9. den: Polignano a Mare & Fasano

Dnesny den je opat vyletovy. Po super ranajkach, relaxe v mori a na lehatkach, dobrom caji, zopar podcastoch a obede od Melanie (antipasti male bruschettky s paradajkami, kopec tuniakoveho salatu a degustacny sunkovo-prosciuttovy tanier s mozzarellou di Bufala - plus ako bonus zmrzlina Spumone) sme podvecer vyrazili na vylet do Polignano a Mare, Monopoli a Fasano (tu hlavne nakup poharov a vecera). Uz ale prva destinacia Polignano a Mare nas prekvapila svojou architekturou a krasou, a tak sme tam stravili ovela viac casu, ako bolo planovane. Takze Monopoli sme museli vypustit, ostali nam niekedy nabuduce (urcite planujeme sa tu vratit aj na dalsiu dovolenku). V Polignano a Mare sme si vychutnavali miestnu atmosferu, tulali sa ulickami a obdivovali uzasne vyhlady na more a miestne utesy. Samozrejme nemohli sme vynechat miestny malicky zaliv Lama Monachile, znamy z mnostva fotografii, ale aj filmov (a najma jedneho oblubeneho pani M). Dokonca sme na vlastne oci videli aj zopar sialencov skacucich do mora z okolitych bral. Krasne miesto. Cestou spat k autu, ked pani M uz chytala paniku, ze nestihame termin rezervacie vecere vo Fasano (potom ale zistila, ze mame az na deviatu a nie na osmu, ako si mylne myslela), som ja este stihol gelateriu Il Mago dell Gelato odporucanu Melaniou (samozrejme klasika, coko-mango … vyborna). Potom uz smer Orlando Shop vo Fasano na nakup poharov, ake ma Melania vo svojom (“nasom”) rezorte. Pani nas uz cakala, nakupili sme 2 serie poharov, 3 male tanieriky, stylovu servirovaciu dosticku, jednu porcelanovu vazu (inak tie porcelanove veci sa nam kopia, uz mame nejake z Ostuni aj z Lecce) a dreveny svietnik. A vdaka Melanii sme dostali aj peknu zlavu. Na veceru vo Fuori Menu - Tradizione contemporanea sme dorazili prave vcas a rychlo sme zistili, ze ENG nam nepomoze, tak som zo seba sukal vsetky svoje talianske jazykove omrvinky. Vyprahnuti sme zacali miestnym bielym vinkom Ad Mira z Locorotondo (pani M) a lokalnym pale ale pivom Linfa (ja). Ako pozornost sme dostali domacu focacciu a chlebik. Pani M si dala Fetuccine al Tartufo a ja Tomahawk di Scottona e Patate al Forno (tomahawk stejk z miestneho plemena - a co znamena Scottona, to si uz vygoogli sam). Ak si este pamatate, ako som sa vznasal z tuniakoveho stejku v Ostuni, tak teraz som mal dalsi gastro zazitok. Masko stavnate, super pripravene (medium rare). A kedze to iste skonstatovala aj pani M, tak to musi byt pravda. Dokonca ochutnala aj “cervene” masko a bola nadsena. Neviem, ako lepsie to uz opisat, ale toto urcite nevynechajte pri lokalnych potulkach. Tiramisu Classico e Caramello Splato sme uz dali iba jedno spolocne, a tiez bolo famozne. Proste dalsi supertip od Melanie. Po navrate este trosku filozofovania a ospevovania stejku pri vinku. Zajtra nas caka posledny cely den v nasom rezorte Aurelia Sea View. Pomaly zaciname hladat vhodny termin na navrat buduci rok. Dobru noc.
P.S.
BTW, na jastericku zase neostalo miesto, mozno zajtra :-) Snad mi pani M odpusti …Read more