Canale della Vena

Povodne som chcel spojit niekolko dni relaxu na plazi do jedneho blogu, ale dnesny vecerny gastro orgazmus si vyzaduje svoje samostatne cestne miesto. Plazovy den prebiehal klasicky, talianske ranajecky, plaz, plavanie, drinky, cajovy plazovy ritual. Na veceru nas cakal uz dlhsie planovany podnik El Gato (https://goo.gl/maps/gynW7WDegay3b5Sh6) v starom centre Chiogga. Konecne sa mi podarilo aj hacknut appku na lokalny bus a dopravit sa tam za 1,30€ namiesto 10€. Nase nadsenie ale schladila plna obsadenost podniku na cely vecer. Nahradu sme vsak nasli pomerne rychlo a usadili sa v stylovom podniku priamo na brehu Canal Venu hned za najvacsim mostom Ponte Vigo (ano, ten, pri ktorom sme uz boli v inom podniku na bruschettu a pizzu) s nazvom Osteria Gusto (https://goo.gl/maps/EfhCfb2Mbq5JCf3W6). A dobre sme urobili, hoci sme sa hned aj nalezite uviedli, ked pani M roztrepala pohar na vodu, o ktorom prave basnila, ze aky je krasny … a casnicke sa potom s potesenim postazovala, ze to manzel … co dodat. Vyborne rozhodnutie bolo, ze jedlo sme si vyberali podla fotiek na webe a nie podla menu. A tak sme postupne s pani M sharovali Fritto Di Laguna (fascinovali nas tie najmensie krevetky, sardinky, kraby, kalamare urobene fantasticky, ze sa rozpadavali na jazyku), Tartare Di Tonno Con Burrata E Tartufo (famozny tuniakovy tataracik so syrom Burrata a hluzovkou nakrajanou na tenucke platky - nadpozemske!!!) a Tagliata Di Tonno Al Pistachio (fantasticky tuniak v pistaciovej kruste s domacou majonezkou). Zapili sme bielym vinkom Custoza (pani M) a Rossa a Blonde Leffe ejlikom (ja). Na zaver sme to este prelozili zakuskom Semi Torrincino a maximalne uspokojeni sme este aj stihli posledny bus na hotel. Vinko na terase uz len podciarklo tento famozny den.Okumaya devam et