Ban Mae Hat

Ráno odchádzame z nášho luxusného ubytovania, kde po zopár dňoch dažďov zisťujeme, že výbavou izby boli dáždniky.
Presúvame sa na vraj malebný maličký ostrov Tao, raj morského života. Krásne to znie nie?

Ako však zisťujeme hneď po pristáti je to v tomto období ďalší z beznádejne turisticky prepchatatých ostrovov. Behom snáď hodinky a pol prejdeme a obvoláme všetky požičovne motoriek na ostrove a väčšina má pre nás len slovíčko "no have", alebo "finish".

Úplne prázdne požičovne, toto sme ešte nikde nezažili. Nakoniec požičiavame dva úplné carachy.
Tá naša (podľa Ňaňa tá lepšia motorka) počas jazdy čerčí blatník, dačo hrká v motore, ložiská vydávajú divné zvuky a zadné svetlá samozrejme nesvietia. No a to sa už čoskoro dozvedáme, že reči o tom, že toto je ostrov s najstrmšími cestami v Thajskom zálive boli pravdivé. Ukrutne a desivo strmé kopce so zákrutami. A keď na vás naraz sedia tri komáre a vy musíte držať brzdy... Raz som sa skoro vyrúbal, lebo som zvolil, že radšej zomriem s komárom, ako by on mal prežiť. No áno, ďalšie "negatívum" tohto ostrova je, že počet komárov je stále radikálne vyšší ako počet návštevníkov. A ako to už býva komáre sú tiež vyberavé a tak často volia to najlepšie - mňa.
Motorky inak odmietam natankovať, tie dve, tri eurá, čo tu dáme za plnú nádrž by mohli byť zlou investíciou, ak sa mi motorka má už zajtra rozpadnúť na súčiastky.

Náš rezortík sú inak romantické chatky usadené v džungli. Tým sa myslí, že je tam viac komárov ako inde a nemá to teplú vodu. Pri večernom sprchovaní sa z našej chatky ozýva rev na celý rezort.
No a aby toho nebolo dosť nie sú nejako ďaleko od pláže, ale kopec je taký, že aj Ňaňo nemá odvahu na motorke skúšať, či to jeho brzdy dajú... Proste strmší ako si viete predstaviť.
V rámci romantiky majú chatky jednoposteľ len s jednou prikrývkou, čo romantička Maja označuje ako veľký problém.

Pláž scénicky úchvatná avšak na tejto sú pre zmenu minimálne 4 tajtrlíčky zbierajúce odpad z vody (nikdy viac Thajský záliv) a žiadna z nich nie je hore bez. Ide to s tou našou dovolenkou dole z kopca...

Večer vychádzame na hlavné uličky. Má to ďaleko k walking street, ktoré sme už na tejto dovolenke zažili. Zatiaľ to nejakú extra atmosféru nemá.
Trochu vystresovaný z celodenných zážitkov si to namierim do 7eleven. To je istota. Pre istou kupujem 1,2kg krabicu plnú krekrov - to by ma malo dať dokopy. Neskôr zisťujem, že miesto slaných krekrov som kúpil sladké (pomóc). No a ku krekrom nejaký fajný osviežujúci džúsik. Beriem džúsik vraj mix rôzneho ovocia s miliardou vitamínov - chutí ako rozriedený paradajkový pretlak (fuuuuj).

Maja si po skúsenostiach z tohto ostrova kupuje sprej na komáre a pijavice. Neviem, koho sa bojí, že sa na ňu prisaje, ale strieka sa kvalitne. Žeby to bolo len o tých komároch?

Aby som to dorazil nočnými zážitkami, tak polovičku noci nespím, lebo náš turboventilátor na najmenšom stupni hučí ako vrtulník. Romantické chatky zásadne nemajú klímu. Keď konečne zaspím, po čase sa budím na bolesť hrdla a prenikavú bolesť ucha. No máme v chatke uragán z ventilátora a Danke stále teplo - ale spod deky nevylezie, pyžamo nezhodí - to mi je romantika...
Kým zažmúrim oči už kikiríka ranný kohút...

Pokiaľ sa niekomu z vás tento článok páčil, znamená to len to, že vaša miera škodoradosti presahuje normálne hodnoty. Ja tu trpím! :)

P.S. na prvej foto naša pláž - no nevyzerá romanticky?... len tie plastové sáčky, čo v nej občas plávajú a nie je ich z diaľky vidieť...Okumaya devam et