Rozlúčka s Libongom, ideme na Ngai

Odchádzame z Libongu na ostrov Ngai, čo je asi 1 a pol hodinová cesta na tradičnej thajskej longtail boat.
Doterajšie ubytovania boli na nie veľmi turistických miestach a to má vždy svoje čaro i keď pláže, resorty nemusia byť top, ale zas to ticho (od bláznivých turistov) je liečivé.

Na Ngai očakávame kryštálovo priesvitnú tyrkysovú vodu s plážou ako z katalógu, ale už aj trošku väčší turistický záujem i keď ostrov je tiež z kategórie, že okrem beachwalkingu, kúpania sa, hojdania sa v sieti tam asi veľmi nie je čo robiť - ale my už snáď niečo vymyslíme :)

... a aby ste si nemysleli, že sa tu máme zas až tak skvelo tak zopár negatív ...

Je tu úžasne živo. Poblízku pobehujú opičky, po stredisku sa potulujú asi 3ja pesovia (tak ich volá Peťka), každú chvíľu je tu tendencia zašlapnúť chodiacu mušľu občas aj úctyhodných rozmerov a to aj 50m od vody. Po strome skáče veverička, do sprchy nás chodí navštevovať vtáčik. Do toho všade bzučí nejaký hmyz a vtáčí spev je tu takmer nepretržitý. No a samozrejme gekoni.
No a celý tento koncert v noci nekončí. Gekon je schopný v minútových intervaloch preškriekať celú noc. Všade niečo bzučí, niečo šuchotá po chatke, naštastie máme moskytiéru. Ráno o piatej začnú hulákať z mešity a ak by vás to náhodou nezobudilo, tak sa do tej árie pridávajú aj tí pesovia.
No a celú noc sečovská chatka spí na pružinových matracoch, ktoré cítia pod každým rebrom a škrípu, že budia zvyšok domčeka, zatiaľ čo my spíme na 30cm hrubom matraci, ktorý asi vystužili cementom. Je tvrdý ako OSB doska (ani trochu nepreháňam).
Zároveň sme dostali exkluzívnu chatku rovno vedľa vodného čerpadla. Ktokoľvek v celom rezorte si pustí vodu, u nás to v prerušovaných intervaloch bzučí a to dokonca aj celú noc.
Včera dokonca o ôsmej ráno si jedna chatka na plné pecky na celý rezort pustila asi 15 sekundový úryvok z asi ich národnej hymny (tak to znelo) ako svoj budíček, ktorý však zobudil celý rezort.
Samostatnou kategóriou sú komáre. Aj keď skoro žiadne nevidíme, vždy sme nejako doštípaní. Posledná teória, ktorá tu padla sú morské blchy. Čo môže byť reálnejšie ako sa zdá. Včerajšie nočné kúpanie totiž skončilo hromadným útekom potom ako nás niečo vo vode začalo žrať.

I tak stadiaľ odchádzame s tým, že atmosféra tohto ostrova je jedinečná a pripomína nám náš obľúbený ostrov Jum (tu je to zaspatejšie ešte viac). A ľudia sú tu dobrosrdeční, čoho dôkazom nie je len majiteľ tuk tuku, ktorý nedokázal povedať NIE rozmaznaným európanom, ktorí už nevedia čo od radosti...

P.S. Náš odchod Ňaňo ukončuje upchatím záchodu vo svojej chatke. Ak chcete vedieť ako a s čím to poriešil, spýtajte sa ho v komentároch, ale pozor len pre silné povahy :)

P.S. part 2 - vieme, že ta naša cena v súťaži hlavne ženám s bielym chrupom radosť nespraví, ale do súťaže by ste sa mohli i tak zapojiť - takto máme pocit, že nás číta max. 5 ľudí...Read more