8. den: Lecce

Dnes pokracovanie relaxu so vsetkym z predchadzajucich dni, aj s obedom od Melanie - pani M cestoviny Orecchiette s domacou paradajkovou omackou a pecorinom, ja paradajky, mozzarella, olivac, chlieb. Pribudlo spolocne pocuvanie podcastov. A boli aj paradne vlny. Podvecer sme vsak vyrazili na dalsi vylet, teraz do vzdialejsieho Leče. A ano, ano, pise sa Lecce, ale pani M dovolila aj foneticky prepis … na rozdiel od niektorych inych slov, ako napr. puccia, tradicny chlieb zo Salento (v srdci ktoreho sa nachadza aj Lecce) plneny vsetkym moznym … len pani M si ho v Taliansku bohuzial nemoze ani len vypytat - a to ho tu mali naozaj vsade. Lecce je mesto s uzasnym barokovym historickym centrom, pre ktore sa nazyva tiez “hlavnym mestom baroka”. V centre je obrovske mnozstvo pamiatok a nadhernych stavieb, za ktore Lecce vdaci hlavne miestnemu makkemu a poreznemu zlatozltemu kamenu “pietra leccese”. My sme vsak dorazili po hodine cesty vyprahnuti a kedze bol pondelok, namiesto uhasenia smadu sme pocitali mnoztsvo zavretych podnikov. Nakoniec sme nasli Alibi Creative Club, kde sme si okrem dobreho piva (konecne IPA) dali aj prosciutto a burrata tradicny tanier. Posilneni sme sa vydali brazdit centrum a obehli sme vsetko podstatne: namestie Piazza San’t Oronzo s rimskym stlpom (na ktorom bohuzial prave chybala bronzova socha patrona Oronza), rimsky amfiteater, kostol sv. Marie (a v nom dva nadherne reliefy zo 16. storocia) kostol sv. Klary, katedrala sv. Marie dell’Assunta, Dom so zvonicou, kostol sv. Terezy, klastor sv. Anny, kostol sv. Jana Krstitela, mestska brana Porta Rudiae, radnica (a tu sa kupodivu objavila socha Oronza, ktora bude po rekonstrukcii umiestnena na vyssie spominany rimsky stlp), Teatro Romano, Teatro Apollo, kostol Cirkvy Jezisovej. Uz po zotmeni sme si to namierili do najlepsej miestnej gelaterie Natale s vyse 80 druhmi zmrzlin. A bola veru smakezna (ja rumova cokolada a mango, pani M cokolada a ricotta a figy). Na zaver sme si nechali najvacsi skvost, a to Baziliku svateho Kriza, ktora je najvelkolepejsim prikladom “lecceskeho baroka”. Priecelie baziliky je tak nadherne zdobene, ze pani M bola cela paf a skonstatovala, ze taku krasnu baziliku este nevidela. A fakt je to topka, paradna ceresnicka na torte po celom dni. Unaveni, vysmadnuti sme sa v noci vratili na nasu izbu, splachli smad pivom a este otvorili prosecco (priznam sa, dal som si uz iba ja) z nasich zasob, tentokrat Quartese Brut z numero uno Valdobbiadene vinarstva Ruggeri (inak fakt sa nam tie prosecka rychlo minaju). Dobru noc.
P.S.
Vcera ma pani M sprdla, ze som nepostol foto jastericky, ktoru cvakla. Tak som slubil, ze dnes … ale zase sa mi nezmestila do vyberu. Tak snad zajtra … alebo skonci jastericka ako Colombova zena?!?Read more