Lúčime sa s Bangkokom

Ráno si posledný krát užívame našu obrovskú terasu s panoramatickým výhľadom. Toho sa nedá nabažiť. Úplne iný pohľad cez deň, úplne iný v noci. A každým dňom mám odvahu viac a viac sa priblížiť k oknu, kde objavujem nové a nové 40 poschodové budovy, ktoré zdola vyzerali úchvatne a z hora som si ich pre ich "veľkosť" ani nevšimol.

Maja s Peťkou sa už tešia domov, Ňaňo povedal na tento hotel, že "na dedinu dobré" a nám s Dankou do plaču.

Bude nám smutno za tými pocitmi, ktoré sme tu zažívali a za tou atmosférou, ktorú sme tu nasávali. Bolo to niečo výnimočné, čo sme za celý život nezažili...

Na rozlúčku s hotelom Ňaňovci zopár minút pred odchodom ešte bežia využiť bezplatný voucher na "welcome" drink, ktorý dostali pri príchode a šup smer letisko.

Už sa tešíme na naše sedadlá v lietadle. Stoja pri nás nejaké vyššie sily, ktoré zariadili, že tí, čo stále zneužívajú dozvuky z narodenín (teda ja a Danka) majú sedadla pri východoch - t.j. cca 2 metre na natiahnutie nôh. V rámci našej triedy je to to najexkluzívnejšie, čo môžeme mať.
A tieto prémiové sedadlá sme dostali úplne zadarmo.

Najzaujímavejšie na celom lete boli dvere oproti wecku. Postupne tam mizla posádka (asi do nejakého tajného oddychového priestoru len pre posádku), no ale keď tam zmizol aj kapitán prestávala to už byť sranda...
Našťastie sa s kľudom angličana vynoril necelú hodinku pred pristánim...Läs mer