Ko Pak Ka

Tomčo so Zuzkou ráno ledva stíhajú. Zaspali, ale ani sa nečudujem, Adamko zaspal až okolo 1 v noci. Odchádzame objednaným minibusom do prístavu odtiaľ loďkou na pláž Koh Lao Lading. Ako tie loďky vyzerajú to už viete a ja som tiež vedel, čo od toho čakať. Najviac ma zaujal volant na lodi, ktorý bol z nejakého auta, vyzeral, ako by tam mal byť aj airbag, ale ten bol určite vybraný. Volant však bol vodorovne a to bolo akosi neprirodzene. Ani šikmo ani zvisle ale vodorovne. Na pláži si umyjeme iba nohy, vyskúšali sme aká je teplá voda. Zuzka a mamka ochutnali kokosovú vodu. Zuzke chutila, ale mamka krútila nosom. Po hodine pokračujeme do Hong Island lagúny. Krásna lagúna, v ktorej nás obklopovali obrovské skalné bralá neskutočných tvarov. Priezračná voda a zopár lodiek. V tejto lagúne sa iba poobzeráme a pokračujeme do nášho dnešného cieľa na ostrov Hong. Pristávame pri plávajúcom móle, ktoré je poskladané z malých plávajúcich kociek. Zdá sa, že bude veselo. Trocha aj bolo, mólo sa vlnilo a občas sme sa museli chytiť, aby sme nespadli, ale nakoniec sme to bez ujmy na zdraví dali. Tesne pred koncom pred Zuzkou to jedna pani nezvládla a spadla aj s batožinou, našťastie iba na móle. Pláž je pekná, piesčitá. Piesok je veľmi jemný, zachádza všade. Na pláži je aj miestna reštaurácia, kde sa najeme. Zaujímavé, všetci ma strašili thajskými jedlami, ale zatiaľ som všetko zjedol a aj keď bolo jedlo pikantné, stále mi chutilo. Zuzka s Tomášom sa okúpali, my s mamkou sme sa hrali s Adamkom. Spoločnosť nám robila malá niečo cez meter dlhá jašterička (varan). Keďže som začal trocha cítiť hrdlo, radšej som sa nekúpal. Bolo pod mrakom a tak nebolo až tak horúco. Po asi dvoch hodinách sa začalo ešte viac mračiť a nakoniec aj pršať. Spočiatku iba trocha, hovoríme si, však prestane. Neprestalo, začalo liať. S Tomášom a mamkou sme vzali do plážovej deky všetku batožinu a utekáme sa skryť, samozrejme sa mi deka vyšmykla z ruky a zopár vecí spadlo na piesok. Nevadí, aj tak je všetko od piesku. Skryjeme sa v reštaurácii, ktorá bola síce plná, ale mamka si miesto vyboxovala. Začína fúkať vietor, šípime problémy ako prejdeme cez plávajúce mólo, ktoré sa hýbe a zároveň je šmykľavé od vody. Keď dážď trocha ustane, keď už neleje, iba prší, ideme po móle k lodi. Všetci sme to zvládli, nebol to až taký problém, i keď niekedy bolo treba počkať, kým sa mólo trocha ukľudní. Prídeme na koniec móla a čakáme na našu loďku, keď v tom krik a vidím, že miestni zamestnanci bežia po móle so záchrannými vestami. Niekto spadol do vody, niekto to nezvládol. Hovorím si aj tak sme frajeri, zvládli sme to bez pádu. Všetko dobre dopadlo, nikto sa neutopil, ostávalo nám prejsť posledné metre k loďke, ale tam sa už nedalo ničoho chytiť. Po čase príde loďka a my ideme nastúpiť. Tomčo prvý, ja za ním, ale keďže počúvam Tomčove pokyny, aby som si sadol na kraj lode a tak vošiel do lode, tak to je dosť ťažkopádne, ako mrož :-). Obdivujem Zuzku, s Adamkom v nosiči to zvládla a Adamkovi sa nič nestalo. Samozrejme, že jej miestni pomohli pri tých posledných metroch, ale celé mólo zvládla sama. Ľudia sú tu naozaj dobrosrdeční, stále sa usmievajú a sú nápomocní. Napriek tomu, že boli vlny, (samozrejme nie ozajstné veľké, ale vlny) čakal som, že budeme cestou späť viacej skákať na vlnách, ale lodivod a loď to zvládli pekne a nikto nedostal morskú chorobu. Ešte sme mali v loďke prichystané pohostenie, melón a čerstvý sladučký ananás krásne naaranžované. V prístave sa rozlúčime, zaplatíme a zvítame sa s vodičom, ktorý nás má odviezť do hotela, ale nastáva problém. Vodič nevie kde je náš hotel. Pýta sa jedného, druhého a nakoniec až tretí vodič Tuk-tuku sa mu snaží vysvetliť cestu. Ideme nastupovať a nasleduje ďalšie prekvapenie. Vodič prišiel s autom pre dvoch a ostatní majú miesto na korbe a berie ešte ďalších troch cestujúcich na korbu. Tak toto bolo mimo plánu. Tomčo píše Ae a tá je tiež prekvapená, takto to nemalo byť, ale nevadí, hlavne, že sa dostaneme do hotela. Zuzka s Adamkom si sadnú dopredu a prvý dojem je, že si sadajú za volant :-) , keďže sa tu jazdí po opačnej strane. Do hotela sme trafili, ideme na izby a dávame všetko sušiť, všetko je mokré. S Tomčom ideme kúpiť repelent a vodu. Zatiaľ si mamka užíva Thajskú masáž. Po masáži príde na izbu a je celá dolámaná. :-) Vonku znova leje a tak asi budeme dnes bez večere. Dám si kafíčko a idem písať príspevok. Keď už pomaly končím Tomčo zavolá dáte pozor na Adamka ideme kúpiť večeru. Samozrejme. Tak som zvedavý, čo donesie. A verím, že po večeri nás už nečakajú žiadne dobrodružstvá.Read more