Nedeľa ... Vyrážame

A je to tu ... Večer pred odchodom, už aj na mňa dolieha stres a aj keď viem že vstávame o 5 ráno, tak ešte o jednej ráno skúmam či máme všetko (aj keď pri pohľade na našu batožinu bolo nemožné si oredstaviť, že sme dačo zabudli) a píšem zoznam čo ráno pred odchodm musíme stihnúť. Čo zahŕňalo aj uvarenie a mixnutie brokolice, na ktorú som zabudla, aby na nás po návrate nevyskočila z chkadničky.

Ráno som bola vďačná, že sme sa rozhodli vyraziť o hodinu skôr, lebo už tam sme nabrali meškanie pri prípravách. Tomčo rozhodený veľkosťou batožiny a stresom z letu, ma našťastie na to vopred upozornil, a tak ma jeho nálada nevyvádzala z miery. Úprimne som podľa jeho slov čakala, že to bude horšie. Keď sa nám konečne podarilo poskladať tetris v aute, sme s batožinami na rukách aj pod nohami vyrazili v ústrety novému dobrodružstvu.

Našťastie moje obavy na letisku sa nepotvrdili a nikto neriešil, že z nášho Adamka spravili Adammasta, ani váhu a zloženie našich príručných batožín, ktoré vôbec nespĺňali podmienky, hlavne moja. Najviac ma prekvapilo, keď mi v pohode pustili 3 fľaše s vodou a výživu cez kontrolu. A tak sme zvyšok času už strávili čakaním na odlet, Adamko guľkaním sa na ihrisku, Tomčo s pivom v ruke znižoval hladinu stresu, dedko s babkou strážením batožín, Adamka a pripravovaním príspevkov a ja s kávou v ruke a naberaním energie na prvý pohľad nekonečný let.Læs mere