Vecrīga

Uspesne sme zvladli skore vstavanie a aj cesta prebehla bez problemov. Cez rannu zapchu sme sa preboltovali aj k nasmu apartmanu (zaver ako hladanie pokladu - potrebovali sme 3 ciselne kody a 2 kluce). Hokejova atmoska bola samozrejme uz od viedenskeho letiska. Po vybaleni nastal cas na dobry obed. Toto bude pocas tohto tripu mierny oriesok, lebo sklbit konzervativne tradicne kulinarske poziadavky juniora M s nasimi objavitelskymi a zazitkovymi poziadavkami nebude jednoduche. Stylova restika Good Father vsak zabodovala. Aj jedlom, aj prostredim. Dali sme grilovane krevetky, tataracik, stejcik, spagety carbonare, pizzu, vsetko zaliali cajikmi a lokalnym pivkom … na zakusok uz nezostalo nikomu miesto. Junior M dokonca zahlasil, ze sem sa mozeme vratit!
Junior (este stale chrchlajuci) sa nasledne s cerstvo zakupenou davkou liekov odporucal do postele a my s pani M sme zamierili na prvu obhliadku Riga Areny. Vyzera to vsetko super, uz sa tesime na zajtra. Cestou spat nakup zasob jedla pre pacienta a nejakych drincikov pre nas. Unaveni z cesty sme s pani M este zakotvili v Buberts podniku kusocek od nas a dali pivecko (ja), proseccko (pani M). Musel som si hned objednat dalsie, lebo prve mi “od smadu” skoro cele vypila (vid. slastne zavrete oci a zdvihnuty malicek). Pani M potom este prdli nervy a dala aj zakusok. Jeden sme museli zobrat so sebou aj juniorovi. Na izbe boli plany na spolocny filmik a ochutnavku drinkov … ja som vsak urobil chybu, na chvilu si lahol a zalomil som ako babatko az do rana ;)Leia mais