Spiaggia Torre Canne

Rano sme vstali, zbalili a opustili apartman. Caka nas konecne presun do nasej finalnej destinacie v Torre Canne v Puglii (alias Pulia, Apulia … vyber si verziu podla vlastneho vyberu, my sa drzime talianskej lokalnej). S kuframi valime k nasmu autu na parkovisko pri hlavnej vlakovej stanici. Cestou jeden neuspesny pokus o odlovenie siat a este nakup ranajok v miestnej Salumerii Di Muzio. Kym pani M strazila vonku kufre, ja som zvladol cely nakup vynikajuceho prosutka salamky a klobasky so stylovym panom, ktory vedel len po taliansky a predaj skombinoval s rychlokurzom talianciny ;) Bolo to super, ku kazdej polozke mi vysvetlil kolko stoji, odkial je, kto sa v danom kraji narodil (napr. Modena a Pavarotti) a samozrejme nechybala ochutnavka. Doplnil som este lokalnym pecorinom z oblasti Pescary, absolvoval kratky vysluch (odkial som, ci som v Pescare prvy raz, kam mame namierene a pod.). Kupodivu sme toto cele zvladli v taliancine, sam doteraz netusim ako, ale som na seba nalezite hrdy. A kedze vedla v pekarnicke uz mali len sladke veci, este som sa vratil po chlieb … samozrejme, bol som opraveny, ze chcem pane ;) Auto sme nasli v poriadku a vyrazili z Pescary. Uz na dialnici sme zastali na cerpacke zbastit nase ranajky (preco nemam nohu a tvarim sa, akoby mi nechutilo, sa pytajte pani M - opak je totoz pravdou) a potom uz bez zastavky az do Torre Canne. Cestou sme videli vela lokalnych poziarov, jeden uz skoro priamo na ceste, kde len mavali, ze mame spomalit a presli sme kudolom husteho dymu, kde naozaj som nevedel, ci este ideme po ceste alebo do koho naburam, ak niekto pribrzdi viac. Zvladli sme a stastlivo dorazili do nasho ciela Aurelia Sea View. Uz nas cakala pani majitelka Melania, hned nam vsetko poukazovala a rozdala kopec rad. Je to tu fakt neskutocne, raj na zemi. Nieco take sme este nezazili. Z izby rovno do zahrady a priamo do mora. Su tu len styri izby a vacsinou sme vonku sami. Vsade obcerstvenie, krasna atmosfera. Vyprahnuty som hned hasil smad jednym piveckom ;) A mame este aj nasu privatnu terasku. Dali sme prve kupanie v mori, len je velky vietor a velke vlny. Pani M hned pri vstupe do mora zo schodov to zobrala gravitacne … nastastie som ju drzal za ruku, tak sa neutopila. Vzapati kopla do kamena a ma narazeny prst na nohe (toho casu uz pekne hrajuci farbami). Veceru sme podla odporucania Melanie dali v restike Al Buco. Pani M zvladla 30 minutovu prechadzku do restiky pesi aj s narazenym prstom. Za odmenu som jej v lekarni kupil chladivy obklad a masticku - opat cisto po taliansky, ale teraz som sa neobisiel bez zabavnej pantomimy ukazujuc kopnutie nohou do kamena, bolest a farebny prst na nohe (@Martin: aktivity tento rok musime vyhrat). Vecera bola famozna, ich focaccia, predjedlo musle s chlebovou krustou a zaudeny losos. Hlavne jedlo pani M grilovanu chobotnicu a ja stejcik z tuniaka s grilovanou zeleninou. Vynikajuuucce!!! Zapili sme flaskou Primitivo 14 Doc Gioia Del Colle (ano, ano, cervene k rybe, viem, viem … ale aj tak bolo famozne). Napriek nasmu tvrdeniu, ze sme plni, nam este doniesli aspon dva kusky kolacika plneneho jablkovym kremom (ala nase jablkove pite). Prechadzku spat som ja este prelozil gelatom (ale vcerajsiemu v Pescare sa nevyrovnalo). Bolo to potrebne zvlast po tom, co nas hlboko zasiahol umelecky performance miestneho umelca v dochodkovom veku (urcite prispela aj nekvalitna aparatura). Na izbe uz len prosecko z nasich Valdobbiadene zasob a spat.Read more