Rumunský Maramureš a Bukovina

Celý dnešný deň máme vyhradený na výlet parným vláčikom.

Už len príchod na stanicu je fascinujúci, lebo stanica je oveľa väčšia ako by človek čakal. Navyše je táto stanica plná historických domčekov v maramurešskom štýle, ktoré v lete tvoria tak skanzen ako aj reálnu kaviareň a bufet s miestnymi špecialitami.

Na Slovensku by navyše človek čakal, že mu pristavia historický vláčik oficiálne s parnou lokomotívou, jedinou, ktorú horko ťažko udržujú pri živote.
V reále často nahradenou len historickou dieslovou lokomotívou.

Tu ešte len vojdeme na stanicu a už tu fučia a pískajú hneď dva parné rušne a dnes okrem miestnych a technických vlakov vypravia "len" 3 turistické parné vlaky každý s kapacitou 180 miest a každý takmer plný a stále ešte zjavne majú nejaké zvyšné parné lokomotívy.

V mestečku Viseu de Sus totiž funguje v Európe posledná horská a parná železnička, ktorá stále okrem turistov zváža drevo z hôr, či nosí do hôr miestnych na zber lesných plodov a bylín.

A najväčší šok je, že keď to porovnáme so slovenskými železničkami, či inými horskými železničkami, čo sme zažili, tu výletná jazda trvá "len" 5 hodín. I keď je to cesta tam a späť a zahŕňa aj prestávku na bohatý obed a i keď to nie sú šialené kilometre (niečo vyše 40km), lebo ten vláčik drkoce po koľajniciach pekne pomaly.

Takže áno bolo to ku koncu už trochu únavné, ale zažili sme naozajstný parný vláčik od zvukov až po vizuálnu stránku. A keď do toho rušňovodič zatlačil, tak ten oblak z komína bol neskutočný. To proste treba vidieť a zažiť naživo. A to dymil ešte aj každý vozeň, kedže kúrenie vo vozňoch bol zas len kozub na drevo s vyvedeným komínom. Celý čas sme navyše šli údolím povedľa horskej rieky, takže bolo aj čo pozorovať. Čím ďalej sme šli tým bola príroda divokejšia.

Jediným problémom bolo snáď to, že sme mali zimné vozne a cez okno niečo odfotiť (odlesky, nemožnosť sa vykloniť) bolo v akej takej kvalite nemožné.

P.S. Táto železnička bol prvý rumunský bod (atrakcia), ktorú som ešte dávno objavil a okolo ktorej sa neskôr začal budovať celý maramurešsko-bukovinský výlet a som rád, že sme to zažili...Okumaya devam et