Changwat Samut Prakan

Kvalitne sme sa dorazili. Obaja standardni ranostajovovia Tomco a Danka sa prirodzene budia o 11tej ;)
Tomco je navyse dorajtovany, lebo vcera ked so svojou vyskou nastupoval do tuktuk-u, tak okrem toho, ze mu takmer utrhol strechu, tak vakom tak buchol do tej strechy, ze si pritom narazil kostrc.

Berieme ruzovy taxik a ideme do 40km vzdialeneho niecoho, co by sme u nas nazvali skanzen. Jedna sa o velikansky park, plny jazierok, potocikov a zelene, ktory brazdime na bicykloch obsahujuci viac ako sto stavieb z Thajskej a blizkych kultur. Da sa tam zabit cely den a nase skanzeny vyzeraju oproti tymto architektonickym skvostom ako nejaka kultura 10000 rokov p.n.l. Najvacsie stavby maju desiatky metrov na vysku a su uplne detailne vyzdobene. O.i. tam maju aj thajske lode a rozne muzea s nejakymi artefaktami, ktore nestihame preskumat. Vyzorovo je to uplne unikatne a na jednej kope vidi clovek mnozstvo stavieb roznych stylov.
Po skonceni nastupujeme do zltozeleneho taxika (ina moznost nebola), ktore su povestne roznymi podvodmi. Odhalujeme to hned, taxameter nepocita len kilometre, ale aj cas statia a to aj v case, ked sme v pohybe. Nakoniec to az tak nepreplatime a odchadzame do Erawan museum, co je architektonicky velmi pekna budova, na ktorej je postavena 250 tonova bronzova socha 30m vysokeho trojhlaveho slona Erawana. Je to obrovitanske. Dnu v nohe slona ide tocite schodisko, ktore konci v jeho bruchu vyjavom z hinduistickeho neba. Naozaj pekne, ale nehodne tej sumy, co sme zaplatili za vstupenku.

Potom vsak nastava vazny problem. Muzeum je pod nejakou obrovitanskou krizovatkou, ktora sa pesi neda prejst ani nahodou, takze musime zastavit taxik. Najlepsie ruzovy, tie su totiz zname poctivym pristupom. V tme si vsak nevsimneme, ze ruzovy taxik, do ktoreho nastupime je v skutocnosti falosny. Navyse vytuningovany vyfuk a ujko rychlostny adrenalista...
Cestou uz planujeme unikove manevre a ako si traja poradime s jednym vodicom (ktory vsak mozno ovlada thai box, abo dake kung fu)...
Nakoniec nas dovezie kde chceme a zaplatime 2x vacsiu sumu ako sme mali (celych 12 eur) a kasleme na to... Mame o skusenost a zazitok naviac.

Vecer stravime v modernej nakupnej pasazi s len 1500 obchodikmi (cislo je realne) vratane nejakych zabaviek ako ruske kolo, rozne variete show a thai boxing za nekrestanske sumy. Cele je to na brehu rieky s pozadim zo svietiacich mrakodrapov a pripomina nam to Singapur.

Dalsi plan dostat sa lodou domov sa zacina gradovat, ked zistime, ze o tejto hodine uz asi lode nejazdia a zatulanych v tmavej ulicke nas zacnu nahanat miestne psy. Cela svorka sa snazi zautocit na Danku, ta vsak neprepadne panike. Nastastie psov zadrzi miestny obyvatel (este stastie, ze sa tam objavil, lebo inak nikde nikoho). Cestou spat po tmavej ulicke Tomco zahlasi "vlavo je daky velky pes". V sekunde vsak zistime, ze to nie je pes, ale riadne vypaseny diviak v strede Bangkoku a zrychlenym krokom sa pratame z jeho dohladu a nakoniec sa bezpecne citime az v ruzovom taxiku smerom domov. Tesne pred tym maly nakup v 7eleven. Tomco uz druhy den prepadol caru kakavka so slamkou...
P.s. Dnes uz len 8km pesi, 12km na bicykloch a snad 100km taxikmi, Tomcova kostrc dostava podla jeho obcasnych vyrazov dost zabrat...Read more