Thailand
Pante Malakar

Discover travel destinations of travelers writing a travel journal on FindPenguins.
Travelers at this place
    • Day 21

      Visita parco Tarutao

      December 5, 2022 in Thailand

      Ci fermiamo durante il tragitto per lasciarci avvolgere da mangrovie, giungla, verde a perdita d’occhio abitato da scimmie e varani.. per poi addentrarci in una grotta lunga, stretta e alquanto buia, piena di pipistrelli addormentati a testa in giù. Quando poi mettiamo i piedi su una larga spiaggia, ci sorprende un temporale che ci fa rientrare in barca sgocciolanti.Read more

    • Day 32

      Den 22 panensky Tarutao

      January 9, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 28 °C

      Po prejdeni kontroly narodneho parku vstupujeme do upraveneho (vykoseneho) parku kryteho vysokymi stromami (neviem si zvyknut na kombinaciu paliem a ihlicnanov) s upravenymwi chodnickami, sedackami, ci stylovymi drevenymi hojdackami zavesenymi na stromoch. Z Tomca a Danky opadavaju prve obavy, ked vidia, ze nemienim stanovat uprostred dzungle. Nachadzame jediny obchod na ostrove, ktory nam svojou ponukou pripomina casy socializmu. Policky poloprazdne. Polovicku produktov nepoznam co to je (maju tam nejake hnojivo ci co). Zvysok su hluposti, ktore nepotrebujeme. Snad jedinu pouzitelnu vec tam maju nejake keksy. Pre niekoho by to mohlo zniet desivo, avsak u mna prave to vytvara pocit vzrusenia, ze sme na tom spravnom mieste.
      Neskor objavujeme miestnu restauraciu (jednu z dvoch na ostrove) a davame si nejake thajske dobroty. Pocas toho restauraciu z lesa najprv navstivi male dive prasiatko a o chvilu uz riadna diva svina.

      Objednavame si domcek pri plazi (teda prvy od plaze, ale na plaz je este asi 50m travicky, takze Ko Jumu to nemoze konkurovat).
      Domcek stoji polovicku toho, co sme platili inde a ma az dve poschodia, teda taky mezonetik jeden a pol. Je velmi priestranny i ked ma dva neduhy. Tym, ze sme na odlahlom ostrove, nie je tu elektrika. Ide len od siestej vecer do polnoci. S tym suvisi aj to, ze tu nikde na celom ostrove nejde tepla voda. To uz bude vacsi problem. Od dnes sa umyvam len v mori.
      Horsie je, ze je tu ukrutne teplo a my sa mozeme vacsinu dna pozerat na nefunkcny ventilator ;) To je vsak vsetko dan za panensky ostrov.
      Na celom tom velkom ostrove je totiz po prislusnom zaokruhleni nikto. Je tu zopar domacich a narazit na turistu si vyzaduje uz vacsie usilie.

      Tomco sa bezi vykupat na nasu plaz. Na celej dlhokanskej plazi pokial dovidim nie je nikto okrem nas.
      Takto si predstavujem darcek k narodeninam. Vlastnu niekolkokilometrovu plaz s dvoma residentami - Tomcom a Dankou.
      Je to na neuverenie. Toto sme nikde v Thajsku nezazili, este aj poloprazdny Ko Jum bol oproti tomuto tu prepchaty.

      Navyse je tu uzasne ticho. Motorky maju povolene pouzivat len domaci a tych je tu pat a pol (turista si moze max. prenajat bicykel). Navyse je tu podla vsetkeho na celom ostrove jeden jediny taxik, ktory sluzi ako MHD "az" 2x denne, alebo ked si ho niekto objedna (ale tu nikto nie je).
      Vsetko co tu pocut je hukot vln, rozne vtacky, opice (neviem ako znie pyton). Ked rozpravam svojim silnym hlasom mam pocit, ze narusujem maximalnu hladinu hluku tohto ostrova.

      Po obede v miestnej uplne prazdnej restauracii (pripominam, ze je "peak seasson" najvyssia sezona v ramci najvyssej sezony) sa taxikom v podobe nakladaku, kde sa sedi na korbe presuvame na dalsiu plaz vzdialenu asi 4km. Do kopca to ledva vytlaci na jednotke, ale zvlada to.
      Koncime v palmovom hajiku s restauraciou a zopar bungalowikmi na plazi. Rozlozime sa na peknej asi 500m dlhej a riadne sirokej pieskovej plazi ohranicenej vysokymi skalnymi masivmi. Tie su obrastene bujnou zelenou vegetaciou a cele to vytvara pocit rozpravkovej dovolenky, hlavne ked je tam na plazi - no tipnite si kolko ludi okrem nas ;)
      No nie, sami tam nie sme. Okrem nas tam este stanuje jeden srb. To je vsetko. Uchvatne kupanie vo velkych vlnach!
      A po vyjdeni z vody pekne v tieniku uz pre mna medzi stromami nachystana hojdacia siet!

      Nezabudam na skvele kexiky a cipsy, co som dostal od Danky a Tomca, ale egoisticky hodnotim, ze najlepsi darcek som si dal sam!

      Samozrejme aj tento ostrov ma svoje musky, ale vsetko je zase aj vec pohladu, co clovek chce vidiet a co s radostou prehliadne.

      Z plaze sa vraciame 4km pesky krizom (po ceste) cez les (dzunglu).
      Tomco ma stale vystrasene reci o pytonoch.
      Odvazna Danka tvrdi, ze zvierata su plache a cloveku sa vyhybaju (taky lev urcite v plachosti vynika) a vykracuje si svojim vyhliadkovym krokom, ze ju stale musime cakat.
      No a ja sa samozrejme nebojim... Az kym v lese nieco nezoskoci zo stromu a nezaskrieka. S vreskotom odskakujem na protilahlu stranu cesty a kricim "makaaaaaak!".

      Vecer sa v restauracii schadzaju snad vsetci dovolenkari z ostrova. Okrem mas ich napocitam celkovo 9 kusov ;)

      P.s. Domcek na foto je Tomcov domcek, my byvame vedla v takom istom.
      Read more

    • Day 32

      Den 22 tajomny Tarotao

      January 9, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 28 °C

      Ostrov Tarutao (v preklade tajomny, starodavny) je jednym z najviac nedotknutych ostrovov v Thajsku a celom Andamanskom mori. Pri tom sa nejedna o ziaden ostrovcek, ale o velky ostrov o dlzke 26 a sirke 11km.

      Prave pre jeho nedotknutost som si ho zvolil ako darcek k svojim okruhlym narodeninam.

      Ak by sme nevedeli, ze priamo tam chceme ist a cielene po tom nesli, tak sa ani nedozvieme, ze je to mozne, lebo v neprebernej ponuke roznych lodnych vyletov a presunov Tarutao jednoducho nenajdete.

      Len mizove percento ostrova je obyvane. Aj pri jeho velkosti sa mnozstvo vsetkych ludi na ostrove rata iba v desiatkach.
      Zvysna neobyvana cast ostrova je svojim zivotom zijuca pralesna dzungla, s najvyssimi vrcholmi az okolo 700 metrov nad morom, v ktorej nie je problem stretnut jelena, diviaka, rozne druhy opic, ale aj hady ako pytona, ci kralovsku kobru, rozne druhy pavukov, stonoziek, a inej havede. Vsimnite si, ze nikde nespominam svaba, takze by tam malo byt relativne bezpecno ;)

      V mori zije mnozstvo roznofarebnych ryb a priamo na plazi hniezdia kraby a korytnacky.
      Cely ostrov obyva viac ako 100 druhov roznych vtakov.
      Rieky a mociare tohto ostrova boli poslednym znamym miestom na zemi, kde sa vyskytoval druh krokodila, ktory zil aj v slanej vode.
      Pre svoju nedotknutu krasu a divokost si ho zvolili thajski a filipinski filmari na natacanie reality show "Survivor" - nieco ako nasa show "Ostrov".

      A my tam vyrazame... S obavami, co nas vlastne caka...
      Read more

    • Day 33

      Den 23 kajakmi do Krokodilej jaskyne

      January 10, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 29 °C

      Po ranajkach poziciavame 2 kajaky a v ustrety dobrodruzstvam vyrazame po rieke do zakuti mangrovovych lesov. Este netusime, ze dnes pravdepodobne zazijeme naj zazitky tejto dovolenky. Ujko sa nas pyta, ci nepotrebujeme aj vodotesny vak - no na co by nam asi bol ;) Dalsie zazitky poukazu na to, ze ani ten by nam nepomohol.
      V nasich plecniacikoch nabalenych zakladnymi potrebami vratane vody na pitie a hlavne baterkami mame v plane preskumat Krokodiliu jaskynu. Ta sa nachadza v spleti roznych kanalov a kanalikov, ktore vytvara miestna riecka. Priblizne instrukcie ako sa na vode nestratit mame. Co nam na riecke hrozi, coho sa mame vyvarovat a co v nej zije sme sa zabudli spytat. Jedna sa totiz prave o riecku, kde kedysi v minulosti zili aj krokodily. Predpoklada sa (teda nie je to iste ;), ze dnes uz neziju.

      Po zopar zaberoch padla Tomco s Dankou zacnu nadavat.
      Zas sme totiz dostali sit-on-top kajak, aky sa tu vsade poziciava a to je nieco, co sa neda porovnavat ani s komfortom nasho nafukovacieho a nie to este morskeho kajaku. Na tejto doske na vode vas po chvili boli vsetko.

      Aby toho nebolo dost standardnou vybavou su vesla, alebo ako to Danka nazvala skor lopaty, ktore by nam mali pomahat posuvat sa vpred. Velmi nepomahaju. Svojim tvarom mi skor pripominaju drevenu lopatu, ktorou sa vybera chlieb z pece...
      Ucinnost katastrofalna. Samozrejme sa tlacime proti prudu rieky a vsetkenu este dopomaha odliv z mora. Chvilku prestaneme padlovat a uz nas to otaca a tlaci spat. Do toho vsetkeho sme pre istotu obleceni vo vestach a vonku cely den riadne pecie.

      Je to umorne, Tomco ma chut sa otocit uz po prvych 100 metroch.

      Vyhlady su vsak velmi pekne. Je to nieco podobne ako nas Ruzin. Obcas okolo nas vysoke skaly, obrastene utesy a po pobrezi takmer vzdy milion mangrovnikov (to je taky strom, co mu korene koncia az niekde meter nad zemou a az tam sa zacnu spajat do kmena).

      Najoblubenejsou cinnostou pocas tohto umorneho kajakingu sa stava hladanie miest na riecke, kde je aspon trochu tienu, pripadne pridrzania sa korenov stromov na brehu v ramci castych oddychov, aby nas zas neodnieslo spat.

      Cestou nachadzame vodny vstup do tohto mangrovnikoveho pralesa a po niekolkych metrov pretahovania sa uzkou uzinou pomedzi korene stromov sa ocitame v rajskom jazierku pod vysokym skalnym masivom. Tam je aspon tien, takze sa da chvilu oddychnut.

      Riecka ma mnoho zakrut a odbociek a chvilami pochybujem, ci sme nezabludili. Stale sa viac a viac zuzuje, ale zjavne je hlboka. Teda aspon mame taky pocit.

      Tomco stale viac a viac nevladze, takze skusa na kajaku rozne pololeziace polohy. Pri tom je oprety o vak, ktory ma na chrbte. Pri tychto polohach je vak len tesne nad vodou. Vo vaku ma samozrejme svoj nevodotesny mobil a vsetky doklady a peniaze.

      Po case si vsimame, ze z Tomcovho vaku kvapka voda. Prestraseny Tomco vsetko vybaluje, aby zistil, ze vak bol napadnuty zvnutra. Tomcova voda na pitie pravdepodobne nevydrzala jeho opieranie sa o vak a praskla. Vak je cely zatopeny, ale mobil to pravdepodobne prezil.

      Len tak mimochodom moj mobil ma z Thajska tazke nasledky. Aj ked ho neustale nosim v puzdre a maximalne setrim, tak nikto nevie kedy a ako, ale je cely prasknuty. Nastastie zatial len zadna strana ;)... Ak dobre pocitam je to uz jeho 4ta "fraktura" za svoj zivot a je to nezavisle na stale sa zvysujucej starostlivosti stale castejsie. Nejaka starecka mobilna osteoporoza ho trapi.

      Inak cele toto padlovanie, ktore zahrna rozne "namorne" bitky medzi dvoma superiacimi kajakmi sa narehotame ako este nikdy.
      Read more

    • Day 21

      Tarutao

      February 5, 2020 in Thailand ⋅ ☁️ 26 °C

      Sofar Tarutao was the most beautiful place I've been on, on my travels. It's a completely lonely island with almost untouched nature. I stayed there in a tent and sleep with like a thousand monkeys around me.
      I meet some cool French people there and with them I was almost the only Tourist on the whole island.
      Read more

    • Day 32

      Den 22 obavany Tarutao

      January 9, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 28 °C

      Tomco a Danka sa budia s obavami. Tomco dokonca poriadne nespi uz druhu noc, lebo je nervozny z toho, ze nevie, co ho na Tarutao caka. Navyse ich rano dorazam provokativnymi recami o kralovskej kobre a obrovskych pytonoch :)
      Nikto nevie, co presne od tohto ostrovu ocakavat. Najhorsia alternativa je, ze nevydrzime ani noc a utecieme prvou moznou lodou (to sa vsak asi neda, chodi len jedna lod denne), druhou ako tak pravdepodobnou alternativou je cca 2 noci, teda 3 dni a to naj, co nikto nepredpoklada je 7 dni, po ktorych uz pojdeme do Ao Nang a stadial rovno domov.
      Obavy Danky a Tomca co za blbost som si vymyslel, ist na pusty ostrov plny krvilacnych predatorov su vsak tak silne, ze to vyzera, ze sa dlho nezdrzime. Keby nebolo mna a toho, ze im hucim do hlavy, ze je to moj vlastny darcek k svojim dnesnym narodeninam, tak sa podla mna tomuto ostrovu zdaleka vyhnu.

      Rano nasadame do speedboatu. Spolu s nami je tam asi 60 ludi. Cca 57 (mozno trosku menej) si okamzite oblieka zachrannu vestu ;) Lod sa za pomoci troch 200 konovych motorov rozbieha do sklzu a v 50kmh sa ruti smerom na thajsku pevninu. Na vlnach to obcas tak zaprasti, ze mam pocit, ze sa tej lodi rozpadavaju priecky. Inak je vsak plavba pre takych, co uz zazili rozburenu Siravu prechadzkou ruzovym sadom.
      57 ludi (z tej 60tky) netusi, ze smerom na pevninu ma lod tajnu zastavku, kde vystupia 3ja vyvoleni.
      Teda uz pocas cesty lodou rozmyslame, ci vyvoleni, alebo 3ja blbci. Predsa len 57 ludi jednym smerom a 3ja inym, no co by ste si o nas pomysleli...
      Po asi hodine jazdy sa blizime k Tarutao. Zopar minut ficime okolo ostrova a vsetci obdivuju jeho majestatnost (je naozaj velky a hornaty, najvyssie vrcholky su v oblakoch). Posledne sekundy rychlej jazdy prechadzame okolo asi 4km dlhej a scenicky peknej sirokej pieskovej plaze. Je uplne prazdna.
      Co asi tym 57 ludom chodi po rozume, ked lod zahadne na tomto ostrove pristava a nejaka specificka skupinka (my) dokonca vystupuje.
      Navyse vsetci idu z maximalne preludneho Ko Lipe, kde je nie len miliarda ludi, ale este aj cele plaze su upchate lodami a tu zrazu velikansky ostrov, s niekolkokilometrov dlhou a uplne prazdnou krasnou plazou. A ouha, ono sa to tam da aj vystupit ;) No neskoro vazeni ;)
      Kym ostatni nechapavo cumia, my v ocakavani neznameho vystupujeme. Nase obavy vystupnuju rangeri v armadnej rovnosate, cez ktorych budeme musiet prejst. Kto vie, ci maju na starosti chranit nas pred pytonmi, alebo narodny park (pytonov) pred nami.

      Najvacsim golom je, ze 2ja dalsi cestovatelia si zjavne myslia, ze uz su na pevnine a vystupuju spolu s nami. Kapitan nechape ako je mozne, ze na Tarutao mali ist 3ja, ale vystupuju 5ti. Potom im vysvetli, ze oni si neobjednali prazdne plaze a ze pekne frcia dalej na preplnenu pevninu.

      Na foto speedboaty, ktore vozia ludi medzi ostrovmi, nasa je ta trojmotorova (cierne motory); vid. nakladanie kufrov; potom foto alo to vyzera dnuv lodi a foto ako speedboat prichadza na Tarutao.
      Read more

    • Day 33

      Den 23 po kajakoch ;)

      January 10, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 28 °C

      Kajaky vraciame a ja koncim v posteli, kde si mozem dalej knucat od bolesti. Danka sa ide opalovat k moru kde cez nu prebehne krab bojujuci o zivot. O chvilu konci v zobaku vtaka.
      Tomco oddychuje pri internete - jediny ma taketo vymozenosti.
      Predpokladam, ze o 17:30 bude urcite prvy navstevnik v restauracii. Vtedy ju totiz otvaraju a ja mam pocit, ze Tomca prepadol hlad snad uz desat minut po ranajkach.
      V restauracii pocas zapadu slnka si Tomco s Dankou davaju dva chody (dve druhe jedla), ten den ich zjavne vynicil.

      Na foto zapad slnka z ostrovu Tarutao (druhy najjuznejsi ostrov Thajska). Slnko zapada vzadu za hory (v skutocnosti ostrov Lipe - najjuznejsi ostrov Thajska).

      Pre tych z vas, co v mediach sleduju desive spravy o zaplavach v juznom Thajsku, mozem vas ubezpecit, ze na naozajstnom juhu Thajska (nie na ostrovoch zopar km juzne od Bangoku) sa ziadna katastrofa nedeje. Tu na Tarutao je teplota o zivot a ani kvapka a na Lipe sice dva dni prsalo, ale aj tak sme si dokazali urobit program a vonku to tak ci tak atakovalo 30 stupnov. Zaroven to boli jedine dva dni od zaciatku vyletu, ked sme museli nas program trosku obmedzit (neboli ziadne zaplavy) inak ked aj mrholilo tak to trvalo max. 5 minut a to, ze bolo zamracene je sice pravda, ale teplota o zivot bola vzdy ci s mrakmi, ci bez mrakov
      Read more

    • Day 35

      Den 25 oddychovy den na Tarutao

      January 12, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 27 °C

      Tomco s Dankou su uz tak dorazeni, ze odmietaju odist z ostrova, chcu tu zostat az do konca. Z mojho pohladu je vsak potencial ostrova vycerpany (to zdaleka nie je, ale musel som skrtnut vsetky zlozitejsie aktivity) a teda je cas presunut sa a uzivat si inde. Vylihovat na plazi, co je aktualne dostatocna aktivita pre Danku a podriemkavat v domceku v ramci rekonvalescencie, co zas realizuje Tomco fyzicky zniceny vcerajsou dopravnou nehodou nie je pre mna velmi zaujimavy program. Navyse Tomco by sa bol takto schopny liecit az do konca pobytu. Citi sa ako po transplantacii srdca. Musim ich trochu rozbehat.

      Trosku sa buria proti mojim napadom menit lokalitu, ale nakoniec ich presvedcim. Zajtra odchadzame na pevninu a presuvame do Hat Yao, do narodneho parku Chao Mai. Je to od nas asi 50km po vode a potom este 140km po suchu. Z hladiska turistickeho ruchu by to mal byt zapadakov (proste tam ludia velmi nechodia, lebo je to daleko) avsak z hladiska prirodnych kras by tam malo byt pekne. Navyse sme si objednali plny komfort po tej studenej vode, co mame tu. Dolezite je tiez, ze je to priblizne na polceste do Ao Nang, kde sme posledne 2 noci. Takze si dlhu cestu z Tarutao do konecneho Ao Nang rozdelime na polku.

      Doobedu aj mna zmohne unava sposobena vcerajsimi aktivitami. A zase sa mi sniva.

      Tentoraz som na nejakej svadbe, kde nas dotiahol Nano (nie je to jeho svadba), kde si zo snu pamatam len dve veci.

      Prva je, ze Nano nas vzdy ubezpecuje, ze sme tam realne pozvani, takze mozeme jest kolko chceme, nemusime sa obmedzovat. Tomco je z toho nadseny.
      Mozno sa to len v podvedomi premieta, ze uz tej thajskej ryze mame dost. Cim dalej tym castejsie v nadejach spominame na Vajcomastra, ktoreho stretneme posledne dni v Ao Nang a teda na take europskejsie ranajky tak produktmi ako aj mnozstvom.
      Tu kedze je jedna restauracia s obmedzenou ponukou, mame aj na ranajky casto len nejake ryzokura. Kazdu chvilu sa tu uz tiez rozprava o kapustnici a reznoch, co nas cakaju po prichode domov.

      Druhy fakt, ktory vo sne riesim je vsak desivejsi. Nejako som si zabudol pred svadbou dat dokopy moje vlasy a mam teda riadne haro. Ked zavrtim hlavou vyzeram strapaty ako ranna Danka, len to mnozstvo a hustota je este o dost o dost vacsie.
      Cele sa to odohrava niekedy na jesen, vonku je prijemna teplota.

      Ked sa zobudim v sekunde mojmu telu zapaluje, ze toto nebola prava realita. Ze mu ta realna vonkajsia teplota dovtedy nevadila...
      V zopar sekundach citim ako sa zacinam potit a vsetko zo mna tecie. Vonku je Crematoria (nazov planety z jedneho filmu, kde bolo ukrutne teplo) .
      Sen len potvrdzuje to, ze ked je mozog presvedceny, ze je vonku jesen, tak je vonku jesen. Bohuzial tomu svojmu procesoru uz neviem nanutit predstavu, ze sa vonku pred domcekom lyzuju tucniaci ;( Boze je tu teplo...

      Po vydatnom spanku smerujem k Tomcovi na poobednajsiu vizitu. Tomco vyvaleny v posteli, uz len infuzie natahat. No a to by ste neverili. Na stolickach zas susi peniaze...

      Ja s Dankou sa este poobede vykupem na nasej panensky prazdnej plazi a trochu sa poopalujeme. Nemame stastie ani na raju, ani na lionfish a aj krabov je dnes akosi pomenej. Na oblohe cely den ani oblacik. V domceku teplo, vonku teplo, este aj v tom mori teplo.

      Tomco prezije cely den na "izolacke" vo svojom domceku. Klud na lozku je pre rychle vyliecenie ran na tele a dusi dolezity ;)

      Trosku ma mrzi, ze sme sa nedostali na tu Korytnaciu plaz, ale zas nemusime vidiet vsetko, treba aj oddychnut.

      Podvecer s Dankou musim povinne hrat karty. Pili s tym usi uz zopar dni.
      Najhorsie je, ze je tu tak teplo, ze Danka tu pobehuje (a hraje karty) polonaha. Takze to sa mi uz neoplati ani vyhravat - nema co zhadzovat ;) Fotky nemam ;)

      Na veceri stretneme mladu americanku, ktora mluvi cesky. Ma totiz ceskych rodicov, ktori emigrovali. V ramci skolskeho projektu hlada na ostrove nejaku "veverku". Aj my hladame pytona a podobne ako ona nemame stastie. Spolu s nou ideme vecer na plaz pozerat na foforeskujuci plankton.
      Planktonu nikde, ale pekna kopka krabov...
      Read more

    You might also know this place by the following names:

    Pante Malakar, Панте-Малакар

    Join us:

    FindPenguins for iOSFindPenguins for Android