Vũng Bầu

Dnešný deň je v niečom iný, nakoľko pozorujem, že všetci školáci majú červené pionierske šatky. To som si predtým nevšimol.

Cestou na prvú pláž sa mi podarí vyrúbať na motorke. Ideme po nejakom offroade a na nejakej vyvýšenine sa mi zadné koleso bokom zošmykne dole. Keby som to aspoň predpokladal, opriem sa nohami o zem, ale takto nohy pekne vyložené a pri rýchlosti 5kmh sa všetko odohralo behom sekundy ani neviem ako a už som ležal pod motorkou.
Všetko ok, žiadny škrabanček (na mne), ale zgecol som do červenej prašnej cesty, špinavý som ako čuník...

Na najbližšej pláži, ktorú som pracovne nazval "pláž hore bez" tak prebehne nie len povinné kúpanie, ale aj pranie.
Vzhľadom na zvýšený počet odhalených tajtrlíčok, čo mi aktuálne vôbec neprospieva a ukrutnú teplotu vonku sa hneď potom ako sa tieň najbližšieho stromu rozhodne opustiť moje ležovisko balíme a presúvame sa na ďalšiu ešte opustenejšiu pláž.

Na celej pláži sú okrem nás len dvaja ľudia. Máme tak možnosť bezplatne obsadiť trstinový slnečník. Ja si spokojne oddychujem v tieni a vetríku pri zvukoch mora. Tomčo v kuse dudre od toho, že nemá priamy výhľad na more až po to, že je hladný... Reštaurácia je od nás minútu na motorke, ale v tomto teple je to nadľudský výkon vyliezť z už rozloženej deky.
Po čase sa zdvihne a ja mám konečne možnosť v kľude si pospať na pláži až kým nezistím, že o široko ďaleko jediný tieň, ktorý som si obsadil zvádzam boj s množstvami malých kusajúcich mravčekov.

Okolo veľkého zábavného a vodného parku, kde vstupenka pre jedného stojí viac ako naša izba pre dvoch na jednu noc prechádzame do obrovských luxusných casínových rezortov zasadených v rozsiahlych a udržiavaných zelených parkoch.

Ďalšiu pláž nám bohužiaľ zastavali luxusným rezortom a tak sa na ňu nedá dostať. Končíme teda na inej. Vlny a vietor sú však tak veľké, že sa už nekúpeme.

Cez trúbiacich bláznov sa podvečer konečne doručíme domov. Na to, že sme na dovolenke sme nadmerne unavení.Leia mais