Thailand
Ban Ting Rai

Discover travel destinations of travelers writing a travel journal on FindPenguins.
Travelers at this place
    • Day 22

      Random thoughts/pics of Thailand

      February 3 in Thailand ⋅ ☀️ 31 °C

      Tonight is our last night in Thailand. Tomorrow we say goodbye to the “land of smiles,” and head to Vietnam. We had planned a long tail tour of some islands today. We thought we had set it up as a private tour, but that’s not what it was when we got to the dock. We had hoped we could go to some more secluded areas, or at least go to the popular areas in a different order than all the other boats, but no, apparently even that wasn’t an option. We had heard about crowds, so we opted out, and instead, rode our mopeds again and found a cool, kinda quiet little place to hang out, read, and have lunch.

      So thoughts on Thailand. What strikes me first are the people-very kind, friendly and apparently honest-at least on the islands. Houses aren’t locked, windows are wide open, usually no screens, keys are left in mopeds. We never felt the least bit unsafe, even in Bangkok. There are no guns and people are peaceful. Even with language barriers, people largely tried to be helpful. A sort of Hindu Buddhism is practiced on the mainland, but the islands we visited were Muslim, with frequent calls to prayer.

      People litter here. This makes me sad. I hope there comes a day when locals realize how beautiful their land is and make the effort to keep it clean. I think there are some efforts made to begin recycling.

      People work hard. Many have tiny businesses, be it bars, restaurants, little stores, smoothie stands that open early and close late. Often these are part of their homes. People don’t seem consumed by how they look or by their phones, either…at least not on the islands.

      Bathrooms…what can I say. Every bathroom has a sprayer (like the kind found on kitchen sinks in the US) attached to the toilet, which is frankly, brilliant. Kinda more efficient than a bidet. However, showers tend to be open in the bathroom, getting water all over the floor, sometimes on the TP…you get the idea. Then for several hours afterwards, you walk on a wet floor every time you enter the bathroom. You never wear shoes indoors, so it could be worse, but it’s not great. Then when the floor does dry, it’s kind of soap scummy. Houses and stores have more of an outdoor feel than indoors, so it’s not quite as bad as it sounds. Not much air conditioning although sometimes there are mini-splits in the bedrooms. Don’t know if that’s just for tourists.

      Mopeds are ubiquitous. Many have sort of a cage-like sidecar built on that can haul people, lumber, mattresses, you name it.

      We’ve really enjoyed it here. It’s a beautiful place with jungle, coastline, beaches and old ways of life still evident. 5 stars!
      Read more

    • Day 12

      A unique travel day

      January 24 in Thailand ⋅ ☁️ 27 °C

      Today was a bit of an adventure. We flew from Chiang Rai to Krabi via Bangkok. Once in Krabi, we called a Grab (like an Uber)- nothing particularly unusual about that. Our Grab driver took awhile to get there, and by that time, we were running very short on time to get to our little ferry on time (1/2 hour trip). Our driver initially was on island time and wanted to chat-we emphatically told her we were in a big hurry to get to the ferry. She acted like she didn’t know where we were going and then tried to tell us there were no more ferries today, and also that we would have to pay more money. Finally, Bryan told her he used to live here (letting her know we knew better) and he would give her a tip if she got us to the ferry on time. It worked and she hustled, getting us to the longtail just in time. We sat on the floor of the longtail and our resort pickup was the back of a pickup truck with some benches. It was fun! The little resort is fine-we are in a little bungalow without air conditioning, but we have a good fan. Adds to the adventure.Read more

    • Day 6

      Vitajte v Ňaňovom domove

      December 21, 2019 in Thailand ⋅ 🌙 25 °C

      Počas jazdy autom (vybavený odvoz kamoškou Ei) sa všetci ukľudníme z hektického rána a pokračujeme na loď ktorá by nás mala vziať na údajne miesto, ktoré Ňaňo nazýva svojím domovom. Že vraj sa tu lieta na mesiac, ale to už len on vie či to stojí za to. Ja vlastne ani netuším čo čakať po týmto pojmom. Hneď na začiatku nas naložia do celkom luxusného kufra auta a závezu nás pár metrov ďalej na vybetónovanú úzku cestu, ktorá vraj vedie k našim chatkám. Záhadou je, prečo stále Ňaňov kufor zoberú a všade mu ho vynesú. Nemajte strach, už mu strkám svoj kufor do rúk. Tu cestu potom hľadáme celý deň a máme problém trafiť. Sme v lese blízko vody a na celkom dobrom briežku. To najlepšie prekvapenie prichádza keď otvoríme chatku a zistíme že ubytovanie pre troch je vlastne jedna manželská posteľ. Nedosť sme sa celý čas delili dvaja o jednu perinu teraz prichádza krutá realita traja pod jednou perinou.
      Po zapožičaní motoriek, jasné že len dva kusy (ja si nezaslúžim, už teraz ľutujem ten strávený čas na polícií pri vybavovaní medzinárodného vodičského preukazu), vyrážame pozrieť priateľa Bilana na pláž.
      Zostava na motorkách: 1.motorka Tomčo a ja
      2.motorka Ňaňo a Peťa
      V duchu sa modlím aby si ich pamätal, veď sa na neho tak tešia. Dokonca aj z domácej mu Ňaňo odleje. A je to tu! Stretnutie prebieha v poriadku a Bilan je veľmi rád že sa znova vrátili. Este pár foto na net, ako reklamu a už si aj objednávame. Plaž nepôsobí úchvatné, nakoľko je odliv a je to tam sama skala. Niet čo fotiť ale zdržíme sa kôli chlapom. Jedlo je napodiv super hoc ceny Ňaňo stále ofrfle. Kde sú tie obedy za euro,hmm???Celá tá atmosféra obchodov a domovov je trochu zvláštna. Domčeky, aj pekné aj chudobné. To by až tak nevadilo ale ten bordel??? Hlavou mi chodila otázka: Nie je to škoda?
      Bilana už bolo dosť a nasleduje zatiaľ najkrajšia pláž, ktorú som videla. Pláž, kde bývali Danka a Milan na svojej dovolenke a musím uznať že tá chatka priamo na plaži, hojdačka, lehátka, hneď vedľa reštaurácia a čo je najdôležitejšie tri kroky od vody to bolo zavidenia hodné. Využívame si aj hojdačku, kde si Tomčo nájde svoj objekt na hojdanie, viď foto😀. Ňaňo zaostril na masáže a jeho plánom je ma trošku zničiť. Thajská masáž bola minulú dovolenku opisovaná ako bolestivá a teraz???Pekne sme si oddýchli a Tomčo zjednal aj cenu keďže aj tu sa akosi ceny zvýšili. Masáž bola tak ukludňujúca že Tomáš v jednom momente zachrapal a nasledoval smiech všetkých zúčastnených. Únava robí svoje.😀 Späť z pláže sme už šli traja s Ňaňom a Peťou na motorke keďže sa tu musíme správať ako Thajci.Všetky fotky v dokumente.
      Dnes sa chystáme pohľadať to, čo Ňaňo (a nie len on aj masérky hneď niečo konštatovali a ukazovali na more) zazrel. Boli sme vlastne na mieste, kde Ňaňo s Tomčom pri šnorchlovaní minulú dovolenku videli korytnačku. Tak žeby to bolo ono???
      A Peťka? Tá sa celý večer prehrala v piesku a opuch skoro zmizol tak liečbu kortikoidmi asi ukončíme predčasne.😀
      Read more

    • Day 9

      Štedrý deň je v Thajsku deň ako každý in

      December 24, 2019 in Thailand ⋅ ⛅ 31 °C

      Môžete robiť čo chcete, ale tú atmosféru ako doma to mať nebude. A kto nedokáže mať vianoce bez tej atmosféry, tak pre neho dovolenka na vianoce v exotike 🏖🏝 naozaj nie je.

      Ráno ma prebudí pracovný email, ktorý ma dosť vydesí a v najhoršej situácii môže vyústiť do môjho okamžitého návratu ✈️na Slovensko. Nebudem to ďalej rozpisovať, ale netrpezlivo čakám na informáciu, či je potrebná moja fyzická prítomnosť pri podpise alebo nie. Nakoniec o niekoľko hodín neskôr zisťujem, že sa to dá vyriešiť aj bez mojej prítomnosti. Našťastie.

      Na našej pláži sú relatívne veľké vlny 🌊 a tak sa veľmi nekúpeme.

      Cez obed vyrážame do miestnej dediny a kupujeme nejaké šaty, suveníry a ovocie. Poobede ideme cestou do resortu a zastavíme sa v reštaurácii niečo zjesť. Neskutočne dlho čakáme na jedlo. Keď nám ho konečne donesú tak sa najeme, ale Maji a Peťke veľmi nechutí. Pre Peťku tam boli príliš veľa cibule. Každé jedlo si predstavujú totiž inak. Obrázky sú len ilustračné a ešte nikdy sa nestalo, že by obrázok zodpovedal realite.

      Neskôr Maja zahlási, že myslela, že pôjdeme na nejaku spoločnú večeru. Akože štedrú večeru. Doteraz veľmi netuším ako to malo podľa nej vyzerať, lebo kapustnicu a šalát s rybou som zabudol doma. Ja som vedel že mi niečo chýba keď som odchádzal z domu.

      Ako som písal na začiatku, ak chcete na ostrove, kde každý rezort vyzerá skoro rovnako mať štedrý deň ako doma, žiaľ nedá sa to. Na oplátku sú v ponuke iné benefity ako napríklad kúpanie v mori a stabilná teplota cca 30 stupňov.

      Deň sme zakončili sladkým dezertom v podobe vyprážaného banánu so zmrzlinou a šľahačkou a vyprážaného ananásu. Peťka si dala mango so zmrzlinou. Ja, keďže viem, že miestne zákusky z ďaleka nedosahujú slovenských kvalít som si dal 🍗chicken s cesnakom a peprom.

      Tento deň nebol dnes naozaj ničím výnimočný. Nikto žiaden úraz a na tomto ostrove ani nie sú nejaké extra atrakcie.

      Tomco
      Read more

    • Day 7

      Dojmy z presunu z pevniny na ostrov

      January 28, 2023 in Thailand ⋅ ☀️ 23 °C

      Po včerajšom presune luxusným minivanom z hotela v Ao Nang do prístavu v Krabi to bol pre mňa šok v dobrom aj zlom.
      Mali sme obavu ako sa s tými všetkými batožinami presunieme na loď, ale tu ma milo prekvapili počerní chlapíci, lebo ešte sme ani všetko nevyložili z auta a už vidím ako sa naše dve tašky - pôvodne v lietadle príručné batožiny a postupne aj všetky kufre nesú na loď, ktorá nás má prepraviť na ostrov. No a tu nastalo to prvotné sklamanie, keď som zbadala loď a lavičku k nej, nejako som to dala aj s kočiarikom v ruke, ale strach som prekonala len preto, že už mám nejakú skúsenosť balansovať po Téčkach v prístave na Šírave, niet nad osobnú prax.
      Na tej lavičke chýbalo zopár latiek a bola užšia ako kolieska na kočíku.
      No a tá loď, celá drevená, nafarbená škaredou svetlomodrou farbou, sem-tam olupujúcou sa a keď som videla, čo všetko pribudlo v nákladnom priestore - na záver aj skúter, zľakla som sa prepravy. Ale ako sme sa bavili, tu nič nemusí vyzerať pekne, len aby to bolo funkčné. V čele priestoru na prepravu cestujúcich boli zhrdzavenými pripinačkami umiestnené úradné dokumenty, zrejme na spôsobilosť prepravy ľudí a tovaru. Síce som ničomu nerozumela, lebo to bolo po thajsky, ale akú - takú dôveru, že do cieľa dorazíme, to vo mne vzbudilo.
      Adamko zvládol prepravu na jedničku vďaka svojmu matracu do postieľky, položili sme mu ho na drevenú lavičku, na akých sedeli cestujúci po obvode lode a celý čas sme ho pridržiavali, lebo tu ani šialený zvuk motora nepomohol a on nezaspal, ale celú cestu poležiačky vykopoval nožičkami a rúčky si zamestnal šušťavými obalmi.
      Ani nie hodinka a boli sme na ostrove, Tomáško vyštartoval dohodnúť odvoz do nášho ubytovania a my sme sa postupne aj s batožinou presunuli na breh.
      Tu som si v tom strese zabudla všimnúť lavičku. Asi preto, že kočiarik prenášal Milan a s taškami to bolo jednoduchšie.
      Tu sa nám o nejakom pohodlnom prevoze do rezortu mohlo len snívať, boli sme radi, že sme sa zmestili na korbu auta, tie 2 panie asi v mojom veku, ktoré tam už sedeli len čumeli, čo všetko ešte na tú korbu vošlo a my dvaja s Tomáškom k tomu.
      Náš maród a mamička s dieťatkom sa vošli do kabíny. Našťastie, lebo na tej korbe riadne fučalo, ale za cca 10 minút sme boli na mieste.
      Ako to bolo s ubytovaním, to už viete.
      Dnes ráno som si vychutnala dovolenkovú pohodu. V celom areáli tichúčko, nikde ani človiečika, už o pol siedmej som sa prešla popri bungalovoch chodníčkom ku pláži a späť. Cestou som sa pristavila pri thajskej “kapličke” asi na ochranu pred duchmi. Paráda, deň sa začína a môžeme si užívať.
      Read more

    • Day 7

      Koh Jum - príchod a 1. Deň po príchode.

      January 28, 2023 in Thailand ⋅ ☁️ 28 °C

      Samotný príchod už popísali moji spolucestovatelia.

      Samotné ubytovanie však bol zážitok sám o sebe. Deň pred tým som si spomenul ako som tu bol pred cca 6 rokmi a iní Slováci mi vraveli, že oni nemajú teplú vodu v bungalove. Tak celý náš presun do resortu som bol v strese či bude teplá voda alebo nie. Cestovať sám so Zuzkou tak nám je to ozaj jedno. Ale kvôli Adamkovi nesmieme riskovať akékoľvek ochorenie. Už takto je to niekoľkonásobne náročnejšie cestovanie.

      Ale spátky do pohádky.
      Pri checkin sa pýtam ako prvú otázku či má bungalov teplú vodu. Milá usmievava teta mi odpovie s úsmevom na tvári “no hot water”.
      Pýtam sa: Prečo? Nebolo tam napísané, že nie je teplá voda.
      Odpovedá: ukľudnite sa. Vy ste si toto objednali. Vy ste zodpovední za to čo si objednáte.
      Hovorím: ale tam to nebolo napísané
      Odpovedá: vy ste zodpovední za to čo si objednáte. Toto nie je moja vina.
      (Infarkt číslo 1)
      Hovorím: Je nejaká možnosť mať teplú vodu?
      Odpovedá: To je už lepšia otázka. (S úsmevom na tvári)
      (Infarkt číslo 2)
      Môžete si priplatit. - bungalov s teplou vodou a klimatizáciou stojí asi 2x tolko.

      Nakoniec sme sa dohodli a priplatili nakoľko teraz hľadať iné ubytovanie by bolo nemožné. Vzhľadom na množstvo batožiny a Adamka.

      Preberám kľúče a slušne sa ospravedlňujem že som bol možno nepríjemný ale mohli by tam napísať do popisu, že neobsahuje teplú vodu.

      Teta mi s úsmevom odpovedá, že ja som zodpovedný za to čo si objednám.
      (Infarkt číslo 3)

      Po ubytovaní sme sa išli najesť do vedľajšieho rezortu (tento lokálny som totiž začal bojkotovať). Následovala menšia prechádzka a potom späť do bungalovu, kde nás čakalo ďalšie prekvapenie v podobe nových návštevníkov - mravcov. Snažil som sa im naznačiť, že tu sme my a oni sú vonku. Do rána to nepochopili.

      Ráno teda odchádzam na recepciu navštíviť milú tetu. Počkám kým vybaví iných hostí a potom jej vysvetľujem, že máme mravce a boli aj v oblečení a Adamkovej kaši. Na čo mi ona s úsmevom odpovedá, že “my tu v Thajsku máme veľa mravcov. Musíte si dávať pozor kam ukladáte jedlo. Nie na zem. Pošlem tam rýchlo upratovačku. “
      (Ďalší infarkt už je blízko)
      Hovorím s úsmevom: my nemáme v bungalove stôl.
      Reakcie na toto som sa nedočkal.
      S úsmevom som sa poďakoval a šiel preč.

      O niekoľko minút k nám prišli aj so sprejom proti mravcom. Som zvedavý ako dlho to bude fungovať.

      Za chvíľu ideme požičať motorku a pôjdeme do dediny. Potom si ocko vyskúša či vie na nej jazdiť a či vie aj s mamkou. Bola by škoda neísť na severnú pláž.
      Read more

    • Day 8

      Dnešné prvenstvá

      January 29, 2023 in Thailand ⋅ ☁️ 25 °C

      Deň začína prvým prvenstvom, na raňajky sme ochutnali pečené plnené pirôžky, podľa chuti tipujem s mangom, včera kúpila Zuzka s Tomáškom, keď boli v dedine na motorke.
      Na pláži sme rozložili Kuba, aby mal Adamko kde šantiť, my dvaja sme sa vybrali na prechádzku po pláži a tu si začnem všímať “výšivky” v piesku. To sú cestičky malých krabíkov, kým znova nezalezú do dierky v piesku. To som nevidela na žiadnej pláži, kde sme doteraz boli. O pol dvanástej odchádzame z pláže, ideme sa naobedovať. Kuba nechávame na pláži na popoludnie, aby sme ho neskladali a znova nerozkladali, ale dnes nám to nevyšlo, nepomohli sme si.
      Kým Adamko obedoval, vyplnili sme čas do nášho obeda tým, že som prvýkrát v živote sadla na motorku, ale len s Tomáškom, s Milanom som sa bála a vyrazili sme do dediny pre ďalšie pirôžky a ďalšiu zeleninu pre Adamka. Z toho, čo sa tu čerstvé dalo kúpiť mal dnes na olovrant prvýkrát parený rozmixovaný čerstvý batát s mrkvičkou.
      Chutilo mu veľmi.
      Ďalšie “prvé” bolo pre mňa nakupovanie čerstvého manga v obchodíku, kde sa piekli klobásky a predávalo ovocie a tiež benzín, pre tých, čo to nepoznajú v plastových fľašiach viď foto.
      Počas obeda dospelákov sa tak rozfúkalo, že sme sa báli, či nám Kuba z pláže neodfúklo, zvládol to, Milan ho ráno dobre ukotvil. V tom vetre sme usúdili, že v zloženom stave bude určite v bezpečí.
      Vietor sa už síce ukľudnil, ale poniektorí radšej vymenili pláž za koktejl vo FU bare.
      Read more

    • Day 9

      V Thajsku sme ešte len týždeň

      January 30, 2023 in Thailand ⋅ ⛅ 21 °C

      V Thajsku sme ešte len týždeň a mne to pripadá akoby sme tu boli mesiac, nie žeby mi už bolo dlho, ale zažili sme toho toľko ako inde ani za mesiac. A to sme ešte len v druhej destinácii, v piatok sa presúvame do tretieho letoviska.
      Zatiaľ hodnotím ako najlepšie PRESUNY, ich organizáciu zvládol Tomáško na jedničku. S toľkou batožinou a spolucestujúcimi v rozsahu 0 až 67 rokov to určite nebolo a nie je jednoduché. Viezli sme sa autom, autobusom, lietadlom, loďou a väčšina aj skútrom.
      Ďalšia kapitola je UBYTOVANIE. Aj keď sa Tomi so Zuzkou snažili ako vedeli, až keď sme sa ubytovávali, zistili sme, že objednané bungalovy sú bez teplej vody, tak to museli vyriešiť za pochodu, podobne museli zrušiť zarezervované ubytovanie na ďalšom plánovanom ostrove z dôvodu zlej dopravy po ostrove. Museli vybrať inú destináciu aj ubytovanie, kam poslali otázku ohľadom teplej vody, odpoveď neprišla doteraz. Keby nie našej milej kamarátky Ae, ktorá tam po thajsky všetko vykomunikovala, možno by sme ostali zaskočení skutočnosťou až na mieste.
      STRAVA dá sa, nehladujem, ale zatiaľ mi naozaj chutila iba ryba na čiernom korení a cesnaku v Kodam vedľa hotela v Ao Nang a čerstvé ovocie - ananás, mango, mandarínky, pomaranče, melón a banány.
      Ja, zemiaková, tu mám problém, všetko sa točí okolo ryže a cestovín.
      No a MORE, všetko OK, ale zatiaľ má tesne pod 30 stupňov, nie sú tu horúčavy a väčšinou je po mrakom, tak máme čas, aby sme si postupne zvykli na teploty, aké nás ešte len čakajú.
      Toto všetko je pretkané množstvom neskutočných zážitkov, niekedy sa divím, že vôbec večer zaspím z toľkých podnetov navôkol. Ja som zatiaľ veľmi spokojná a Milan rozmýšľa ako sa tu vrátiť aj o rok.
      Read more

    • Day 13

      Obed v Halal Food

      February 3, 2023 in Thailand ⋅ ☁️ 27 °C

      Zvyčajne sme jedávali v neďalekom rezorte Golden Pearl, sem-tam sme podporili svojou návštevou aj menšiu miestnu reštauráciu, posledný deň sme sa prešli hlavnou ulicou ostrova asi polhodinku do ďalšej z menších miestnych reštaurácii, ja za tenkými rezancami a dezert, na ktorý ma nahovoril Milan bol výbornou sladkou bodkou - Mango Ro ti (palacinka s mangom, podávaná so zahusteným sladkým mliekom- akoby našim Salkom).
      Obed nebol ničím výnimočný, ale tá cesta k nemu a späť ukázala v akom luxuse si žijeme doma. Toto je jeden z ostrovov, kde vidieť ako skutočne žijú obyčajní ľudia. Neviem, či to ešte uvidíme na dalších miestach, kam sa chystáme.
      Miestni ľudia pripomínajú našich cigánov, ale len výzorovo, inak sú to veľmi usilovní, dobrosrdeční ľudia vždy ochotní pomôcť.
      Zmontujú dokopy aj nemožné, aby z toho vyrobili funkčnú vec pre uľahčenie prežitia.
      Už prvý deň, cestou z prístavu do Season bungalows som si všímala z korby auta tie veľmi skromné domčeky. Presun na skútroch alebo Tuk-tukoch. Tu ide hlavne o funkčnosť, to ako to vyzerá je na poslednom mieste. Myslím tým v živote bežných ľudí. V rezorte, kde bývame je nábytok z kvalitného dreva - stôl a stoličky sú ťažké, odsunúť stoličku v reštaurácii je tiež namáhavé.
      Okolo bežných príbytkov miestnych obyvateľov je však neporiadok, celé to na mňa pôsobí tak neusporiadane. Vidno to aj v tom našom rezorte, v centrálnej časti, kde bývame aj my, každý deň zametajú chodníky, hrabú a odvážajú opadané lístie zo stromov, ale stačí kočíkovať Adamka po zastrčených uličkách rezortu a už vidno ten ich prístup, aby to vyzeralo ľúbivo pre turistu, ktorý vojde hlavnou bránou.
      Na druhej strane vidno, že prácu-zamestnanie si tu vážia. Vidím to pri upratovaní bungalovu. Každý deň nám prezliekajú postele, menia osušky, zametajú, umývajú, leštia...
      Máme šťastie, že u nás dnu nebývajú mravce a s tými, čo prechádzajú terasou sa dá fungovať.
      Cestou do reštaurácie ma zaujali krásne kvitnúce farebné kríky a kvety lemujúce tú chudobu. Strelície rastúce doslova ako burina. No a do tej chudoby ako päsť na oko osadené “zlatom” zdobené orientačné tabule a vyčančané “kapličky”.
      Jednoducho povedané miesto chudobných dobrosrdečných ľudí, krásnej prírody a protikladov.
      Btw. to spievanie vtáčikov vo videu máme pri bungalove ako u nás, keď zvonia zvony ráno, naobed a večer. Ráno pri východe slnka okolo pol siedmej, na obed a pri západe slnka okolo pol siedmej večer spievajú o dušu - naozaj ako budík..
      Read more

    • Day 17

      Goodbye Koh Jum

      January 29 in Thailand ⋅ ☀️ 29 °C

      I haven’t journaled about our trip in awhile, because, well, there hasn’t been much to say. Largely, we’ve been lazy, sitting by the pool/beach, reading, one day of bike riding, a bit of snorkeling, kayaking, and eating excellent, inexpensive food. I’ve included random photos of Koh Jum. Koh Jum has one main road across the island, that can get pretty busy, mostly with mopeds, some resort trucks and no cars. Otherwise, though, it’s pretty sleepy. There are mostly bars, restaurants, the occasional island clothing store ( but no swimsuits-quite a modest island) and a handful of small markets. We decided what we liked best about the island was the people-hard working and friendly. We left Koh Jum today and headed north to Koh Yao Noi. We will just be here a couple of days, but so far, it’s a pretty cool place. But more on Koh Yao Noi later.Read more

    You might also know this place by the following names:

    Ban Ting Rai, บ้านติงไหร

    Join us:

    FindPenguins for iOSFindPenguins for Android