Dojmy z presunu z pevniny na ostrov

Po včerajšom presune luxusným minivanom z hotela v Ao Nang do prístavu v Krabi to bol pre mňa šok v dobrom aj zlom.
Mali sme obavu ako sa s tými všetkými batožinami presunieme na loď, ale tu ma milo prekvapili počerní chlapíci, lebo ešte sme ani všetko nevyložili z auta a už vidím ako sa naše dve tašky - pôvodne v lietadle príručné batožiny a postupne aj všetky kufre nesú na loď, ktorá nás má prepraviť na ostrov. No a tu nastalo to prvotné sklamanie, keď som zbadala loď a lavičku k nej, nejako som to dala aj s kočiarikom v ruke, ale strach som prekonala len preto, že už mám nejakú skúsenosť balansovať po Téčkach v prístave na Šírave, niet nad osobnú prax.
Na tej lavičke chýbalo zopár latiek a bola užšia ako kolieska na kočíku.
No a tá loď, celá drevená, nafarbená škaredou svetlomodrou farbou, sem-tam olupujúcou sa a keď som videla, čo všetko pribudlo v nákladnom priestore - na záver aj skúter, zľakla som sa prepravy. Ale ako sme sa bavili, tu nič nemusí vyzerať pekne, len aby to bolo funkčné. V čele priestoru na prepravu cestujúcich boli zhrdzavenými pripinačkami umiestnené úradné dokumenty, zrejme na spôsobilosť prepravy ľudí a tovaru. Síce som ničomu nerozumela, lebo to bolo po thajsky, ale akú - takú dôveru, že do cieľa dorazíme, to vo mne vzbudilo.
Adamko zvládol prepravu na jedničku vďaka svojmu matracu do postieľky, položili sme mu ho na drevenú lavičku, na akých sedeli cestujúci po obvode lode a celý čas sme ho pridržiavali, lebo tu ani šialený zvuk motora nepomohol a on nezaspal, ale celú cestu poležiačky vykopoval nožičkami a rúčky si zamestnal šušťavými obalmi.
Ani nie hodinka a boli sme na ostrove, Tomáško vyštartoval dohodnúť odvoz do nášho ubytovania a my sme sa postupne aj s batožinou presunuli na breh.
Tu som si v tom strese zabudla všimnúť lavičku. Asi preto, že kočiarik prenášal Milan a s taškami to bolo jednoduchšie.
Tu sa nám o nejakom pohodlnom prevoze do rezortu mohlo len snívať, boli sme radi, že sme sa zmestili na korbu auta, tie 2 panie asi v mojom veku, ktoré tam už sedeli len čumeli, čo všetko ešte na tú korbu vošlo a my dvaja s Tomáškom k tomu.
Náš maród a mamička s dieťatkom sa vošli do kabíny. Našťastie, lebo na tej korbe riadne fučalo, ale za cca 10 minút sme boli na mieste.
Ako to bolo s ubytovaním, to už viete.
Dnes ráno som si vychutnala dovolenkovú pohodu. V celom areáli tichúčko, nikde ani človiečika, už o pol siedmej som sa prešla popri bungalovoch chodníčkom ku pláži a späť. Cestou som sa pristavila pri thajskej “kapličke” asi na ochranu pred duchmi. Paráda, deň sa začína a môžeme si užívať.Read more