Blížiaci sa záver

Dnes na obed opúšťame posledný rezort pri mori a presúvame sa späť do ubytovania v Ao Nang. Tam strávime posledné dni našej dovolenky, prevažne nakupovaním. Ja s Adamkom ešte využijeme možnosť bazénu a uvidíme, či sa podarí ešte odskočiť aj ku moru. Pre istotu sme sa s ním boli včera s Adamkom rozlúčiť, aj keď už nie kúpaním, ale aspoň nožky namočiť a pozrieť si ešte jeden západ slnka. Teraz už len vo dvojici, babku s dedkom sme tam už nestihli. Pôvodne som si myslela, že mesiac bude dlho, ale včera večer mi prišlo naozaj smutno, že to končí. Je mi jasné, že som sa lúčila skôr ja, ako Adamko. Je škoda že si toto celé nebude pamätať. Plány tejto dovolenky boli od začiatku plné otáznikov. Zo začiatku som si nebola istá ja, či to zvládneme, neskôr chytil paniku Tomčo. Nákup leteniek bol naozaj takmer na poslednú chvíľu, len vďaka znameniu, že ako tak klesli ceny. Upokojovalo ma, že s nami idú aj babka s dedkom a naozaj je to veľká pomoc. Zároveň ma motivovali Tomášove narodeniny, aby sa konečne vrátil do svojho milovaného Thajska. A keďže ja som tu nikdy nebola, tak to bola aj pre mňa skvelá príležitosť, trošku spoznať ďalšiu krajinu. Samozrejme, ani po nákupe leteniek nás stres neopustil a stále sme si neboli istí, či robíme dobre, že berieme 8 mesačné dieťa na druhý kontinent, na tak dlho. Nie sme sebeckí? Adamko si to aj tak pamätať nebude. A neublíži mu to? Predsa len potrebuje cvičiť. A nerozbije mu to natrvalo jeho krásny režim? Ale poctivé prípravy a dokonca nečakaný viac pozitívny ako negatívny názor našich fyzio a pediatričky ma trochu ukľudnil. Teplo a každodenný prístup k vode by mu mohlo veľmi prospieť. Vodu zbožnuje a cvičí sa tam s ním oveľa jednoduchšie, ako na suchu. A tak sme vyrazili. Režim sa nášmu malému vojačikovi podarilo ustáliť už na Koh Jume, možno by to išlo už skôr, ale prvé dni boli spojené s výletmi (Emerald Pool, Hong Island), a tak to bolo zložitejšie. Teraz môžem povedať, že si najviac užívam tento tretí týždeň, tak som rada že ma nakoniec všetci presvedčili, že 2 by bolo málo. Je to tak, kým sme si vôbec našli systém ako fungovať s Adamkom tu, 2 týždne zbehli ani nevieme ako. Ako toto celé vníma Adamko môžeme len hádať. Myslím, že nikto z nás nezaznamenal žeby mu tu bolo zle. Jedine tento týždeň ho trápi prerezávajúci sa zúbok, tak je mrzutejší, ale aj to je zvládnuteľné. Takmer 9 mesiacov som sa pripravovala na väčšiu drámu okolo zúbkov. Vodu si stále užíva, ale čo nás možno prekvapilo je, že more nemalo až taký úspech, ako sme čakali. Vyzerá, že je trošku neistý v tých vlnkách, ale po nejakom čase sa dokáže uvolniť. A zas sa ukázalo, že je to celý tato, žiadna voda nie je dosť teplá, a tak to vchádzanie bolo plné hundrania :) Ale ani horúčavu neobľubuje, tak žeby má dačo aj po mne? A tak som sa aspoň s ním mohla na obed skrývať pred horúčavou. Aj keď to počasie ma milo prekvapilo (Tomáša asi nemilo), aj zavial vetrík, aj sa zamračilo, neboli to tak tragicky horúce a suché dni, ako som čakala. Všetky Adamkove problémy, alebo nespokojnosť, zatiaľ vždy vyriešilo milované mliečko. To ako sa dokáže tešiť, keď ku nemu ideme s fľaškou mliečka je až neskutočné. Vo všeobecnosti to bol naozaj krásne strávený čas tu, hádam aj posledné dni pôjdu bez problémov. Dúfam, že si to stihol aj Tomčo trochu užiť, aj napriek dotieravému hmyzu, práci a všetkým stresom okolo plánovania. Za mňa môžem povedať, že rozhodnutie ísť sem neľutujem. A ďakujem aj babke a dedkovi, že išli s nami, lebo aj hlavne vďaka nim som si to dokázala aj užívať. Ako napríklad včerajším turistickým výletom, ale o tom potom :)Læs mere