Moldavsko a Podnestersko 2026

Čo to je vlastne za štát a na čo sme sa tu trepali?

Podnestersko s takmer pol miliónom obyvateľov je politický unikát – štát, ktorý má všetko (hranice, armádu, vlastnú menu i vládu), ale i tak ho nikto neuznáva. A i keď ho Rusko čiastočne podporuje, ani to ho oficiálne neuznáva. Je súčasťou iného štátu - Moldavska, ale svoje hranice si chráni a tak sa do tohto regiónu nedostanete len tak.

​Keďže Podnestersko vzniklo ako priama reakcia na moldavské snahy o zblíženie s Rumunskom, potrebovalo si vytvoriť vlastnú identitu. A keďže historicky nikdy nebolo samostatným štátom (bolo súčasťou sovietskeho zväzu), elity sa rozhodli nadviazať na to jediné, čo ich spájalo: sovietsku éru.
​Pre nich nie je sovietska symbolika symbolom útlaku, ale symbolom „zlatého veku“, kedy bol región bohatým priemyselným centrom a kedy nezáležalo na tom, či si Rus, Ukrajinec alebo Moldavec, pretože si bol „Sovietsky občan“.
​Podnestersko je jediný útvar na svete, ktorý má na svojej štátnej vlajke stále kosák a kladivo a vysiela tak politický signál smerom k Moskve: „My sme zostali verní ideálom a impériu, zatiaľ čo ostatní vás zradili.“ (odtrhnutie satelitov v 90tych rokoch)

A hoc je to ťažko pochopiteľné, my sme chceli toto "kocúrkovo" zažiť na vlastnej koži.
Štát, ktorý zostal ako jediný verný sovietskej symbolike a systému. Ten pocit je proste neopísateľný – je to ako chodiť v priestore, kde sa zrazili dve časové línie.
Na jednej strane brutalistická sovietska architektúra a všade sochy Lenina a rok 1984, na druhej strane skrytý kapitalizmus, prosperita, nablýskané aj západné obchody, široké bulváry, parky a systém fungujúci tak, že i na západe by sme mohli kopu veci závidieť.
​
​To, čo vidíme (všade sochy Lenina, červené hviezdy, tanky), je estetika a dymová clona. To, čo hýbe krajinou, sú však peniaze. Sovietska kulisa slúži "majiteľom" krajiny na to, aby udržali poriadok a lojalitu, zatiaľ čo oni sami vo veľkom obchodujú so svetom.
​
Je to svet, aký sa nikde inde na svete zažiť nedá, je to niečo, čo sme chceli vidieť na vlastné oči. Je to zároveň fascinujúci sociálny experiment.

Zjednodušene: Keď Moldavsko v 90tych rokoch vyhlásilo nezávislosť a smerovalo západným smerom, Podnestersko sa vzbúrilo a chcelo ostať "sovietske". Výsledok bola krvavá vojna, ktorú "ukončila" ruská armáda tak, že Podnestersku pomohla. Následkom je, že hranice (a celé Podnestersko) sú dodnes chránené ruskými vojakmi, aby sa Moldavsko opätovne nepokúsilo Podnestersko vojensky prinútiť "preskočiť" na svoju stranu. V Podnestersku je asi 1500 ruských vojakov a obrovské množstvo zbraní. To na vysvetlenie, prečo sme šli cez ten ruský kontrolný bod a ako Podnestersko s rusmi súvisí.

Aby ste to správne chápali nejde tu o nejaký náš obdiv k Rusom, alebo sovietskej ideológii a podobne, prečo sme sa tu vybrali. Nemá to tiež nič spoločné s Buchankou, hoc je ruská. Podnestersko bol dlhodobo môj sen. Ide tu o to, že toto nikde na svete nezažijete a existujú jasné indície, že aj tento svet už začal svoju transformáciu a časom skončí. Čím neskôr tu človek príde tým menej si tohto fascinujúceho úplne iného sveta môže užiť.
V určitom zmysle je to ako návrat v čase a stroj času by rád zažil každý!
Nám sa to podarilo pred 15 rokmi v Albánsku a to sme chceli zažiť aj tu...

P.S. Ak má niekto strach z toho kde sme, alebo ako blízko sme pri horúcich častiach ukrajinského konfliktu (do Odesy to už teraz máme menej ako 100km), tak nemajte strach. V čase keď čítate tento príspevok, my sme už úplne inde a môžeme len zhodnotiť, že sme boli na mieste, kde sme sa cítili bezpečnejšie ako na Slovensku.

​Baca lagi