Mũi Đền Phạch

Požičiavame si motorky bez toho, aby sme nechali nejaký doklad, zálohu, čokoľvek zaplatili a vyrážame na 20km vzdialenú pláž Sao, ktorá nás prekvapí bielym pieskom a teplučkou tyrkysovou vodou.
Pokúpeme sa, polebedíme a poobede vyrážame na potulky a prieskum ostrova.

Prvý plán obsadiť nejakú pláž exkluzívneho rezortu nám nevychádza. Snáď 6 hviezdičkové ultraluxusné rezorty sú dokonale strážené a nám sa nepodarí prekĺznuť.
Neskôr skončíme v neturistickom prístave, kde pozorujeme farebné vietnamské rybárske lode, ale aj tradičnú vietnamskú loďku pripomínajúcu veľký pletený kruhový košík. Ako sa však ten manévruje netušíme.

Plán nájsť opustenú pláž nám vychádza, keď po zopár kilometroch prašno-hlineno-pieskových ciest nachádzame asi 5km dlhú úplne prázdnu pláž. Na jej konci už stoja žeriavy a prebieha čulý stavebný ruch. Tu raz bude rezort na rezorte. Teraz sú tu len palmy, piesok a kravské hovienka, vďaka ktorým sme si kúpanie rozmysleli.

Neskôr vchádzame doslovne do novostavajúceho sa sídliska. Zopár kilometrov rozostavaných hotelov, luxusných víl vo francúzskom štýle. Celé ulice plné apartmánov.
Zjavne sme v časti ostrova, kde turistický ruch ešte nedorazil, ale raz tu bude milarda dovolenkárov.

Niekoľko kilometrov od nášho hotela si omylom zamknem kľúče do úložného priestoru motorky.
Ten sa dá ako inak otvoriť len s tými kľúčmi. A taktiež motorka sa dá naštartovať a presunúť len s týmito kľúčmi...
Keby to spravil Tomčo asi ho obesím.

Ja však s rehotom a nejakým vnútorným presvedčením, že všetky zážitky majú šťastný koniec hneď oproti na druhej strane cesty objavujem motoopravára.
Ten síce nevie ani slovo po anglicky, ale pochopí a ukáže nám ako sa s veľkou trpezlivosťou dá otvoriť príklop s úplne iným kľúčom. (posledná foto)

Domov dorážame zničení a kvalitne pripečení. Jediné, čo v kuse natieram je hlava a nos. A nos ma štípe a hlavu mám tak zlúpanú, že vyzerám jak Gorbačov...Les mer