Ao Nang ... prvý deň

Prvý deň ktorý vnímam. Po dlhej ceste (prebdenej poväčšine) ani neviem kedy bolo 23. a už je 24.1.

Včera sme si ešte urobili prechádzku na večeru. Rozhodla som sa ochutnať Pad Thai, nejako ma to síce neoslnilo ale chutné to bolo a zasýtilo. Adamkovi už bolo dlho a tak sme sa s ním na striedačku prechádzali. On skrytý pod moskytierou, ktorú som mu tajne závidela.

Mala som obavy ako zvládne tento časový posun náš malý vojačik a je to trošku náročné, ale keďže aj ja som bola úplne odpísaná, role uspávača sa ochotne ujal tato a 2 hodiny poctivo skúšal možné aj nemožné. Niečo pred 11tou sa to podarilo, ale musel spať s nami, postieľka tu dúfam nemerala takú cestu na okrasu. A takto Adamka aj mňa vyplo na ďalších 12 hodín s jednou prestávkou na mliečko. Tato aj dedko medzitým úspešne vybavili sim karty.

Prvé dni budú asi o hľadaní nového režimu, a tak sme to dnes vzali pozvoľna, iba prechádzkou na miestnu pláž, kde si ja osobne užívam zamračené počasie a Adamko si dáva šlofíka v kočíku, ktorý má väčší úspech ako postieľka. Verím, že postupne sa naše tempo rozbehne a ďalšie dni budú rušnejsie. Nakoniec aj super, že tu budeme až mesiac.Read more