyzujú a cez "internet" ľudí (z úst do úst) tejto dedinky.
Keď sa dnes totiž chceme preplaviť na vedľajší ostrov Libong, kde chceme pokračovať v dovolenke akékoľvek zjednávanie o cene je zbytočné.

Skúšame všetky možné spôsoby, finty, všetci sa pri tom zjednávaní narehoceme, ale nezjednáme ani o baht.
Nepomáha ani keď sa im prihovárame cez náš prekladač v ich rodnom jazyku a loďku bez kapitána nám dať nechcú - asi neveria, že z nás 5-tich sme štyria licensovaní kapitáni...

Že vraj sme z Európy, nemôžeme mať s takými cenami problém... No nabudúce poviem, že sme z Ukrajiny...
Inak sme mali originál cenu podľa prepravného cenníka ani väčšiu, ani menšiu, ale vedeli sme, že thajci majú ceny polovičné, tak sme skúšali...

Nakoniec sa nám podarilo aspoň vybaviť, že našu loďku riadil Ňano - i keď len zopár sekúnd :)

P.S. to červené vedro na fotkách je pokladnička plná thajských bahtov v predajni v potravinách ešte na pobrežíBaca lagi