Ban Khlong Prem

Vchádzame do veľkej budovy stanice a sme tam úplne sami... (posledná foto). Reštaurácia, na ktorú sme sa tešili je už zavretá a Maja je sklamaná. Nájdeme otvorený stánok, kde kúpime provizórne jedlo, čo v našom prípade znamená krásne vyzerajúce vyprážané rezne, avšak v realite kurča posekané aj s kosťami a vypražené... (Samozrejme podávané a zabalené v sáčku).
So zubnou kefkou v ruke šup do velikánskych umývariek a WC a o chvíľu už hlásia odchod vlaku.

Vlak je máličko (trošku viac) ošumelá verzia toho, s akým sme šli pred zopár rokmi, ale už sme nemali inú možnosť.
Zvonku to vyzerá trochu desivo. Potešivé je snáď len to, keď vidíme, že väčšina vlaku pôjde celú noc po sediačky.
Jedálenský vozeň má strašidelnú atmosféru a neviem, či by vôbec prešiel našou hygienou. Možno ho ráno vyskúšame. No a náš ležadlový vozeň tiež vyzerá, že má svoj vek a že s extra čistením si nejakú námahu nedávajú. Nie je to vyslovene špinavé, skôr staro ufúľané...
No zážitková atmosféra, z ktorej je však Maja celkom sklamaná a smutná.

Inak pred zaspaním vošiel do vagónu nejaký sprievodca a do megafónu nám dával nejakú dlhšiu prednášku v thajčine netuším o čom :) Vyzeralo to celkom zaujímavo. Asi ako školenie v lietadle, len neviem, čo bolo nutné hovoriť nám vo vlaku a ešte s megafónom.

Následne prišiel ďalší, ktorý viazal šnúrky okolo kufrov, aby nevypadli z miesta, kde mali byť uložené... No sranda...

Aktuálne každý zalezený v brlôžteku, vlak si to trošku nadštandardne podskakuje a kýve sa zo strany na stranu (takto sa ten, ktorým sme šli pred rokmi určite nekýval), ale snáď je Maja tak unavená, že sa aspoň trochu vyspí. Danka bola KO po 5 minútach.

To zelené sú závesy, za ktorými spíme. A viď. detail na háčiky na závesoch, aký vešiak kvôli tomu rozobrali...Read more