Prvé dojmy z Krabi

Pristávame v Krabi. Všetci unavení a nevyspatí, hlavne Zuzka, tá spala najmenej. Na letisku prechádzame cez kontrolu, kde nás vzali do parády dve úradníčky v čiernych uniformách. Pripomínali mi uniformy SS. Kontrola pasov, zobrali nám odtlačky prstov (už sa mi nič neprepečie už ma majú v evidencii) a foto tváre. Vonku z letiska mi to pripadalo také neúhľadné, neporiadok, žiadna tráva. Taxík, ktorý nám zabezpečila Ei nás vezie do hotela. Stále keď sa pozriem von cez predné okno mám pocit, že ideme v protismere, že je niečo zle. Je to len pocit, darmo zvyk je železná košeľa. Hotel na fotkách vyzeral, že je v rušnej ulici, ale je v zastrčenej uličke, čo nevadí, je tu kľud a ticho. Máme 2 izby, veľké a priestranné. Neskôr nás navštívi Ei, donesie kočiar pre Adamka. Je to JEEP, ale nakoniec ho neberieme, nemohol by v ňom ležať, iba sedieť, čo zatiaľ nie je pre neho. Ideme na krátku obhliadku, kupujeme vodu, repelent a raňajky. Večer ideme na trocha väčšiu obhliadku a večeru. V reštaurácii za asistencie jašteričiek pobehujúcich na svetelnej reklame si dávame Thajské jedlá. Mamka keďže sedela za mnou tak sa ani nebála :-) Objednám si kuracie na kešu orieškoch s ryžou bez čili papričky a pivo. Samozrejme mi doniesli s čili papričkou, ktorá hneď šla k mamke a Tomčovi. Napriek tomu jedlo bolo pikantné, ale v rámci normy a to mi chutilo. Pivo ako zriedené, ale dalo sa, aj tak pijem nealkoholické. Poobzeráme obchodíky a pomaly mierime do hotela. Posun času urobil svoje a sme unavení. Prvý dojem z Thajska: Nezáleží na tam ako veci vyzerajú, hlavne že fungujú. Vidieť to na zhrdzavených Tuk Tuk, autách, chatrčiach až po kývajúci sa vodovodný kohútik v kúpeľni. Hlavne že je všetko funkčné. Ako údržbár by som sa tu neuživil, ale roboty by bolo.Læs mere