6. den: Torre Canne

“Posralo sa pocasie” … to mal byt povodne moj cely blog, ale prdli mi nervy a pod natlakom Reb a pani M pisem viac. Pocas ranajok este svietilo slnko a hned ako sme dojedli prisli mraky. Z trucu sme dali more, lahli aj na lehatka, ale slnko nikde. Obed bol vyborny (pani M ponad svoje lasagne so zalubou pozerala na moje mlete maska so syrom stracciatella), ale naladu mi to nespravilo. Po obede pocasie pokracovalo v nastupenom trende a moja nalada pokracovala v nastupenom trende tiez. Ked o tretej zacalo prsat (t.j. padlo na mna asi 30 kvapiek), bolo to definitivne v prdeli. Cela Europa zomiera teplom, len my musime byt v aktualnej chladnicke celeho kontinentu. Moja nalada dalej upada … ak este je vobec kde … cakam kedy vybehnu z mora na ladovej kryhe tucniaci … No asi si viete predstavit moje rozpolozenie. Aby som to vobec nejako zvladol, musel som si otvorit moje najoblubenejsie prosecco Pionere (je to extra brut Rive di Santo Stefano). Pani M so mnou moje pocity vobec nezdielala, naopak, pochvalovala si prijemnu teplotu a ze sa nemusi opalovat. Hned som si musel otvorit dalsie prosecco … aj ked teda to prosecco nebolo, lebo islo o Metodo Classico od Bortolotti, teda druhotne kvasenie vo flasi, ale uz aj s degorazou (kukni blog zo 4. dna), no a to uz na rozdiel od “col fondo” nie je povolena metoda pre prosecco. Cakal som hodne, este vyzretejsi zazitok, ale prdlajs … aj toto vino zapadlo k pochmurnemu pocasiu a osobne ma sklamalo. Ako som pisal uz pri “col fondo”, skusime este ineho vyrobcu, ale uz mam pocit, ze proseccu najviac slusi kvasenie Charmat/Martinotti v uzavretych tankoch. Pocasie posrane ako batola po mrkvovom pyre sa pokusime zachranit este vychadzkou do Torre Canne - tentokrat ale uz aj so smejdenim po obchodoch a jedlom inde ako v La Baia. Jeden ale mieni a … v La Baia nebol prvy raz rad a tak nam prdli nervy a opat sme tam skoncili na veceri a s klasickym kombom. Aspon smejdenie po obchodoch bolo uspesne … pani M prisla k modrym satockam. Inak asi z pocasia dopadla depka aj na majak v Torre Canne - z trikolory ostala nasvietena iba bikolora (kuk foto) - podla mna cervena zmokla a zmrzla. Po navrate sme este dopijali proseccko. A ti pozorni z vas su uz iste netrpezlivi, ako to vlastne dopadlo s Ferragosto … tak nakoniec hlavny sviatocny den ponimaju viac duchovne, obed travia v sirokom rodinnom kruhu. No a klasicky polnocny “neverending” ohnostroj a diskoteku do rana sme uz brali ako skuseni harcovnici a taketo drobnosti nas nerozhadzali. Dobru noc, pekne sny o slnku.Читать далее