Resetuj wyszukiwanie
USA roadtrip
  • Peter Kiš

USA roadtrip

35-dniowa przygoda według Peter Czytaj więcej
ObserwujPodsumowanieKalendarzDzielićDzielićLista postanowień
Najpierw najnowszy
  • Peter KišUSA roadtripPeter Kiš

    Lodny dennik spojenych karavanistov 19

    30 czerwca 2016, Stany Zjednoczone ⋅ 🌙 22 °C

    Po dni stravenom vo Vegas sme sa zase zacali hybat smerom na zapad, teraz uz primarne do nasej konecnej karavanovej destinacie Los Angeles. Cestou sme sa este zastavili pri velkom cintorine lietadiel, ktory je bohuzial oploteny, tak sme sa nevedeli k stovkam lietadiel dostat blizsie. Ale aj ten pohlad zpoza plota stal za to. Czytaj więcej

    Zobacz tłumaczenie
  • Peter KišUSA roadtripPeter Kiš

    Lodny dennik spojenych karavanistov 20

    1 lipca 2016, Stany Zjednoczone ⋅ ☁️ 19 °C

    Tak sme sa v Los Angeles museli po dvoch tyzdnoch rozlucit s Amy (s nasim prvym karavanom) aby sme si vzapeti za hubicku pozicali na par dni Lucy, auto s kuchynkou v kufri a stanovym noclahom na streche :) Hned sme sa vybrali do Santa Monicy skusit tunajsie plaze a vodu ticheho oceanu. Tichy ocean je oproti vodam mexickeho zalivu ovela chladnejsi a burlivejsi, dokonca aj piesok je tu drsnejsi. Pobrezie je tu skor vhodnejsie na surfovanie ako na plavanie... Czytaj więcej

    Zobacz tłumaczenie
  • Peter KišUSA roadtripPeter Kiš

    Lodny dennik spojenych karavanistov 21

    2 lipca 2016, Stany Zjednoczone ⋅ ☁️ 18 °C

    V LA sme stravili aj nasledovny den. Presli sme si skoro cely hollywoodsky chodnik slavy, ponachadzali hviezdy tolkych znamych ludi, ze sa nam to uz nakonci nechcelo ani fotit :) V jednom obchode so suvenirmi nas dost neprijemny predajca skoro vyhodil, lebo sme si neprezerali tricka v kominikoch, ale dovolili sme si ich z kominiku vybrat a rozprestriet, pricom drmolil nieco o zasr*nych nadradenych europanoch, tak sme mu velku trzbu neurobili :) Zasli sme si aj pod napis Hollywood, kde zrovna nejaka vychadzajuca hviezda natacala nizkonakladovy videoklip na fotak :) Hned pod napisom bol park na vencenie psov, v ktorom sme si na prenosnom plynovom varici uvarili spageti. Psom sa vona nasho pokrmu asi dost pozdavala, lebo po naservirovani ich bolo pod stolom pod nohami hned niekolko :) Pocas konzumacie spagiet sme museli odbehnut zachranit nas novy mini-karavan, nakolko sa pri nom zastavil serif, ktory po kratkej obhliadke zacal vypisovat pokutu. Problem bol v tom, ze sme zadnym kolesom parkovali pri nacerveno natrenom obrubniku, co oznacuje parkovacie miesto pre pripadnych poziarnikov. Serif ked pocul ze sme z Europy ihned vyhodnotil, ze sme v krajine novi a tym padom sme sa nestihli oboznamit s dopravnymi predpismi a tak nas priestupok vyriesil len dohovorom :) Czytaj więcej

    Zobacz tłumaczenie
  • Peter KišUSA roadtripPeter Kiš

    Lodny dennik spojenych karavanistov 22

    3 lipca 2016, Stany Zjednoczone ⋅ 🌙 8 °C

    Noc sme stravili niekde v San Barbare v bocnej ulicke. Noc bola celkom chladna, hlavne teda v jaskyni na streche auta. Po rannej kavicke a hygiene v McDonalde sme vyrazili smerom do Sequoia & Kings Canyon National Parks. Po par hodinach jazdy sme necele 2 hodinky pred zapadom slnka dorazili k vstupu do parku. Od vstupu az po sekvoju generala Shermana to bola skoro dalsia polhodina serpentinami s celkom slusnym prevysenim, ale tie vyhlady stali za to. Cesta smerom do najvyssieho bodu hory sa tiahla lestnatym lesom bez jedineho naznaku ze nejaku sekvoju vobec uvidime. Az ked sme sa s autom prehupli cez vrchol hory ocitli sme sa v zajati vysokanskych a hrubociznych sekvoji. Videli sme najmohutnejsi strom na planete, ale keby nebol oznaceny, bolo by v lese kandidatov na tento titul hned niekolko. V noci sme sa presunuli do San Jose, kde sme prespali pred Walmartom. Czytaj więcej

    Zobacz tłumaczenie
  • Peter KišUSA roadtripPeter Kiš

    Lodny dennik spojenych karavanistov 23

    3 lipca 2016, Stany Zjednoczone ⋅ ☀️ 19 °C

    Rano sme zo San Jose vyrazili odovzdat Lucy, pricom sme sa este stihli zastavit v Silicon Valey obzriet si centraly velkych IT firiem. Nakolko bola nedela, vsetko bolo puste a celkovo arealom a budovam chybal ocakavany velkolepy efekt. Spravili sme si aj kratku zastavku na Standforde, ktoreho areal posobil kultivovane a celkom zivo, nakolko to vyzeralo ze sa zrovna studenti ubytovavali na internatoch. Ked sme pred obedom dorazili do pozicovne aut, bola zatvorena. Kluce sme teda mali podla zmluvy vhodit do schranky a auto nechat pred branou vedla ostatnych cez vikend vratenych aut. Vzniknutu situaciu sme vyhodnotili tak, ze ked vratime Lucy o par hodin neskor, v podstate sa nic nestane :) Czytaj więcej

    Zobacz tłumaczenie
  • Peter KišUSA roadtripPeter Kiš

    Lodny dennik spojenych karavanistov 24

    4 lipca 2016, Stany Zjednoczone ⋅ ⛅ 13 °C

    Nakolko sme si ponechali Lucy na dalsich par hodin a nadrz sme mali poloplnu, nic nam nebranilo vyrazit po top miestach San Francisca. Lucy sme nechali v strede mesta pri najvyssom mrakodrape co sa nam pri jej hladani na spiatocnej ceste ukazalo ako klucove :) Zo stredu mesta sme postupne pochodili obrovsku cinsku stvrt a potom sme sa zacali presuvat smerom k moru k vaznici Alcatraz. Pri nasom presune sa cez mesto prevalila mohutna a nizka oblacnost, ktora sa rozplynula az rano. Pocitova teplota sa behom 15 minut znizila z kratasov a kosele na nohavice, mikinu a bundu. Nakolko sme boli od Lucy dost daleko a casu sme tiez nemali neobmedzene, pokracovali sme v letnejsom obleceni dalej. Nad oceanom sa drzala silna hmla, takze Golden Gate sme videli len z casti. Alcatraz sme tiez absolvovali len z pozicie vzdialenych pozorovatelov, nakolko vstupne bolo nad nase financne limity. Celkovo sa toho dalo v San Franciscu dost vidiet a nasavat atmosferu mesta, skoda len toho pocasia, ktore sa zmenilo rychlejsie ako v Tatrach. K Lucy sme sa vratili az za tmy, kde nam pri jej hladani vyborne posluzila mala svetelna show na vrchole spominaneho mrakodrapu. Nakoniec sme sa v snahe uvidiet Golden Gate odviezli az uplne popod neho, ale hmla bola taka husta, ze sme nevideli ani kusok konstrukcie, pricom sme od nej nemohli byt na viac ako 100 metrov. K pozicovni, kde sme mali Lucy vratit, sme prisli okolo pol druhej rano a nakolko sme nemali kde spat, naposledy sme vyuzili je pohostinnost, s tym ze rano sa vypraceme a auto aj sklucami nechame tam (4. jula maju v Usa Den nezavislosti a vraj v pozicovni maju volno). Rano sme sa zobudili na to, ze vsetky auta okolo, ktore mali byt rovnako ako Lucy vratene cez vikend su uz vparkovane vo dvore pozicovne a postupne sa cistia :) Tak sme sa urychlene vypratali, auto tam nechali a peso sme sa presunuli asi k pol hodinu vzdialenej zastavke metra, ktorou sme prisli do stredu San Francisca na autobusove nastupiste pre dialkove spoje. Po tom, co sa nam odprezentovali vsetky miestne ludske individua sme nasadli na autobus naspat do Los Angeles... Czytaj więcej

    Zobacz tłumaczenie
  • Peter KišUSA roadtripPeter Kiš

    Lodny dennik spojenych karavanistov 25

    6 lipca 2016, Stany Zjednoczone ⋅ ☀️ 25 °C

    Do Los Angeles sme dorazili okolo 8 vecer, akurat aby sme sa stihli presunut pred radnicu kde sa mala konat jedna z mnohych slavnosti/akcii ku dnu nezavislosti. Nakolko americania ziju v strachu pred teroristickymi utokmi, do arealu radnice nas s batozinou nevpustili. Rozdelili sme sa teda na dve dvojice, kde jedna sa sla pozriet na radnicnu akciu a druha zatial strazila kufre pri budove sudu s tym, ze sa po nejakej dobe vymenime. Ked sme ako prva skupina dorazili do arealu radnice, akurat skoncil hudobny program a msl zacat ohnostroj. Pokyny moderatora zneli jasne, treba sa pozerat nad radnicu. Americky sudruhovia asi niekde spravili chybu, lebo ohnostroj sice bol, ale kvoli budove radnice ho nebolo vidiet :D Ihned zavladla davova psychoza a vsetci zacali obiehat radnicu aby aspon nieco videli. Pravdu povediac silvestrovsky ohnostroj na Ciernej Vode byva velkolepejsi :) Po ohnostroji zacalo mesto celkom rychlo vymierat a my sme zacali hladat vhodny kutik na prespanie. Lokalny bezdomovci nam dali tip, ze v parky sa cez noc cistia a z tadial nas vyzenu. Tak sme sa pomaly presuvali mestom, pricom sme si dali kratku pauzu pred budovou kniznice. Do 5 minut vysiel straznik ze tam zostat nemozeme. Na nasu otazku ci nevie kde by sme sa mohli na noc podiet povedwl, ze mame cakat ze nam nieco pohlada. O chvilku sa vratil aj s papierom nejakej organizacie pomahajucej bezdomovcom :) Tak sme mu pekne podakovali a nasadli na bus smerom na plaz, na ktorej sme sa doruzova vyspali. Czytaj więcej

    Zobacz tłumaczenie
  • Peter KišUSA roadtripPeter Kiš

    Lodny dennik spojenych karavanistov 26

    6 lipca 2016, Stany Zjednoczone ⋅ ☀️ 38 °C

    Rano sme sa na plazi v LA rozdelili, kde dvaja zostali strazit na plazi batozinu a dvaja sli po dalsiu Lucy :) Sichta na plazi spociatku vyzerala ako vyhra, obaja sme sa dosytosti osprchovali a nakolko to mohla byt nasa posledna plaz, tak som sa hodil do plaviek ze sa trochu poopalujem. Slniecko bolo pod mrakom, tak ani tak neprazilo. Ked som sa doopaloval, bol som okrem zadku vsade cerveny jak rak :D Hold kalifornskemu slniecku sa neda verit... Ked sa chalani vratili aj s autom, nalozili sme donho batozinu a moje spalene telo a vyrazili sme upchanym Los Angeles do Las Vegas na letisko. V LA sme sa stihli este zastavit v uplne prvom McDonalde, ktory este dnes funguje. Na letisko sme sa celkom dost ponahlali, nakolko sme mali malo casu a navyse sme museli vratit Lucy par mil od letiska. Nakoniec sme to len tak tak stihli a mohli odletiet do Chicaga. Inak vo Vegas maju hracie automaty aj na letisku za check-inom :) Czytaj więcej

    Zobacz tłumaczenie
  • Peter KišUSA roadtripPeter Kiš

    Lodny dennik spojenych pesibusistov 01

    7 lipca 2016, Stany Zjednoczone ⋅ ☁️ 22 °C

    Nasim odletom do Chicaga skoncila etapa karavanovych relokacii a zacala era vacsich pesich presunov a zaciatok vyuzivania nakladnejsich druhov dopravy... Do Chicaga sme prileteli rano okolo 5-6 miestneho casu. Let bol dost turbulentny a viacero cestujucich malo zaludocne problemy. Jednemu cudziemu chalaniskovi prislo zle uz pri vstupe do lietadla, akoby nieco tusil :D Po pristani sme sa aj s batozinou zlozili v jednom kute letiska a nakolko vonku prsalo, tak sme sa do obeda trochu prespali na dlazke s cim nemal nikto z personalu letiska ziadny problem. Po obede sme sa aj s batozinou presunuli metrom do centra mesta a usidlili sa v jednom z velkych parkov. V parku bolo celkom zivo nakolko sa tu konal nejaky festival, takze nase lebedenie bolo povazovane za normalne. Opat sme sa rozdelili na dvojice, kde vzdy jedna strazila batoxinu a oddychovala a druha brazdila Chicagskym centrom. Po prestriedani sa zacali v parku v amfiteatri premietat filmy s Chaplinom, na com sa zucastnilo urcite par stoviek ludi. Premietanie mohlo trvat tak zo dve hodiny, ktore boli zakoncene velkym aplausom. Po premietani sme sa este vsetci trochu potmolili v nocnom centre a nechali sa metrom odviezt spat na letisko, z ktoreho sme rano okolo 7 odlietali dalej do Atlantic City. Czytaj więcej

    Zobacz tłumaczenie
  • Peter KišUSA roadtripPeter Kiš

    Lodny dennik spojenych pesibusistov 02

    8 lipca 2016, Stany Zjednoczone ⋅ 🌙 25 °C

    Po prilete na letisko Atlantic City sme zistili, ze sice ide o medzinarodne letisko, ale svojou vytazenostou ho tromfne aj to V Poprade :) A navyse je od Atlantic City dost daleko. Nakolko sme uz bez pojazdneho ubytovania, zacali sme hladat lacne ubytko po moteloch. Najlacnejsie sme nasli priblizne na polceste medzi letiskom a Atlantic City v mestecku/dedine menom Absecon, kam sme prisli niekefy popoludni. Plan bol sa najest, nechat v moteli batozinu a ist autobusom do Atlantic City, co-to pochodit a na vecer sa vratit do motelu. Uspesne sme zvladli sa len najest :D Hned na to sme to na par hodin zalomili a zobudili sa az vecer. Spravili sme teda len maly okruh po Absecone a sli opat spat. Nakolko maju v Amerike cez vikend pausalne dvojnasobne ceny ubytovania ako cez tyzden, rozhodli sme sa dalsi den pre zmenu motelu za nieco blizsie k AC a z pohladu vikendovych cien lacnejsie. Czytaj więcej

    Zobacz tłumaczenie
  • Peter KišUSA roadtripPeter Kiš

    Lodny dennik spojenych pesibusistov 03

    9 lipca 2016, Stany Zjednoczone ⋅ ☁️ 22 °C

    Dalsie ubytovanie za rozumnu cenu sme nasli na predmesti Atlantic City. Sice sa standart izby trochu znizil, motel mal k dispozicii pre hosti vonkajsi celkom velky bazen, ktory sme hned po nastahovani sa vyuzili :) Po kratkom odpocinku sme sa autobusom previezli do centra mesta kde sme pochodili hlavne nabrezie a oblast kasin (Atlantic City je nevydarene Las Vegas vychodneho pobrezia). Celkovo kasina mali ovela slabsiu atmosferu ako vo Vegas a rovnako tak aj menej hracov. K veceru sa celkom dost rozprsalo, takze aj ked bola snaha zmoknut co najmenej, nezostal na nas suchy ani kusok oblecenia. Nastastie bolo vonku celkom teplo, takze az na vyklimovane budovy a autobusy to nebolo az take zle :) Ked sme prisli na izbu, zistili sme ze okinko v kupelni zostalo pootvorene, takze z toaletaku bola zrazu spongia a z odpadkoveho kosu sa stalo akvarium pre rybycky :D Mokre veci sme povesali vsade kde sa dalo s vidinou, ze to co neuschne cez noc sa rano dosusi na slniecku. Slniecko rano nesvietilo, tak sme rano fenovali, zehlili a susili na klimatizacii co malo aku-taku sancu vyschnut :) Pred obedom sme sa odubytovali a presunuli sa do Atlantic City na vlakovu stanicu s novou cielovou destinaciou Philadelphia. Czytaj więcej

    Zobacz tłumaczenie
  • Peter KišUSA roadtripPeter Kiš

    Lodny dennik spojenych pesibusistov 04

    11 lipca 2016, Stany Zjednoczone ⋅ 🌙 17 °C

    Po prichode do Philadelphie sme museli vyriesit problem s noclahom na nasledovne dva dni, ktore sme tu chceli stravit. Po par hodinach hladania na nete sme nasli ubytko cez airbnb v dome na kraji mesta u pani Mary. Mary je velmi mila ucitelka na dochodku, ktora okrem psa chova v dome aj 4 macky, takze chlpy boli okrem podlahy, umyvadiel a kuchynskej linky aj v mlieku, v kave a na chlebe :) Ubytovani sme boli v pivnici na posteli, nafukovacke a na rozkladacej posteli na styl lozka polnej vojenskej nemocnice. K Mary sme dorazili az okolo polnoci, zbehli sme si este nakupit, dali si velmi neskoru veceru a okolo tretej rano sme to zalomili. Spalo sa nam ako vo vaticke. Rano nas okrem maciek cakalo v kuchyni na stole niekolko krabic s cerealiami a musli tycinkami, Mary varila kavu a v ladnicke sme mali nase vlastne zasoby, takze po velmi dlhom case sme si vedeli dopriat vydatne a kultivovane ranajky. Batohy sme nechali u Mary a nalahko vybaveni sme sa autobusom presunuli do centra mesta. Najzaujimavejsie pamiatky a muzea boli sustredene na jednej velikej ulici, takze sme vsetko zvladali pochodit napeso. Boli sme na schodoch po ktorych bezal Rocky Balboa, nakukli sme do viacerych muzei (iba nakukli, vyska vstupneho nas hned vo dverach otocila spat na ulicu :)) a videli zvon symbolizujuci boj za nezavislost. Postupne sme sa prepochodovali az k nabreziu, na ktorom bol v plnom prude mexicko/portorikansky festival, na ktorom sme si vystatim niekolkych radov prisli zadarmo k slnecnym okuliarom, 3XL reklamnym trickam, ku keksikom a napojom. V jednom stanku sme si vsetci vyskusali pokrocilejsiu verziu virtualnej reality, kde sme okrem audio-vizualnuch vnemov museli suchat nohami na specialnej podlozke pre pohyb v hre. Z festivalu sme presli na molo, kde boli zaparkovane historicke vojnove lode a ponorka. Odtial sme sa pomalu vratili cez drobnu cinsku stvrt naspat na hlavne namestie kde sme zacinali dnesny vylet. Po asi 45 minutovom cakani na zastavke, ktoru z dovodu rekonstrukcie centra mesta autobusy vynechavaju sme sa posunuli o zastavku dalej, kde sa nam konecne podarilo nastupit na autobus k Mary. Aj ked sme chceli prist k Mary v skorsiu hodinu ako predchadzajuci vecer, moc sa nam to nepodarilo :) Rano sme sa najedli, zbalili si svoje prepotene tricka a po rozlucke s Mary a jej stadom domacich milacikov sme sa presunuli na hlavnu stanicu, z ktorej sme mali v plane Megabusom zmenit destinaciu za Washington DC. Czytaj więcej

    Zobacz tłumaczenie
  • Peter KišUSA roadtripPeter Kiš

    Lodny dennik spojenych pesibusistov 05

    12 lipca 2016, Stany Zjednoczone ⋅ ⛅ 26 °C

    Pocas presunu do Washingtonu nam padli obe najdene ubytovania a tym padom sme po vecernom prichode uz nestihali najst ubytko za rozumnu cenu. Presunuli sme sa okolo Kapitolu k pametniku G. Washingtona (obelisk), ktory uz bol zatvoreny. Podla informacii v stanku sa listky zacinaju vydavat o 8:30 rano, ale odporucaju prist dve hodinky skor aby si bol clovek isty ze sa mu nieco ujde. Hned sa zrodila idea, prespat v spacakoch na zemi hned pred okienkom s tym ze v pripade namietok zo strany straznikov by sme sa vyhovorili na to ze sa chceme dostat k listkom ako prvi :) Nakoniec sa nam podarilo najst zaujimave miestecko zo vsetkych stran kryte stromami, v ktorom na prvy pohlad behalo len zopar vevericiek. Po ponoreni sa do spacakov sme identifikovali, ze miesto vevericiek nam tam beha zopar potkanov, ktore ale dali pokoj. Pokojny spanok nam ale nedopriali zamestnanci parku v ktorom sme spali, nakolko uz o 6:30 museli kosit okolo nasho tabora travu a rozkladat zavlazovaci system :) Dvoch clenov vypravy, ktorym kosenie nevadilo sme nechali dalej spat a ja s Edom sme sa pobrali po listky na Washingtonov pamatnik. Aj ked sa nam pisomna vyzva na skorsi prichod zdala nemiestna, o 7:00 tam uz pred okienkom mohlo stat zo 30 ludi pricom jeden vozickar dokonca rozdaval prospekty. Dokym sa otvorilo okienko s listkami, rad sa rozrastol na dobrych 150 ludi. Nakolko boli listky zadarmo a museli sa brat no konkretny cas prehliadky, ked sme prisli na rad tak uz boli dva terminy vypredane. Zobrali sme teda listky na 10:30 a cakali kym pridu sedmospaci. Pred vstupom do pamatniku sme zistili zasadne obmedzenie a to ze s batozinou nas nikam vo Washingtone nepustia a ze po 11. septembri 2001 zrusili vsetky uschovne batozin. Tym padom sme boli nuteni vsetky nase vypravy po Washingtone vzdy absolvovat na dva-krat, pricom jedna dvojica strazila kufre a druha sla na potulky. Takto sme postupne absolvovali Washingtonov monument, Biely dom, Lincolnov pamatnik, pamatnik Martina Luthera Kinga, pamatniky Franklina Delano Roosevelta a Thomasa Jefersona a rovnako tak aj pamatniky 2. svetovej vojny a veteranov vojny vo Vietname a Korei. Zvysok sme si nechali na dalsi den. Nakolko sa Edovi nepozdavala vidina dalsieho boja o ubytko s potkanmi, uvelebili sme sa na noc na okraj rugby-oveho ihriska :) Czytaj więcej

    Zobacz tłumaczenie
  • Peter KišUSA roadtripPeter Kiš

    Lodny dennik spojenych pesibusistov 06

    13 lipca 2016, Stany Zjednoczone ⋅ ☁️ 26 °C

    Na rugby-ovom dvorci sa spalo vyborne a nikto rano nekosil, len po tom ako sme sa zobudili zacalo slabo poprchat. Ako hlavne stanovisko sme mali pomnik Martina Luthera Kinga, z ktoreho sme podnikali vypravy na druhy breh rieky Potomac. Na plane sme mali dopozerat co nam este vo Washingtone zostalo. Do 14:00 sme stihli obist Arlingtonsky narodny cintorin, kam sa pochovavaju vojaci a politici. Z pochovanych najviac rezonovalo meno zastreleneho prezidenta Johna F. Kenedyho. Druhym najslavnejsim/najnavstevovanejsim hrobom bol hrob neznameho vojaka, pri ktorom sa kazdu polhodinu menila cestna straz. Na juh od cintorina ma sidlo Pentagon, kam sme sa po nasich skusenostiach s leteckou zakladnou ani nepokusali dostat :) Pozreli sme aspon pamatnik obetiam, ktore zahynuli pri naraze lietadla z 11. septembra 2001 do jednej z casti budovi. Naspat sme presli celym cintorinom na sever, kde bol pomnik marinakom a bojom o ostrov Iwo Jima. Po absolvovani pamiatok laveho brehu Potomacu sme sa aj s kuframi presunuli do casti The Mall, co je v podstate velka travnata plocha obohnana zo vsetkych stran muzeami s bezplatnym vstupom. Nakoniec sa nam podarilo pochodit muzeum letectva a astronautiky, muzeum umenia a galeriu portretov. Vecer okolo deviatej sme nachodeny nasadli na Megabus smerom do posledneho mesta nasej vypravy New Yorku. Czytaj więcej

    Zobacz tłumaczenie
  • Peter KišUSA roadtripPeter Kiš

    Lodny dennik spojenych pesibusistov 07

    15 lipca 2016, Stany Zjednoczone ⋅ ☀️ 24 °C

    Do New Yorku sme prisli okolo 2:30 rano a ubytko sme mali dohovorene az od 10:00. Nezostavalo nam nic ako zvysny cas niekde preckat. Nakolko nas Megabus vyhodil na Manhatane, vyuzili sme ponuknutu prilezitost a po zlozeni sa pri nejakom obchode s kancelarskymi potrebami sme opat po dvojiciach prebrazdili hlboko-nocne jadro New Yorku. Mali sme moznost vidiet mesto v dobe, ked okrem smetiarov a zasobovacov vsetci spali. Ked sme prisli na najrusnejsiu cast mesta Time Square tak tam okrem mna a Eda bol iba policajt a upratovac :) Stihli sme sa letmo pozriet do Central parku, obist zname mrakodrapy a zazit postupne prebudzanie sa mesta k zivotu. Okolo 6:00 sa pred nasim stanovistom rozlozil chlap s velikym vozikom, v ktorom si porozkladal cerstve pecivo, dal varit kavu a caj a celkovo sa pripravil na prud rannych pracujucich. Ked dorozkladal svoj tovar, tak sa nam prihovoril co a ako a ked zistil ze z nas zisk mat nebude a ze planujeme tam este par hodin vyckavat tak nas pekne poprosil aby sme sa presunuli niekam inam, ze mu nasa pritomnost bude kazit ksefty. Presunuli sme sa o dve ulice dalej (kam nas predavac poslal) do malinkeho parku, kde uz malo svoje miesta obsadene niekolko lokalnych patriotov :) Okolo 8:00 sme sa peso presunuli ku lodnej kyvadlovej doprave, ktora zadarmo v polhodinovych intervaloch preplavuje ludi z Manhatanu na Staten Island priamo okolo sochy slobody. Po vystupeni z lode sme sa museli este asi 15 minut po dost kopcovitych uliciach cernoskej stvrte presunut k Malcolmovi, u ktoreho sme mali cez airbnb zahovorene ubytovanie. Cesta k nemu bola pre mna mensim utrpenim, nakolko sa mi urvalo na 20 kilovom kufri koliesko, takze som musel kufor celu cestu niest. Niesol som ho snad vsetkymi sposobmi akymi sa dalo, ako dieta v naruci, na hlave ako africanka kybel s vodou, na pleci ako cernoch z Bronxu svoje radio... :) Malcolm nas privital v troj-poschodovom dome, ktory ma spravene prizemie/garaz ako samostatnu cast v ktorom sme sa ubytovali mi. Malcolm je sympaticky cernoch povolanim vodic metra, ktoreho sme po prvotnom zvitani uz viac nevideli :) Vsetci sme si dopriali po par dnoch prvu sprchu a na par hodiniek zalahli. Na 16:15 sme sa museli dostat naspat do Manhatanu, nakolko sa nam rano pocas potuliek po meste podarilo ziskat zdarma listky na natacanie televiznej show The Late Show with Stephen Colbert. Na show sme si obliekli nase najmenej pokrcene a prepotene oblecenie a vyrazili opat lodou a metrom na Brodway :) Dorazili sme nacas, ale pri asi 100 metrovom presune z metra na miesto natacania sme zmokli ako mysi. Nastastie sme sa po nasom prichode len vonku zaregistrovali a mali dalsiu hodinu do zaciatku natacania (realne to mohli byt dve hodiny, dokym sme sa dostali dnu). Vnutri sa nemohlo fotit takze nam zostanu len zazitky, ale bola to asi jedna z najlepsich veci pocas celeho zajazdu. Po skonceni natacania sme este pochodili vecerny Manhatan, poriadne sme preliezli Central Park (nevravim ze sme opakovane zabludili, len sme tam nachodili viacej kilometrov ako sme chceli : D) a v noci sme sa opat lodou vratili k Malcolmovi. Czytaj więcej

    Zobacz tłumaczenie
  • Peter KišUSA roadtripPeter Kiš

    Lodny dennik spojenych pesibusistov 08

    16 lipca 2016, Stany Zjednoczone ⋅ 🌙 25 °C

    Pred nami bol posledny cely den v New Yorku a celkovo v USA, tak sme si v ramci moznosti privstali a vyrazili do Manhatanu. Pochodili sme dominanty ako Wall Street, Ground Zero, Time Hall... Tiez sme sa rozhodli pre navstivenie posledneho muzea nasho vyletu, v ktorom bola velka lietadlova lod Interpid, lietadlo Concorde, vesmirna lod Enterprise, ponorka Growler a kopec lietadiel a helikopter. Bolo to jedno z najlepsich muzei v akom som v zivote bol a urcite stalo za tu pesiu turu ktoru sme k nemu podnikli. V muzeu sme boli cez 3 hodiny a vysli sme von taky nachodeni, ze sme sa presunuli do centra Manhatanu, sadli si do parku na lavicku a vegetovali pri hudobnom koncerte vaznej hudby. Ani sme uz nemalu chut sa terigat cez mesto a nahanat dalsie pamiatky, ktore sme este vidiet nestihli. Vratili sme sa k Malcolmovi a po rychlej udrzbe nasich telesnych schranok sme si vychutnali poslednu noc v USA. Rano sme sa dobalili a vyraxili na letisko. Nalomene koliesko na mojom kufri, ktore sa mi podarilo zlepit nejakym super silbym lepidlom vydrzalo prvych 20 metrov a potom sa uplne urvalo. Miesto kufru som mal co do hmotnosti a poctu koliesok piano, co by nevadilo keby som ho nemusel nosit v rukach :( Tristvrte cesty na letisko som ho hrdinsky nosil sam, chalani mi ale zavideli moju zabavku a tak som ich nechal nech si tiez trosku zablbnu :D Spolocnymi silami sme dostali kufor do letiskoveho vlaciku v ktorom sme sa rozlucili a vystupil som na terminali smerom do Bruselu. Czytaj więcej

    Zobacz tłumaczenie
  • Peter KišUSA roadtripPeter Kiš

    Lodny dennik osameleho plavca 05

    16 lipca 2016, Stany Zjednoczone ⋅ ⛅ 24 °C

    Tak a po mesiaci uz opat cestujem na vlastnu past smerom domov, kde zrovna vsetci spia a nikto ma z okna nevyzera :) Sedim v lietadle Brussels airlines v New Yorku na letisku JFK a kazdu chvilu vyletime na skoro 8 hodinovy let do Bruselu. Uz sa neviem dockat kedy zacnu nosit jedlo :D Czytaj więcej

    Zobacz tłumaczenie
  • Peter KišUSA roadtripPeter Kiš

    Lodny dennik osameleho plavca 06

    17 lipca 2016, Belgia ⋅ ⛅ 18 °C

    Na jedlo som sa nakoniec celkom nacakal. Hodinu sme sa len presuvali na odpalovaciu rampu, ale aspon ze toho jedla bolo potom vela a chutovo stalo za to :) Pocas letu sme casove manko dobehli a v Bruseli sme pristali nacas. Este v lietadle som vyfasoval expres check-in kartu, bez ktorej by som prestup do Prahy nestihol. Stihol som to len tak tak, ale uz sedim v autobusiku ktory ma vezme na lietadlo s ktorym budem zase o krok blizsie k bryndzovym haluskam :D
    P.S. Niekto z posadky mi nechce dopriat halusky a tak nahle ochorel, takze sa odlet trochu posunul :(     Czytaj więcej

    Zobacz tłumaczenie
  • Peter KišUSA roadtripPeter Kiš

    Lodny dennik osameleho plavca 07

    17 lipca 2016, Republika Czeska ⋅ ⛅ 20 °C

    Tak som v Prahe vystupil s hodinovym meskanim, co do znacnej miery ohrozilo zakupeny autobusovy listok na pripoj do Bratislavy. Po kratkej konzultacii s letiskovym pracovnikom StudentAgency som z letiska vysiel s planom 3 prestupov v MHD s celkovou dobou jazdy 44 minut aby som sa stihol do 50 minut dostat do autobusu domov. Nakopol som pianovy kufor, potom som ho zdvihol a bral schody eskalatorov podvoch :) Nakoniec som dobehol na stanicu Florenc, kde uz cakali 3 zlte autobusy kazdy na inom nastupisti. Samozrejme ze som na prvy pokus netrafil spravny, tak som tam behal s kufrom jak splaseny. Nakoniec som si musel dodatocne zaplatit za uz raz zaplatenu batozinu, nakolko som si doma vytlacil len cestovny listok a ten batozinovy nie :) Czytaj więcej

    Zobacz tłumaczenie
    Koniec wyprawy
    17 lipca 2016
  • 2025© FindPenguins
  • Strona główna
  • O nas
  • Śledzenie grupy
  • Wciśnij
  • Warunki
  • Prywatność & Cookies
  • Centrum pomocy
  • Odcisk