Taký normálny deň v Thajsku...

Deň začíname s Ňaňom u kaderníka. Tomu sa klepú ruky, ako keby tušil, že vedľa sedí originál kaderníčka a podrobne ho sleduje.
Búdka, v ktorej sa Ňaňo strihá je aktuálne kaderníctvom, no poobede v nej však už záhadne funguje predajňa ovocia.

Ňaňovci sa ešte pred kúpaním zastavujú na kávičku a koláčik.

Mariškový koláčik, ktorý si Ňaňo kúpil a zjedol na prvý pohľad nevyvoláva žiadne reakcie. Vyhodené peniaze.

Pokúpeme sa na pláži, prejdú možno aj dve hodinky a Ňaňo mení farby. Je nejaký zelený a vyzerá byť ako mechom udretý.

V jeho realite sa však aktuálne strieda strašne veľa myšlienok za krátky čas spolu s krátkodobými výpadkami pamäte.
Ňaňo tvrdí, že má pocit, že veci, ktoré štandardne trvajú minútu u neho trvajú polhodinu. Zjavne sa mu kvalitne zmenil takt procesora.

Tento nesúlad medzi rýchlosťou času v jeho hlave a rýchlosťou času v realite mu však uberá schopnosť riadiť motorku.

Maja sa tak musí obetovať a Ňaňa v nálade ktorá osciluje medzi rôznymi stavmi ako napr. poloopitý prítulný medvedík, musí voziť na motorke sama a Ňaňovu motorku musí až do večera riadiť Danka.

Snažili sme sa spraviť s Ňaňom aj interview, ale veľa sme sa nedozvedeli, ako presne tento stav pociťoval on.

V každom prípade sa ma Ňaňo už viac dní ako hlavného ochutnávača rôznych blbostí snažil nahovoriť na koláčik a som rád, že som nepodľahol, lebo ako by sa dve vodičky s dvoma chlapmi v inej realite a Peťkou odpratali z pláže 15km od domu s troma motorkami, to fakt netuším.

Večer pri kartách ešte skúšame ďalšie dezertíky. Ja mám niečo ako čínske chipsy s polevou, ktorá je ukrutne štipľavá (nikto nemá odvahu to ani ochutnať) a Ňaňo má nejaké buchtičky s džemíkom pieskovej konzistencie.

Od Ňaňa som navyše dostal skvelú kukuričnú malinovku. Ja som tu schopný ochutnať všetko, ale toto bol už fakt hnus na tretiu.Читать далее