V Thajsku sme ešte len týždeň
![](http://d2k8htqlk8yn1a.cloudfront.net/img/flags-png/th.png)
V Thajsku sme ešte len týždeň a mne to pripadá akoby sme tu boli mesiac, nie žeby mi už bolo dlho, ale zažili sme toho toľko ako inde ani za mesiac. A to sme ešte len v druhej destinácii, vRead more
V Thajsku sme ešte len týždeň a mne to pripadá akoby sme tu boli mesiac, nie žeby mi už bolo dlho, ale zažili sme toho toľko ako inde ani za mesiac. A to sme ešte len v druhej destinácii, v piatok sa presúvame do tretieho letoviska.
Zatiaľ hodnotím ako najlepšie PRESUNY, ich organizáciu zvládol Tomáško na jedničku. S toľkou batožinou a spolucestujúcimi v rozsahu 0 až 67 rokov to určite nebolo a nie je jednoduché. Viezli sme sa autom, autobusom, lietadlom, loďou a väčšina aj skútrom.
Ďalšia kapitola je UBYTOVANIE. Aj keď sa Tomi so Zuzkou snažili ako vedeli, až keď sme sa ubytovávali, zistili sme, že objednané bungalovy sú bez teplej vody, tak to museli vyriešiť za pochodu, podobne museli zrušiť zarezervované ubytovanie na ďalšom plánovanom ostrove z dôvodu zlej dopravy po ostrove. Museli vybrať inú destináciu aj ubytovanie, kam poslali otázku ohľadom teplej vody, odpoveď neprišla doteraz. Keby nie našej milej kamarátky Ae, ktorá tam po thajsky všetko vykomunikovala, možno by sme ostali zaskočení skutočnosťou až na mieste.
STRAVA dá sa, nehladujem, ale zatiaľ mi naozaj chutila iba ryba na čiernom korení a cesnaku v Kodam vedľa hotela v Ao Nang a čerstvé ovocie - ananás, mango, mandarínky, pomaranče, melón a banány.
Ja, zemiaková, tu mám problém, všetko sa točí okolo ryže a cestovín.
No a MORE, všetko OK, ale zatiaľ má tesne pod 30 stupňov, nie sú tu horúčavy a väčšinou je po mrakom, tak máme čas, aby sme si postupne zvykli na teploty, aké nás ešte len čakajú.
Toto všetko je pretkané množstvom neskutočných zážitkov, niekedy sa divím, že vôbec večer zaspím z toľkých podnetov navôkol. Ja som zatiaľ veľmi spokojná a Milan rozmýšľa ako sa tu vrátiť aj o rok.Read more
Počas jazdy autom (vybavený odvoz kamoškou Ei) sa všetci ukľudníme z hektického rána a pokračujeme na loď ktorá by nás mala vziať na údajne miesto, ktoré Ňaňo nazýva svojím domovom. Že vraj sa tu lieta na mesiac, ale to už len on vie či to stojí za to. Ja vlastne ani netuším čo čakať po týmto pojmom. Hneď na začiatku nas naložia do celkom luxusného kufra auta a závezu nás pár metrov ďalej na vybetónovanú úzku cestu, ktorá vraj vedie k našim chatkám. Záhadou je, prečo stále Ňaňov kufor zoberú a všade mu ho vynesú. Nemajte strach, už mu strkám svoj kufor do rúk. Tu cestu potom hľadáme celý deň a máme problém trafiť. Sme v lese blízko vody a na celkom dobrom briežku. To najlepšie prekvapenie prichádza keď otvoríme chatku a zistíme že ubytovanie pre troch je vlastne jedna manželská posteľ. Nedosť sme sa celý čas delili dvaja o jednu perinu teraz prichádza krutá realita traja pod jednou perinou.
Po zapožičaní motoriek, jasné že len dva kusy (ja si nezaslúžim, už teraz ľutujem ten strávený čas na polícií pri vybavovaní medzinárodného vodičského preukazu), vyrážame pozrieť priateľa Bilana na pláž.
Zostava na motorkách: 1.motorka Tomčo a ja
2.motorka Ňaňo a Peťa
V duchu sa modlím aby si ich pamätal, veď sa na neho tak tešia. Dokonca aj z domácej mu Ňaňo odleje. A je to tu! Stretnutie prebieha v poriadku a Bilan je veľmi rád že sa znova vrátili. Este pár foto na net, ako reklamu a už si aj objednávame. Plaž nepôsobí úchvatné, nakoľko je odliv a je to tam sama skala. Niet čo fotiť ale zdržíme sa kôli chlapom. Jedlo je napodiv super hoc ceny Ňaňo stále ofrfle. Kde sú tie obedy za euro,hmm???Celá tá atmosféra obchodov a domovov je trochu zvláštna. Domčeky, aj pekné aj chudobné. To by až tak nevadilo ale ten bordel??? Hlavou mi chodila otázka: Nie je to škoda?
Bilana už bolo dosť a nasleduje zatiaľ najkrajšia pláž, ktorú som videla. Pláž, kde bývali Danka a Milan na svojej dovolenke a musím uznať že tá chatka priamo na plaži, hojdačka, lehátka, hneď vedľa reštaurácia a čo je najdôležitejšie tri kroky od vody to bolo zavidenia hodné. Využívame si aj hojdačku, kde si Tomčo nájde svoj objekt na hojdanie, viď foto😀. Ňaňo zaostril na masáže a jeho plánom je ma trošku zničiť. Thajská masáž bola minulú dovolenku opisovaná ako bolestivá a teraz???Pekne sme si oddýchli a Tomčo zjednal aj cenu keďže aj tu sa akosi ceny zvýšili. Masáž bola tak ukludňujúca že Tomáš v jednom momente zachrapal a nasledoval smiech všetkých zúčastnených. Únava robí svoje.😀 Späť z pláže sme už šli traja s Ňaňom a Peťou na motorke keďže sa tu musíme správať ako Thajci.Všetky fotky v dokumente.
Dnes sa chystáme pohľadať to, čo Ňaňo (a nie len on aj masérky hneď niečo konštatovali a ukazovali na more) zazrel. Boli sme vlastne na mieste, kde Ňaňo s Tomčom pri šnorchlovaní minulú dovolenku videli korytnačku. Tak žeby to bolo ono???
A Peťka? Tá sa celý večer prehrala v piesku a opuch skoro zmizol tak liečbu kortikoidmi asi ukončíme predčasne.😀Read more
Milan No a to si Maja ešte nebola v kúpelni toho domčeka na pláži. , kde sme bývali, to bola paráda... Ale zas už vtedy to nebolo práve lacné... V každom prípade rád by som videl nejaké foto vášho bývania a viac info, lebo bývate v rezorte, ktorý som ja pred troma rokmi zhodnotil ako nevhodný (na disku zatiaľ žiadne foto nie sú). P.S. na tej rodinnej fotke na motorke ste úžasní, vymenil by som to za ten obraz, čo máte aktuálne doma nad telkou, vyžaruje z toho taká súdržnosť, ktorá mi je jasné, že sa končí hneď ako Ňaňo vystúpi z motorky a prestúpi na Apollo, ale večer budete zas spolu, pod jednou perinou, to sú hodnoty!
Traveler Dakujeme fotky pridám v dalšom samostatnom úryvku, kedže je toho dost a je málo priestoru aj na fotky ohľadne ubytovania.
Môžete robiť čo chcete, ale tú atmosféru ako doma to mať nebude. A kto nedokáže mať vianoce bez tej atmosféry, tak pre neho dovolenka na vianoce v exotike 🏖🏝 naozaj nie je.
Ráno ma prebudí pracovný email, ktorý ma dosť vydesí a v najhoršej situácii môže vyústiť do môjho okamžitého návratu ✈️na Slovensko. Nebudem to ďalej rozpisovať, ale netrpezlivo čakám na informáciu, či je potrebná moja fyzická prítomnosť pri podpise alebo nie. Nakoniec o niekoľko hodín neskôr zisťujem, že sa to dá vyriešiť aj bez mojej prítomnosti. Našťastie.
Na našej pláži sú relatívne veľké vlny 🌊 a tak sa veľmi nekúpeme.
Cez obed vyrážame do miestnej dediny a kupujeme nejaké šaty, suveníry a ovocie. Poobede ideme cestou do resortu a zastavíme sa v reštaurácii niečo zjesť. Neskutočne dlho čakáme na jedlo. Keď nám ho konečne donesú tak sa najeme, ale Maji a Peťke veľmi nechutí. Pre Peťku tam boli príliš veľa cibule. Každé jedlo si predstavujú totiž inak. Obrázky sú len ilustračné a ešte nikdy sa nestalo, že by obrázok zodpovedal realite.
Neskôr Maja zahlási, že myslela, že pôjdeme na nejaku spoločnú večeru. Akože štedrú večeru. Doteraz veľmi netuším ako to malo podľa nej vyzerať, lebo kapustnicu a šalát s rybou som zabudol doma. Ja som vedel že mi niečo chýba keď som odchádzal z domu.
Ako som písal na začiatku, ak chcete na ostrove, kde každý rezort vyzerá skoro rovnako mať štedrý deň ako doma, žiaľ nedá sa to. Na oplátku sú v ponuke iné benefity ako napríklad kúpanie v mori a stabilná teplota cca 30 stupňov.
Deň sme zakončili sladkým dezertom v podobe vyprážaného banánu so zmrzlinou a šľahačkou a vyprážaného ananásu. Peťka si dala mango so zmrzlinou. Ja, keďže viem, že miestne zákusky z ďaleka nedosahujú slovenských kvalít som si dal 🍗chicken s cesnakom a peprom.
Tento deň nebol dnes naozaj ničím výnimočný. Nikto žiaden úraz a na tomto ostrove ani nie sú nejaké extra atrakcie.
TomcoRead more
Traveler Tomco, a kde je opis tvojho vyletu na pevninu? Tam si nedostal ziaden darcek? predsa, pevnina nieje ostrov kde "nic" nieje a vianoce byvaju stedre aj ked nieje stedry den :)
Milan Už píšem asi šiesty komentár a potom to vždy zmažem, takže asi nakoniec len som rád, že sa nakoniec Tomčo obetoval a napísal príspevok. Aj keď som váš verný čitateľ, ktorý doslovne ani nespí a čaká na nové zážitky, tak prvoradé je vytvoriť si tam čo najlepšiu atmosféru a užívať si ju... za mňa ja prežijem aj bez každodenných príspevkov, hlavne si to tam užite. P.S. pre mňa sú (alebo boli) Vianoce v Thajsku práve o tom, že žiadne neboli a to bolo perfektné aj keď na štedrú večeru u Pata a Mata v Krabi (keď počas obsluhy jeden čašník od prehnanej snahy až doslovne odpadol) asi nezabudnem nikdy...
Po včerajšom presune luxusným minivanom z hotela v Ao Nang do prístavu v Krabi to bol pre mňa šok v dobrom aj zlom.
Mali sme obavu ako sa s tými všetkými batožinami presunieme na loď, ale tu ma milo prekvapili počerní chlapíci, lebo ešte sme ani všetko nevyložili z auta a už vidím ako sa naše dve tašky - pôvodne v lietadle príručné batožiny a postupne aj všetky kufre nesú na loď, ktorá nás má prepraviť na ostrov. No a tu nastalo to prvotné sklamanie, keď som zbadala loď a lavičku k nej, nejako som to dala aj s kočiarikom v ruke, ale strach som prekonala len preto, že už mám nejakú skúsenosť balansovať po Téčkach v prístave na Šírave, niet nad osobnú prax.
Na tej lavičke chýbalo zopár latiek a bola užšia ako kolieska na kočíku.
No a tá loď, celá drevená, nafarbená škaredou svetlomodrou farbou, sem-tam olupujúcou sa a keď som videla, čo všetko pribudlo v nákladnom priestore - na záver aj skúter, zľakla som sa prepravy. Ale ako sme sa bavili, tu nič nemusí vyzerať pekne, len aby to bolo funkčné. V čele priestoru na prepravu cestujúcich boli zhrdzavenými pripinačkami umiestnené úradné dokumenty, zrejme na spôsobilosť prepravy ľudí a tovaru. Síce som ničomu nerozumela, lebo to bolo po thajsky, ale akú - takú dôveru, že do cieľa dorazíme, to vo mne vzbudilo.
Adamko zvládol prepravu na jedničku vďaka svojmu matracu do postieľky, položili sme mu ho na drevenú lavičku, na akých sedeli cestujúci po obvode lode a celý čas sme ho pridržiavali, lebo tu ani šialený zvuk motora nepomohol a on nezaspal, ale celú cestu poležiačky vykopoval nožičkami a rúčky si zamestnal šušťavými obalmi.
Ani nie hodinka a boli sme na ostrove, Tomáško vyštartoval dohodnúť odvoz do nášho ubytovania a my sme sa postupne aj s batožinou presunuli na breh.
Tu som si v tom strese zabudla všimnúť lavičku. Asi preto, že kočiarik prenášal Milan a s taškami to bolo jednoduchšie.
Tu sa nám o nejakom pohodlnom prevoze do rezortu mohlo len snívať, boli sme radi, že sme sa zmestili na korbu auta, tie 2 panie asi v mojom veku, ktoré tam už sedeli len čumeli, čo všetko ešte na tú korbu vošlo a my dvaja s Tomáškom k tomu.
Náš maród a mamička s dieťatkom sa vošli do kabíny. Našťastie, lebo na tej korbe riadne fučalo, ale za cca 10 minút sme boli na mieste.
Ako to bolo s ubytovaním, to už viete.
Dnes ráno som si vychutnala dovolenkovú pohodu. V celom areáli tichúčko, nikde ani človiečika, už o pol siedmej som sa prešla popri bungalovoch chodníčkom ku pláži a späť. Cestou som sa pristavila pri thajskej “kapličke” asi na ochranu pred duchmi. Paráda, deň sa začína a môžeme si užívať.Read more
Milan Stále nikto v príspevkoch nenaznačil, že v skutočnosti všetci máte teplú vodu... a ten zvyšok, to sa len zoznamujete s pravým Thajskom a Tomčo vás kvôli Adamkovi ešte celkom šetrí... My sme z AoNangu dali výlet na Ko Jum na motorkách, so všetkou batožinou a to boli iné zážitky... Hlavne keď sa s tou motorkou trebalo po tej lavičke dostať na loď a z lode a počas celej plavby ich držať, v totálne natlačenej lodi, aby sa nevyvrátili. Ale zas sme potom boli ušetrení odvozu do hotela na korbe, čo je na krátke vzdialenosti úplný štandard, alebo teda až nadštandard. Pokiaľ budete mať šťastie na PhiPhi pôjdete natlačení len na korbe (sajdke) motorky a pred každým kopcom vystúpite a prejdete peši, lebo s vami to tá motorka nedá :) ... A raz sme šli z Krabi do AoNangu (a to nie je 10min záležitosť) tak, že dvaja ľudia len viseli vonku ako smetiari na aute (bolo nás 15 v takom autíčku ako ste šli), takže stále ste na tom perfektne, aj keď je to určite za hranicou toho, na čo ste v Európe zvyknutí, stále však oveľa lepšie ako keby vás naložili aj s batožinou na stádo somárov :)
Traveler Verím že ste mali ďaleko lepšie zážitky ako my :) ja by som veľmi rada zažila aspoň dačo z toho No ale nie s Adamkom Aktuálne je pre mňa dobrodružstvo už to že sme sa vybrali tak ďaleko na tak dlho s ani nie 8 mesačným dieťaťom :)
Milan Primerané posádke "od batoľaťa až po dôchodcov", ja to píšem skôr preto, aby ste to nebrali nejako negatívne tie vaše skúsenosti, že Tomčo vám stále zabezpečuje skôr väčší komfort, že to môže byť aj o dosť horšie...
Traveler V pohode :) len nemôžeme ani písať, že je všetko super dokonalé, to by nám asi nikto neuveril :D Viem ako sa Tomčo snažil a stále snaží a myslím že to vieme všetci. Niektoré veci ani on neovplyvní, ale všeobecne za mňa hovorím, že nám tu je veľmi dobre, aj keď niektoré veci skomentujeme nie pozitívne :)
Samotný príchod už popísali moji spolucestovatelia.
Samotné ubytovanie však bol zážitok sám o sebe. Deň pred tým som si spomenul ako som tu bol pred cca 6 rokmi a iní Slováci mi vraveli, že oni nemajú teplú vodu v bungalove. Tak celý náš presun do resortu som bol v strese či bude teplá voda alebo nie. Cestovať sám so Zuzkou tak nám je to ozaj jedno. Ale kvôli Adamkovi nesmieme riskovať akékoľvek ochorenie. Už takto je to niekoľkonásobne náročnejšie cestovanie.
Ale spátky do pohádky.
Pri checkin sa pýtam ako prvú otázku či má bungalov teplú vodu. Milá usmievava teta mi odpovie s úsmevom na tvári “no hot water”.
Pýtam sa: Prečo? Nebolo tam napísané, že nie je teplá voda.
Odpovedá: ukľudnite sa. Vy ste si toto objednali. Vy ste zodpovední za to čo si objednáte.
Hovorím: ale tam to nebolo napísané
Odpovedá: vy ste zodpovední za to čo si objednáte. Toto nie je moja vina.
(Infarkt číslo 1)
Hovorím: Je nejaká možnosť mať teplú vodu?
Odpovedá: To je už lepšia otázka. (S úsmevom na tvári)
(Infarkt číslo 2)
Môžete si priplatit. - bungalov s teplou vodou a klimatizáciou stojí asi 2x tolko.
Nakoniec sme sa dohodli a priplatili nakoľko teraz hľadať iné ubytovanie by bolo nemožné. Vzhľadom na množstvo batožiny a Adamka.
Preberám kľúče a slušne sa ospravedlňujem že som bol možno nepríjemný ale mohli by tam napísať do popisu, že neobsahuje teplú vodu.
Teta mi s úsmevom odpovedá, že ja som zodpovedný za to čo si objednám.
(Infarkt číslo 3)
Po ubytovaní sme sa išli najesť do vedľajšieho rezortu (tento lokálny som totiž začal bojkotovať). Následovala menšia prechádzka a potom späť do bungalovu, kde nás čakalo ďalšie prekvapenie v podobe nových návštevníkov - mravcov. Snažil som sa im naznačiť, že tu sme my a oni sú vonku. Do rána to nepochopili.
Ráno teda odchádzam na recepciu navštíviť milú tetu. Počkám kým vybaví iných hostí a potom jej vysvetľujem, že máme mravce a boli aj v oblečení a Adamkovej kaši. Na čo mi ona s úsmevom odpovedá, že “my tu v Thajsku máme veľa mravcov. Musíte si dávať pozor kam ukladáte jedlo. Nie na zem. Pošlem tam rýchlo upratovačku. “
(Ďalší infarkt už je blízko)
Hovorím s úsmevom: my nemáme v bungalove stôl.
Reakcie na toto som sa nedočkal.
S úsmevom som sa poďakoval a šiel preč.
O niekoľko minút k nám prišli aj so sprejom proti mravcom. Som zvedavý ako dlho to bude fungovať.
Za chvíľu ideme požičať motorku a pôjdeme do dediny. Potom si ocko vyskúša či vie na nej jazdiť a či vie aj s mamkou. Bola by škoda neísť na severnú pláž.Read more
Milan Za každý takmer infarkt jednu hviezdičku dole! Bezkompromisne! A inak u nás takéto problémy nebudú, lebo Maja s Ňaňom sa tvária víťazoslávne, že majú prekladač dokonca aj do Thajčiny, takže oni vybavia aj nemožné (teda žijú v tej realite, ja očakávam zážitky). Inak doteraz sa mi všetci smejete, keď si spomeniete na môj prvý výlet do Thajska, tam som bol vybavený inou bojovou výbavou vo forme sprejov na všetko možné :)
Traveler Vyzerá to tak, že si tú plnú výbavu, ktorú sme mali pred 6 rokmi asi opäť pribalíme.
Vladimír Gavla ako to tak citam asi ten sprej nebude taky zly napad hoc predtym si na take nieco ako mravce nepamatam,ale zase boli tam ine zvieratka
Deň začína prvým prvenstvom, na raňajky sme ochutnali pečené plnené pirôžky, podľa chuti tipujem s mangom, včera kúpila Zuzka s Tomáškom, keď boli v dedine na motorke.
Na pláži sme rozložili Kuba, aby mal Adamko kde šantiť, my dvaja sme sa vybrali na prechádzku po pláži a tu si začnem všímať “výšivky” v piesku. To sú cestičky malých krabíkov, kým znova nezalezú do dierky v piesku. To som nevidela na žiadnej pláži, kde sme doteraz boli. O pol dvanástej odchádzame z pláže, ideme sa naobedovať. Kuba nechávame na pláži na popoludnie, aby sme ho neskladali a znova nerozkladali, ale dnes nám to nevyšlo, nepomohli sme si.
Kým Adamko obedoval, vyplnili sme čas do nášho obeda tým, že som prvýkrát v živote sadla na motorku, ale len s Tomáškom, s Milanom som sa bála a vyrazili sme do dediny pre ďalšie pirôžky a ďalšiu zeleninu pre Adamka. Z toho, čo sa tu čerstvé dalo kúpiť mal dnes na olovrant prvýkrát parený rozmixovaný čerstvý batát s mrkvičkou.
Chutilo mu veľmi.
Ďalšie “prvé” bolo pre mňa nakupovanie čerstvého manga v obchodíku, kde sa piekli klobásky a predávalo ovocie a tiež benzín, pre tých, čo to nepoznajú v plastových fľašiach viď foto.
Počas obeda dospelákov sa tak rozfúkalo, že sme sa báli, či nám Kuba z pláže neodfúklo, zvládol to, Milan ho ráno dobre ukotvil. V tom vetre sme usúdili, že v zloženom stave bude určite v bezpečí.
Vietor sa už síce ukľudnil, ale poniektorí radšej vymenili pláž za koktejl vo FU bare.Read more
Zvyčajne sme jedávali v neďalekom rezorte Golden Pearl, sem-tam sme podporili svojou návštevou aj menšiu miestnu reštauráciu, posledný deň sme sa prešli hlavnou ulicou ostrova asi polhodinku do ďalšej z menších miestnych reštaurácii, ja za tenkými rezancami a dezert, na ktorý ma nahovoril Milan bol výbornou sladkou bodkou - Mango Ro ti (palacinka s mangom, podávaná so zahusteným sladkým mliekom- akoby našim Salkom).
Obed nebol ničím výnimočný, ale tá cesta k nemu a späť ukázala v akom luxuse si žijeme doma. Toto je jeden z ostrovov, kde vidieť ako skutočne žijú obyčajní ľudia. Neviem, či to ešte uvidíme na dalších miestach, kam sa chystáme.
Miestni ľudia pripomínajú našich cigánov, ale len výzorovo, inak sú to veľmi usilovní, dobrosrdeční ľudia vždy ochotní pomôcť.
Zmontujú dokopy aj nemožné, aby z toho vyrobili funkčnú vec pre uľahčenie prežitia.
Už prvý deň, cestou z prístavu do Season bungalows som si všímala z korby auta tie veľmi skromné domčeky. Presun na skútroch alebo Tuk-tukoch. Tu ide hlavne o funkčnosť, to ako to vyzerá je na poslednom mieste. Myslím tým v živote bežných ľudí. V rezorte, kde bývame je nábytok z kvalitného dreva - stôl a stoličky sú ťažké, odsunúť stoličku v reštaurácii je tiež namáhavé.
Okolo bežných príbytkov miestnych obyvateľov je však neporiadok, celé to na mňa pôsobí tak neusporiadane. Vidno to aj v tom našom rezorte, v centrálnej časti, kde bývame aj my, každý deň zametajú chodníky, hrabú a odvážajú opadané lístie zo stromov, ale stačí kočíkovať Adamka po zastrčených uličkách rezortu a už vidno ten ich prístup, aby to vyzeralo ľúbivo pre turistu, ktorý vojde hlavnou bránou.
Na druhej strane vidno, že prácu-zamestnanie si tu vážia. Vidím to pri upratovaní bungalovu. Každý deň nám prezliekajú postele, menia osušky, zametajú, umývajú, leštia...
Máme šťastie, že u nás dnu nebývajú mravce a s tými, čo prechádzajú terasou sa dá fungovať.
Cestou do reštaurácie ma zaujali krásne kvitnúce farebné kríky a kvety lemujúce tú chudobu. Strelície rastúce doslova ako burina. No a do tej chudoby ako päsť na oko osadené “zlatom” zdobené orientačné tabule a vyčančané “kapličky”.
Jednoducho povedané miesto chudobných dobrosrdečných ľudí, krásnej prírody a protikladov.
Btw. to spievanie vtáčikov vo videu máme pri bungalove ako u nás, keď zvonia zvony ráno, naobed a večer. Ráno pri východe slnka okolo pol siedmej, na obed a pri západe slnka okolo pol siedmej večer spievajú o dušu - naozaj ako budík..Read more
Milan Ko Jum je jedinečný, je ťažké nájsť v Thajsku atmosférou podobný ostrov. Lanta bude radikálne iná. Uvidíte sami a zreferujete. Tiež som zvedavý, či môj negatívny názor na Lantu, podporený množstvom prečítaných recenzií bude podobný s vašimi zisteniami.
Milan Krajinu dotvaraju ludia, mali sme moznost byt v Malajzii, kde bolo kvantum moslimov a citili sme sa tam zle, nevsimavost, a ignoranciu dokazali dotiahnut na iny level... V Thajsku mozno preto, ze velka cast obyvatelstva su budhisti je to uplne ine a o Lante som toho cital vela, ked sme v minulosti planovali pobyty v Thajsku a vzdy sme sa jej vyhli, lebo vraj sa v nej daju ocakavat podobne pocity od domacich a hostitelov a je pravda, ze vacsinova populacia je moslimska. Zaroven vela ludi, ktori maju poriadne preskumane Thajsko v roznych preskumanych diskusiach tvrdi, ze Lanta nema dusu, taky ostrov, ktory nicim neohuri. Ale zase pravdou je, ze o mesiac ju pojdeme okusit aj my, mozno sa moj pohlad zmeni...
Traveler my sme tam boli a nemam taketo negativne spomienky :) jedinym minusom bolo, ze sme tam mali velmi vela meduz 😬 zaroven priznavam ze sme ostrov az tak neskumali
Adamko sa už ustálil aj v thajskom časovom pásme a opäť sa vieme viac menej spoľahnúť na jeho režim. Aj dnes sme sa rozhodli využiť jeho 2 hodinový poobednajší spánok, zatiaľ čo on si sladko buvkal na pláži pri babke a dedkovi. Tentokrát sme sa vydali na kľudnú prechádzku po tej našej pláži, smer juh. Naokolo sme míňali rôzne ubytovania na štýl nášho, aj luxusnejšie vilky, alebo menej pohodlné, ale stále pekné chatky, no aj úplne obyčajné chajdičky. Cestou nás upútal aj domček v korunách stromov. Ľudí tu bolo podstatne viac, ako na severnej pláži, no zďaleka to nie je preľudnená pláž, kde si niet kde deku zložiť. Vidieť tu jak rodinky s deťmi rôzneho veku, mladé partie, tak aj skupinky starších ľudí. Prevažne tu počujem rozhovory v nemčine. Ľudia sa tu zabavia bežnými činnosťami na pláži a vo vode, ale čo som často inde nevidela a tu áno, je to akej obľube sa tu teší kajak. Našu prechádzku sme potiahli takmer až na južný cíp ostrova, ale pokročilý čas a boľavý prst po menšom úraze nás otočil na cestu späť o niečo skôr. A tak sme sa vrátili pred západom slnka, ešte kým Adamko spinkal späť ku nášmu rezortu.Read more
Milan Dúfam, že sa vám páčilo, keď som vás na to tak nenápadne nahovoril v komentároch. Mne sa páčilo, že pláže ďalej mali menej kameňov vo vode aj počas odlivu, zaujímave boli rôzne bary na plážach a tie atmosféry v nich, ako aj niektoré ubytovania, od superluxusných beachfront bungalows až po bývanie na strome...
Traveler Áno, áno, na tú prechádzku si nás inšpiroval. Tie kamene som si nevšimla a bol aj príliv a ani tie bary veľmi nie. Vo všeobecnosti sa mi zdá že tu je veľký kľud, žiaden extra život a ruch. Jediný bar, ktorý som si všimla (okrem Fu baru, kde sme aj boli) je priamo za našimi chatkami. Vďaka ktorému som 3 noci poriadne nespala.
Auf zur letzten Station meiner Reise. Früh morgens geht es mit der Fähre 20 Minuten von Koh Lanta nach Koh Jum.
Koh Jum ist eine kleine Insel, die noch kaum Tourismus kennt und einen sehr entspannten Rhythmus hat. Hier her kommt man zum Nichtstun.
Mein Holzbungalow ist richtig schön und die Gastegeberin äußersts hilfreich und süß. Mit dem Roller geht es wie immer auf Entdeckungstour, aber viel zu entdecken gibt es nicht. Ein seelenruhiger Strand folgt dem nächsten. Ich bewege mich von Strand zu Strand und lebe planlos in den Tag hinein. Das wird sich wohl auch in den nächsten beiden Tagen nicht ändern.
Zum Sonnenuntergang finde ich noch eine coole Reggae Bar am Strand mit Livemusik. In dieser Umgebubg die Sonne beim Untergehen zu beobachten regt zum Denken an...Read more
Prvý deň vianočný začíname zdravými raňajkami.
Po dohode odchádzame sa rozlúčiť s Bilanom keďže už dnes o 14:00 musíme vrátiť motorky.
Dorazíme k jeho baru a Bilana nikde kto by to bol povedal Bilan sa včera opil 🍺 a tak spinká nevadí počkáme. Schladíme sa v 30° mori poležíme Tomčo napíše vianočný príspevok až kým sa náš kamarát nezobudí.
Mája vychádza z luxusného WC keď tu na ňu niekto kričí "Hallo Maja" šak to náš kamarát.
Dáme spoločne foto a prezrádza nám že večer majú akciu za 100BAT môžeš jesť koľko chceš čo nás veľmi nepoteší keďže musíme vrátiť motorky.
Ale to nevadí hovorí Bilan nemá problém po nás poslať taxík.
Po príchode do nášho rezortu nás víta cca 30 živých opíc🙈🙉🙊. Nasleduje oddych ktorý každý z nás využíva postojom Maja si išla ľahnúť Ja ležím v sieti na terase Peťa pozerá vedľa mňa rozprávku a Tomčo si išiel tiež ľahnúť.
Večer strávime v blízkej reštaurácii a po odchode Maji a Peti ideme s Tomčom ešte na jedno pivko do Fu baru.Read more
You might also know this place by the following names:
Ban Ting Rai, บ้านติงไหร
Milan Mamka: green curry polievku si už skúšala? aj keď nie všade ju majú a nie všade je naozaj taká echt... to je moje najobľúbenejšie jedlo v Thajsku
Traveler Áno, už som jedla
Tana N A čo, nechutila?
Traveler Možno som ju jedla v nesprávnej reštaurácii, táto bola pri Emerald pool, ešte skúsim inde. Ale ani kuracia mi nechutila kvôli tým 2-3 cm širokým rezancom asi ryžovým. Aj cestovinové jedlo robia s tými cestovinami a tak mi už vôbec nechutia, málo je v ponuke takých jedál, ktoré by boli s tenkými žltými cestovinami, ale hľadám usilovne ďalej