Ostuni

Dnes konecne celodenny relax (aspon taky bol plan). Famozne ranajky na terase s vyhladom na more. Melania vsak uz na ranajkach zacina pokusat, ze dnesny vecer by bol idealny na vylet do “bieleho mesta (La Città Bianca)” Ostuni (miesto osidlene uz od praveku, mesto zalozene v 7 st. pred n.l.), lebo vecer bude krasne osvetlene a cez vikend uz tam bude kopec turistov. Ked nam nakoniec Melania spravila na vecer aj rezervaciu v tamojsej restauracii, bolo rozhodnute. Cez den sme sa teda opalovali, plavali, skumali vedlajsie plaze (rozumej ja), citali knizky, lustili sudoku (rozumej pani M) a popijali caj, pivko a prosecco (rozumej obaja). Od ranajok sme boli v celom areali len my dvaja a jeden sympaticky nemecky par, takze uplna parada. Navyse Melania dnes vsetkych, co mali zaujem, pozvala na obed na taliansku specialitu Frisa (dvakrat pecene chlebove cesto), a to paradajkovo-mozzarellova a tuniakova verzia - prisli sme opat my a Nemci :) Bolo to dobre, ale Taliani maju aj lepsie speciality :) Do Ostuni sme vyrazali o pol osmej a uz aj vtedy bol problem zaparkovat. Ale podarilo sa a stihli sme aj restauraciu. Inak uz z dialky mestecko vyzera vecer famozne, ako z rozpravky. Slavne biele budovy, paradne nasvietene, malebne ulicky, strme schody, nadherne namestia, krasa. Restauracia Dish s priamym vyhladom na pamiatky bol bonus navyse. No a to jedlo !!! Na pripitok sme hned dostali vino a k nemu opeceny chlebik a malu porciu lososoveho tataracika. Na predjedlo sme si dali tatarak z podolice (sivy dobytok z oblasti Puglie , vid. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Podolica) s horcicovou zmrzlinou (ja) a surove cervene krevety na zazvore (pani M). K tomu pohar lokalneho bieleho vina (z 20km vziadelenej vinice). No a potom to prislo, hlavne jedlo. Pani M si dala mix morskeho certa, kalamara, slavok a korovca na chilli kreme s citronovou travou a vermutovym sorbetom. Ja som mal filet z brucha cerveneho tuniaka na kreme zo zeleneho korenia s rukolou. Bolo to fantasticke. Vlastne som zistil, ze som doteraz tuniaka asi este nikdy nejedol 😄. Pre mna to bolo naozaj gastro orgazmo. Fakt neviem, ci to nebolo najlepsie jedlo, ake som kedy jedol 🤷‍♂️. Povodne sme uz dezert nechceli, ale po tomto zazitku sme tusili, ze aj za nie uplne lakavymi nazvami a popismi dezertov sa moze skyvat nieco naozaj zaujimave. A dobre sme urobili. Pani M zvolila vegansku mandlovu panna cottu s mrkvou, citronovou zmrzlinou a mandlovym nugatom. No a ja cokoladu s rebarborou a jogurtom - co sa za tymto strohym nazvom skryvalo vsak bolo opat nieco prekvapive. Este raz velka vdaka Melanii za tento tip a klobuk dole pred surovinami a kucharom. Ak sa tu niekedy vyskytnete, tuto restauraciu dajte na svoj MUST list. Nasledovala prechadzka nocnym Ostuni, namestie Slobody (Piazza della Libertà) s barokovym stlpom (guglia) venovanym sv. Oronzovi (zachranil mesto pred morom - mor, nie more 😅), kostol sv. Vita, goticka katedrala Panny Marie, biskupsky palac, obluk Arco Scoppa a mnoho dalsieho - este aj pred polnocou vsade zastupy ludi, niektori len prichadzali do restauracii. Proste to tam v noci zilo, vsetko krasne nasvietene. Mesto nas tak zaujalo, ze sme 2x predlzovali parkovanie a nakoniec sme do auta sadali presne o polnoci. Nafotil som asi tisic fotiek, dnes sa bude tazko robit vyber. Po navrate uz iba pohar prosecca a padli sme utahani do postele. Zajtra (teda uz dnes) nas caka dalsi vylet.En savoir plus