• Cesta do Luang Prabang

    9 января, Лаос ⋅ ☀️ 21 °C

    Na recepcii hotelu si objednávame vlak do Luang Prabang. S ním cesta trvá hodinu. Autom je to kvôli horským cestám asi 5 až 6 hodín a to by sme v našom stále nie plne zdravom stave nedali určite.
    Aj keď sme objednali a zaplatili druhú triedu, nejakým omylom máme lístky na prvú. Hodinu si tak užívame sedačky s obrovským priestorom na nohy a bohatých číňanov, ktorí hulákajú na celý vozeň, ako keby nikto iný okrem nich neexistoval.
    Vonku sme veľa hôr nevideli, lebo 90km z 120km trasy ide v tuneloch. Pred Luang Prabang idú tesne za sebou 3 tunely každý o dĺžke viac ako 9km. To si na Slovensku ani nevieme predstaviť, ale tu sme v Ľudovo-demokratickej republike Laos :) a pripomínam, že sme šli len úsek medzi dvoma mestami. Celkovo má táto laoská železnica 422km a z toho 197km vedie v celkovo 75tich tuneloch. No a posledná zaujímavosť ako dlho to asi stavali? Pif paf, bum bác za 6 rokov bolo hotovo... (vďaka čínskej pomoci a technológiám).
    Inak jedná sa o typ súpravy (Fuxing), ktorý v Číne jazdí 350kmh, ale v Laose kvôli veľmi extrémnym horským podmienkam ide max. 160kmh.

    P.S. Toľko som tlačil na AI, aby nám prezradila ako cez prísnu kontrolu na stanici, ktorá bola ako na letisku prepašovať nožík, až sa to nakoniec aj podarilo. Môj polmetrový šrubovák kúpený v Kambodži, s ktorým sme opravovali kufor som s veľkou ľútosťou radšej ponechal na izbe.
    Читать далее

  • Luang Prabang

    9 января, Лаос ⋅ ☀️ 22 °C

    Prvý deň sa vyberáme pešo preskúmať mesto. Na rozdiel od Vang Vieng, ktoré nemalo atmosféru žiadnu a vynikala len príroda a zážitky okolo neho, je toto mesto úplne úplne iné.
    Nie nadarmo sa vraví, že sa jedná o jedno z najkrajších a najutentickejších miest Ázie.

    Od prvých metrov na nás mesto zapôsobilo. Celé centrum zapísané v UNESCO, je postavené s nádychom historického francúzskeho prímorského štýlu.
    Kaviarničky každá s inou atmosférou sa striedajú s bakery obchodíkmi, cantínami a pâtisseriami s najlepšími francúzskymi pekárskymi výrobkami.
    Do toho každú chvíľu nejaká reštaurácia, či obchod s tradičnými výrobkami a celé to má dĺžku kilometre.

    Aby toho nebolo dosť umiestnenie celého centra je na sútoku riek Nam Khan a Mekong. Celé nábrežia sú lemované turistami sediacimi v reštauráciách a kaviarňach dívajúcich sa na desiatky tradičných vyhliadkových lodí.

    Rieka Mekong je tu zároveň dopravnou tepnou. Dá sa tu nasadnúť na loď a za 2 dni proti prúdu ste v severnom Thajsku, či Mjanmare.

    Priamo v centre sa taktiež nachádzajú chrámy, ktoré celú tu atmosféru dotvárajú a na kopci nad mestom je 20m vysoká stupa.

    Na fotografiách tu atmosféru nevieme vôbec zachytiť.

    Aj pri obrovskom turistickom nápore, ak si odmyslíme občasné čínske turistické skupiny je toto miesto veľmi tiché, duchovné, ukľudňujúce a spomaľujúce...

    V každom ubytovaní aj u nás máme bicykle zadarmo, dajú sa tu prenajať elektrické motorky a v centre mesta sa vôbec necítite ako v nejakom rušnom meste Ázie.

    Potenciál mesta a možnosti, čo sa tu dá robiť sú pre nás obrovské aj keď v čase písania tohto článku už vieme, že nás buď šťastena opustila, alebo nám niekto veľmi závidí :(
    Читать далее

  • Milan má narodeniny

    9 января, Лаос ⋅ ☀️ 22 °C

    A to je dôvod na to, aby sme zas spískali nejakú "zákernú" akciu na prevádzkovateľov nášho ubytka.
    Dostali sme asi najčistejšiu izbu za celý náš pobyt s kvalitnou kúpelňou, WC, posteľou...
    Má to len malý háčik. Objednali sme si "standard room" s výhľadom do dvora. Ale to nám nikto neprezradil, že ten dvor má šírku 1,5m a za ním je hneď ďalšia vysoká budova. Navyše po dvore behá personál a tak bez zatiahnutých závesov nemôžeme fungovať. Izba je tak veľmi tmavá, hoc pekná, čistá, ale bez atmosféry.
    Čas vystrnadiť Danku s jej nacvičenou vetičkou "môj manžel má dnes narodeniny" na recepciu...

    Akcia sa vydarila. Jednu noc prežijeme v tejto chladnej kutici a potom sa presúvame do tej najexkluzívnejšej izby v celom hotelíku.

    P.S. Z celej tejto vyjednávacej akcie je úplne nejasné, či tú novú izbu dostaneme zadarmo, alebo na konci doplatíme, ale aspoň posledné dni si Danka užije more (vo forme bazénu) a teplo (cez deň je tu na umretie).
    Читать далее

  • Prekliata vyhliadka!

    9 января, Лаос ⋅ 🌙 14 °C

    Aj keď sme unavení a stále plne nedoliečení, mesto nás oslovilo tak, že sme ho chceli vidieť aj večer osvetlené ich papierovými a bambusovými lampičkami.

    Podvečer tak vyrážame na prieskum, ale Milana tak zaujme vysvietená stupa na najvyššom kopci, že meníme plány a po celkovo 328 schodoch sa trepeme hore k stupe.

    Nevládzeme, sme spotení a ako prichádza noc tu sa vždy začína dosť ochladzovať.

    Keď sa konečne vyštveráme až hore, zisťujem, že liezť tu za tmy bol úplne blbý nápad. Síce vidíme rozsvietené mesto, ale uvedomujeme si, že cez deň, pri východe, alebo západe slnka by to celé mesto na sútoku riek, ktoré teraz vidíme len matne vyznelo oveľa oveľa lepšie.

    Po stupe už nevládzeme nič viac a tak padáme do našej tmavej zimnej izby. V noci sa tu vonku ochladzuje na 9 stupňov a ja už viem, že máme riadny problém.

    Ráno mŕtvy, hrdlo boľavé, slabý ako mucha... Chrípka ako vyšitá... Prechladol som zjavne na tej vyhliadke a pokračovalo to v noci.

    P.S. v izbe síce nie je 9 stupňov, ale ku Kambodži to má ďaleko; navyše tým, že do izby nesvieti slnko cez deň sa nevyhreje, aby vydržala celú noc v príjemnej teplote
    Читать далее

  • Ja mŕtvy, Danka falšovateľ v banke

    10 января, Лаос ⋅ ☀️ 24 °C

    Danka vyráža do mesta zmeniť peniaze do banky na nejaké darčeky.
    Nedomysleli sme však jednu vec. Vôbec nevieme ako dni bežia a tak netušíme, že je víkend a banky zavreté. Nakoniec sa jej zadarí aj keď ako to už štandardne býva nejakú tú stodolárovku jej odmietnu zameniť. Vyzerá síce ukážkovo, ale kód sa začína na písmená, ktoré sa tu najčastejšie falšujú, tak to proste nezmenia. Máme s tými dolármi strašné problémy a vraj je to tu najľahšie zameniteľná mena po thajských bahtoch.

    No a ja? Celý deň ležím mŕtvy v posteli. Kňučím a ku večeru prepočítavam, že ak sa okamžite nedám dokopy, tak stadiaľ neodletíme. Nasadzujeme antibiotiká.

    Prvý poriadny deň v Luang Prabangu premárnený... :( , ale tým, že sme vybavili aspoň tú izbu s bazénom, tak Danka sa môže opaľovať a lúštiť krížovky.

    P.S. izbu spoznáte na fotke ľahko, buď podľa Danky, alebo podľa sušiarničky :)
    Читать далее

  • Poseroutkovia na výlete

    11 января, Лаос ⋅ ☀️ 24 °C

    Ďalší deň choroby sa môj chrípkový stav možno nezanedbateľne zlepšuje, ale prichádza na mňa stav, ktorý Danka prežívala pred troma dňami (2 noci a celý deň na WCku).

    Už som z toho strašne unavený, nič nevládzem, odbehnúť z izby nemôžem, kŕče, hrdlo, hlieny, hlava... Mŕtvola. Aby som vás neznechutil detaily nepíšem, ale permanentná hnačka by bolo slabé označenie a to som pod ďalšími liekmi.

    Druhý poriadny deň v Luang Prabangu premárnený... :( , Danka zase lúšti krížovky na lehátku pred bazénom. Pripadám si jak na all inclusive (tým čo Danka robí) dovolenke bez all inclusive (tým, čo jem).

    Aby toho nebolo dosť, behá popredo mňa mŕtvolu polonahá a chrumká si čipsíky, ktoré si kúpila... Mne striktne zakazuje čokoľvek viac ako čistú vodu a mini kúsok z minibanánu.

    Zajtra odlietame. Luang Prabang sme si "užili“. Som sklamaný, nikdy naša dovolenka nedopadla tak, žeby som celú jednu lokalitu preležal a nie to ešte v takom stave.

    P.S. O 5tej ráno, keď ja sedím na WCku Danka vyráža pred hotelík, kde prebieha každodenná ranná akcia mníchov. Ticho, naboso v meditácii chodia po uliciach a ľudia im do misiek dávajú ryžu, alebo ovocie. To, čo nazbierajú bude ich celodennou stravou. Táto akcia a v tejto forme tu prebieha nepretržite už od 14 storočia.
    Читать далее

  • Ide sa do Bangkoku

    12 января, Таиланд ⋅ ☀️ 25 °C

    Dnes letíme do Bangkoku, skadiaľ zajtra poletíme domov.
    Na letisku sme 2 hodiny pred odletom lietadla, ktoré i tak takmer nestihneme.
    Letisko je totiž tak malé, bez akýchkoľvek tabúľ, že sme jednoznačne v tom, že hala, v ktorej všetci sedíme po kontrole je jediným GATE pre nástup.
    30 minút pred odletom lietadla, keď už na veľkých letiskách GATE uzatvárajú my (ja mŕtvy a nepozorný z choroby a Danka permanentne hnačkujúca na WCku) zisťujeme, že to letisko má 4 brány a my samozrejme sedíme úplne inde...

    Do Bangkoku doletíme o 11:00 a trvá nám celé 3 hodiny, kým sa dopracujeme na ubytovanie. Zastávky na WCkách, prejsť všetkými kontrolami, pomeniť peniaze, prejsť troma linkami metra a nakoniec ešťe možno kilometer ťahať kufor po ceste až do ubytka.

    Som strašne unavený, slabý a Danka už plánuje poobedňajšie nákupy - toto mi je dovolenka...

    P.S. Na fotke Laos z lietadla. Hory a kľud...
    Читать далее

  • Posledné ubytko

    12 января, Таиланд ⋅ 🌙 27 °C

    Na posledné ubytko dorážame úplne zničení. Tetuška hovorí len thajsky. Všetko dáva do prekladaču do angličtiny, ako keby my sme hovorili anglicky.

    Šok nastáva na izbe. Najlacnejšie ubytovanie za celú dovolenku (30Eur na noc) malo v popise také veci ako počítač, mikrovlnka a ja som si myslel, že to len poklikali kadečo.
    A fakt. Je tu kuchynka, kde sú zadarmo vifonky, banány, čajíky... Vlastný ryžovar? :) A fakt tu máme počítač. Váha na kufre? To by ma nenapadlo, vedľa prístroj na doplnenie čistej vody do fľaší...
    V izbe máme tak obrovskú telku (min
    50 palcov), že väčšiu telku ako tu sme nemali ešte v žiadnom hoteli, kde sme kedy boli. Izba je super čistá s každou prkotinou ako si dokáže človek predstaviť ako napríklad papučky, či štuple do uší. Máme tu dokonca posilovňu a kopu ďalších vymožeností v ubytovaní, ale aj okolo ako parádne voňajúce reštaurácie. Ale čo z toho, keď my nemôžeme hoc čo jesť...

    Toto malo byť už len také prespatie pred posledným letom v zapadnutom bezhviezdičkovom minihotelíku a sme fakt šokovaní, hlavne keď si to človek dá do pomeru k cene. Toto je bezkonkurenčných 5*.

    A bonus na záver 2 postele. Konečne vlastná perina!

    P.S. Sme v lokalite, kde sme spali pred dvoma rokmi s Ňaňovcami tiež posledný deň pred odletom a kde sme vtedy dokázali nájsť len 7 Eleven. Tým, že sme v inej uličke zrazu nachádzame velikánske obchodné centrum a ja to musím s Dankou povinne absolvovať. Už nevládzem. Neviem ako zajtra zvládnem tu náročnú cestu domov, ale teším sa, že to trápenie (choroba, hnačky, nútené presuny, nákupy a vybavovačky v takom stave) skončí.
    Читать далее

  • Konečne letíme domov

    13 января, Турция ⋅ ☀️ 3 °C

    Ráno o 5tej sa ako inak zopár krát vystriedame na WCku. Je to trápenie už asi 5ty deň a to už sme na rôznych tabletkách.

    Sme tak unavení a nefunkční, že na letisku, kde sme už ako doma najprv nevieme vôbec nájsť priečinok (check in) Turkish airlines. Zle totiž čítame tabuľu.

    Ja po 3och týždňoch neholenia predpokladám, že ani neprejdem cez automatickú pasovú kontrolu, kde scanujú tvár a porovnávajú ju s fotkou z pasu. Prešiel som, neprešla Danka :)

    S lístkom vystaveným na bránu S118 takmer končíme na bráne S128. Uvedomujeme si, ako sme z tých našich tráviacich problémov unavení, ako sme nefunkční a koľko banálnych chýb robíme.

    Na videu som vám pripevnil GO pro kameru na chvost lietadla, aby ste videli pristátie v Istanbule, kde je príjemných 30 stupňov a my s hrôzou čítame o mínusových teplotách a množstvách snehu doma. Snáď vyhrabeme a naštartujeme auto v Budapešti...

    P.S. Za izbičku v Luang Prabangu s bazénom sme nakoniec nič nedoplácali - štandardne bola 2x drahšia. Ďalšie dovolenky už len na narodeniny.
    Читать далее

  • Zážitky do poslednej minúty

    13 января, Словакия ⋅ ☁️ -6 °C

    Asi hodinu pred polnocou vášho času začíname únavné celodenné cestovanie domov a nakoniec po 8mej večer ďalšieho dňa pristávame na letisku v Budapešti. Ešte nejaké 4 hodinky autom a ideálne sme pred polnocou doma. Chyba!

    Pri pásoch s batožinou čakáme nekonečných jeden a pol hodiny a naše kufre nakoniec prichádzajú medzi úplne poslednými.
    Danka si čakanie "kráti“ častými návštevami WCka, až to začína byť ostrahe podozrivé. Keď konečne opúšťame letisko, sme tam okrem personálu úplne úplne sami...

    Autíčko na parkovisku po 3och týždňoch riadne zasnežené, ale naše najhoršie obavy, že ho zamrznuté ani neotvoríme sa našťastie nepotvrdili.

    Potvrdili sa druhé najhoršie obavy. Naštartovať ho je nemožné. V tej zime to baterka nejako nezvládla a to sme ju nabíjali tesne pred odchodom.

    Polooblečení v mínus 7 stupňoch, v zaviatom aute, v ktorom poriadne nefunguje ani svetlo, hľadáme spôsob ako ďalej. Našťastie asi nie sme sami a na parkovisku sú na túto možnosť pripravení.

    Keď auto konečne naštartujeme zblbnuté z predchádzajúceho štartu, svieti mu palubovka ako vianočný stromček. Samozrejme so zopár červenými kritickými ikonkami. Auto hlási chyby na hranici funkčnosti a keďže sa ho už neodvážime vypnúť, v takomto stave pri permanentnej kontrole všetkých ukazovateľov a maximálnej nervozite z tohto stavu vyrážame domov.

    Po čase, keď sa zohreje, mu urobíme reštart a zrazu už je všetko ok. Už len dať tú cestu.

    Posledné dve hodiny aj pri mojom žalúdku permanentne cmúľam nejaké cukríky, chrúmem praclíky a popíjam Pepsi colu. V podstate robím všetko preto, aby som nezaspal. Nezvládam to. Únava je nenormálna, neviem si predstaviť, že skončíme hodinu pred domovom spiaci v aute. Ráno navyše Danka musí do práce, ale mikrospánky si tiež nemôžeme dovoliť.

    Nejakým zázrakom to dotiahneme až do Sečoviec. Presne pred bránkou Ňaňovcov za volant sadá Danka, ktorej sa trochu zlepšil stav a dotiahne to až do Michaloviec.

    Tam sa zase meníme. O 2hej v noci ešte nutne musím na Šíravu.

    Okolo pol tretej ráno, po vyše 27 hodinách cestovania konečne padáme do postele. Danka o 3 hodiny vstáva do roboty...

    SME DOMA!

    P.S. V jedálnom lístku Turkish airlines máme rybku Dory. No to sú prekvapenia, dať si na obed hlavnú hrdinku z filmov "Hľadá sa Nemo“ a “Hľadá sa Dory"... V skutočnosti sa o jedná o morskú rybu, ktorá je považovaná za delikatesu. Celkovo strava v Turkish bola nadpriemerná.
    Читать далее

  • Resumé

    14 января, Словакия ⋅ ☁️ -3 °C

    Aké sú naše dojmy?

    Nebyť posledných dní, ktoré nás totálne vytrápili, bol to parádny výlet, kde sme toho zažili veľmi veľmi veľa a zas rozšíril naše obzory a vnímanie sveta a ľudí.

    Tým, že sme konečne opustili Thajsko bol ten výlet zaujímavý aj inými vizuálnymi podnetmi, ale aj množstvom ťažších logistických situácií. V tomto Thajsko navždy zostane number one, ako destinácia tak prívetivá pre turistov, že ju zvládne ktokoľvek.
    Kambodža a Laos boli v tomto smere zložitejšie. Mali sme však dobrú prípravu a šťastie stálo často pri nás.

    A len taký rýchlo výcuc čo nás zaujalo najviac?
    Kambodža prekvapila plážami a atmosférou, ale je bohužiaľ veľmi drahá v porovnaní so susedmi (občas na úrovni Slovenska) a je najšpinavšia so všade sa potulujúcimi psami a domácimi, ktorí na seba pokrikujú ako naši cigáni. História a chrámy Siem Reapu sú samozrejme unikátne a úžasné. V porovnaní napríklad s vietnamským ostrovom Phu Qouc, ktorý je len o zopár desiatok kilometrov južnejšie a je hitom cestovných kancelárií je kambodžský ostrov Rong úplne iný level. V kráse, čistote i atmosfére by to pre mňa bola jasná voľba. I keď Kambodža je stále v turistickom vývoji, mal som z nej oveľa lepšie pocity ako z Vietnamu (v zmysle dovolenky pri mori v našom štýle).

    Do Laosu sme šli s tým, že sme zvedaví, čo bude prvé, čo nás zaujme.
    Čistota a kľud! Citeľné okamžite od prvých minút. Ulice oveľa čistejšie ako v Thajsku, či Kambodži, ráno upratované. Ale aj samotní obyvatelia nám pripadali vychovávaní k oveľa väčšiemu poriadku. Minimum túlavých psov.
    A ten kľud! Nikto na seba nekričí, ešte aj tá doprava je kľudnejšia a tichšia. Ťažko popísateľné, ale kdekoľvek sme boli, bolo cítiť pokoj, ticho, taký vnútorný mier (až kým tam neboli číňania). No a ceny oveľa príjemnejšie ako v Kambodži.

    Keď sme posledný deň cestovali cez Bangkok domov uvedomil som si ten kontrast, ako úžasne tichý ten Laos naozaj bol a ako šialene hlučný je naopak Bangkok.

    A čo sa týka gastrozážitkov, aj Kambodža aj Laos poskytovali veľké možnosti a Laos vzhľadom na francúzsky vplyv (mal som pocit, že ešte viditeľnejší ako v Kambodži) bol doslovne až o prázdnom slintaní, keď sme si už bohužiaľ nemohli všetky tie dobroty dovoliť.

    Okrem jedného zážitku s polievkou Pho od pravých vietnamcov, ktorá bola doslovne na zvracanie, boli všetky jedlá úžasné, často podobné thajskej svetovej gastrokuchyni, čo ma v dobrom zmysle prekvapilo.

    Čo sa týka bezpečnosti, všade sme sa cítili úplne bezpečne aj keď v Kambodži sme asi boli okradnutí. Z batožiny v podpalubí autobusu nám niekto ukradol 2l fľašu Coca Coly :)

    A teda výsledok? Užili sme si to na 200 percent, ale to cestovanie je veľmi náročné. Včera v lietadle sme to zhodnotili, že toto už budúci rok nie! Už je to nad naše sily.

    Ale povedzme si úprimne. Takmer každý návrat a každý rok je v tomto názore podobný a už niekedy v máji máme zas kúpenú letenku do exotiky :) No uvidíme.

    Zdravíme všetkých čitateľov, ďakujeme, že ste "boli s nami" v ľahkých aj ťažších chvíľach.

    Lúčime sa s vami s obrázkom zvieratiek, ktoré sme si možno doviezli z našej dovolenky :)

    P.S. Cez rôzne indície vieme s veľkou pravdepodobnosťou aký typ parazita sme chytili a že tento druh sa chytí väčšinou z nie čistej vody. V našom prípade teda určite z ľadových kociek, z ktorých sa robili tie naše obľúbené a tohto roku extrémne chutné mango a pinneaple shake...

    TOTO JE POSLEDNÝ PRÍSPEVOK TEJTO DOVOLENKY.
    Читать далее

    Окончание поездки
    14 января 2026 г.