Ban Ting Rai

Zajtra končíme náš pobyt na ostrove Koh Jum a presúvame sa na ostrov Ko Lanta. Pôvodne naša cesta mala viesť na Phi Phi, ale vzhľadom na podmienky na ostrove by bol náš presun až veľmi komplikovaný. A tak sme za pochodu zmenili plány a náš vedúci zájazdu Tomčo preskúmal iné, nám viac priateľné možnosti.
Dnešný deň sme si užili rannou rozcvičkou v mori, v pomerne sviežej vode a tomu zodpovedajúcej nálade. Ale šlofík v kočíku na pláži už nebol taký zlý. Počas toho sme sa posnažili minúť naše zásoby zeleniny, aspoň tie čo by už presun nezvládli. Na obed sa vybrali babka, dedko aj Tomčo vyskúšať nové miesto, kde sme doteraz nejedli a kde mali rezance, ktoré by mohli babku potešiť. My s Adamkom sme bojkotovali slnečný deň a ostali sme sa hrať na izbe. Môj žalúdok tú kombináciu vyššej teploty a iného druhu kuchyne prestáva zvládať. Z vychádzky nám doniesli fajné mango a dedko bol taký dobrý a skočil nám aj po banány. Pochúťka na olovrant je už jasná. Ku večeru sme si dali ešte relax vo vode (už teplej) pri západe slnka, aj keď nás strašilo zopár kvapiek dažďa. Kým sme sa vychystali, z dažďa nič nebolo. Trošku väčšie vlnky rozhodli, že z cvičenia nič nebude, a tak tato pobehol po koleso a iba sme sa čvachtali. Keď už bola tma a teplota znesitelnejšia, išla som sa aj ja normálne najesť v sprievode mojich dvoch chlapcov a ide sa baliť. Tomčo musí robiť, ja baliť a Adamko spokojme buvkať, aby sme sa zajtra v pohode presunuli za novými zážitkami.
Ostrov Koh Jum je vo všeobecnosti pekný, kľudný, neznámi pre väčšinu turistov. Ubytovanie v Season Bungalow malo svoje muchy. Na pohľad útulné ubytovanie, nebolo úplne príjemné. Odhliadnúc od (ne)informácii o teplej vode, ten každodenný boj vždy s novou armádou mravcov na pohodlí nepridal. Mám obavy, že som našim sprejom zasiahla asi tak tretinu mravenčieho obyvateľstva ostrova Koh Jum. Avšak, s miestnymi komármi mali asi dobré vzťahy a patrične ich pomstili. Nie som si istá, či tu mám dosť gélu na štípance. Taktiež, ubytovať rodinu s bábätkom pred rockový bar mi tiež neprišlo úplne vhodné, aj keď samozrejme 3 takmer prebdené noci mám za sebou iba ja. Bábätko jak aj tato, zavreli oči a spali. Mňa zachránili až perfektné slúchadlá od dedka. Ďalšie noci hluk ustál, asi majú otvorené len sobota až pondelok, neviem. Svoje štuple do uší som našla samozrejme až v utorok, problém priveľkej batožiny. Aj napriek tomu tu bolo dobre, ale sa aj teším na nové miesto :) Zajtra nám tu má pršať, tak som zvedavá ako sa nám bude presúvať.Read more