January 2019
  • Day37

    Prieskum Can Tho

    March 3 in Vietnam ⋅ 🌙 24 °C

    Ráno sa konečne objaví majiteľ vietnamec, ktorý vie trošku po anglicky. Zisťujeme, že došlo pravdepodobne k nejakému omylu, keďže objednávky cez booking.com im robí externá spoločnosť a oni zjavne vôbec nemali informáciu o našom príchode.
    Izba, do ktorej nás umiestnili bola iba dočasná, rezervná, jediná tohto druhu v tomto ubytovacom zariadení. Ak by sme sa však neozvali sme tam asi ďalšie dve noci.
    Teraz sa však všetko zmenilo. Putujeme do luxusnej izbičky. Jedna stena celá sklenená tvorí obrovské okno od podlahy až po strop. Pred oknom kartový stolík s dvoma stoličkami a výhľadom. Tomčo má svoje kožené lehátko. Máme obrovskú skriňu, komodu, chladničku, klímu a plochú telku, ktorú síce nezapíname, ale ide o ten pocit :) Nad posteľou máme 3 metre široký obraz, na nočnom stolíku kyticu kvetov a strop má asi 5 možností rôzneho typu osvetlenia...
    Na doladenie nad WCkom visí obraz a dotvára atmosféru kúpelňe, v ktorej na rozdiel od pôvodnej izby ide aj teplá voda a tá sada šampónov viď. foto je neskutočná.
    Za celý tento zázrak platíme 5 eur na osobu a deň.
    Radosť žiť.

    Pri tej príležitosti ma napadá, že nám dochádzajú vietnamské peniaze. Zvýšilo sa nám v prepočte posledných asi 8 eur a zmeniť peniaze tu je dosť obťiažne. Máme v pláne s touto sumou prežiť obaja nasledujúce 3 dni :)

    Tomčo dnes pobehá väčšinu mesta. Ja len časť, lebo asi som zjedol, čo som nemal a tak kňučím v posteli. Nepodarí sa mu však zohnať nič zaujímavé.

    Večer ako inak skontrolujeme ako v tomto meste funguje nočný trh, dáme si ryžovú palacinku plnenú malými slaninkami, kukuricou, nejakou omáčkou, korením a kopou extrémne štipľavých čili papričiek. Tomčo tiež ochutná prasiatko na špilke a na dobré trávenie si dáme mixované avokádo konzistencie hustého jogurtu.
    Keďže mu so všetkým pomáham mám pochybnosti, či to môj žalúdok po dnešných problémoch zvládne.

    Potom rýchlo do postele, lebo zajtra vstávame o 4:30 ráno užívať si ďalšie zážitky.

    P.S. Maji pozri si na poslednej fotke Hot Toc (v preklade kaderníctvo).
    Ňaňo ty si pozri na predposlednej fotke, s čím tu musíme zápasiť.
    Read more

  • Day37

    Luxusná noc

    March 3 in Vietnam ⋅ ⛅ 29 °C

    Do polnoci tesne okolo našej papierovej izby (čo sa zvukov týka) chodia ľudia, vreštia deti a čokoľvek sa udeje na recepcii a pred hotelom počujeme so všetkou zreteľnosťou.
    Po tom, ako celý hotel konečne okolo polnoci stíchne začnú vynikať iné zvuky.
    V izbe nám každé dve sekundy spína nejaké hlučné relátko.
    Keď si človek konečne ako tak zvykne zmení sa frekvencia zvukov.
    Do toho samozrejme úplne nesynchronizovane kvapká voda. V našej izbe to nie je, ale zvuky sú ako keby som to mal rovno vedľa seba.
    Už len táto zmes zvukov stačí na to, aby sa nedalo zaspať a mal som pocit, že celé toto je nejaká premyslená mučiaca taktika. Človek s kus slabšími nervami by to tu celé rozbil na počkanie.
    Keď od únavy konečne zaspím tesne pred šiestou sa zobudím na zvuky, ako keby vedľa nás zapli naplno sprchu, vodu z vodovodu a k tomu nejakú vodnú prečerpávajúcu elektráreň.
    Okolo 8mej ráno je tu taká zmes zvukov a hlukov, akokeby som sa pokúšal zaspať v stánku na rušnom trhovisku vedľa veľkej križovatky. Do toho hulákajú a stále s niečim trepú vietnamci. To treba zažiť, to sa nedá predstaviť na diaľku.
    Mám pocit, že bývame v nejakom kumbale obkolesenom technickými miestnosťami a začínam mať silné nutkanie uvažovať nad tým, či celé toto nie je nejaká skrytá kamera.
    Je to doslovne na obesenie a ja nevyspatý som ako zúrivá zver. A to ten spánok vzhľadom na naše ďalšie aktivity a cestu domov tak nutne potrebujeme...
    Ale ako to už v prípade našich dovoleniek býva, zážitkov je vždy dosť, ale žeby sme niekedy prišli z dovolenky oddýchnutí to sa asi ešte nestalo... A práve táto izba, ktorú Tomčo nazýva pekelná nám k tomu bez všetkých pochybností nadštandardne dopomáha. A to mal Tomčo v noci vymoženosť za akú by som vraždil - štuple do uší.

    P.S. ráno protestne balíme kufre a odchádzame
    Read more

  • Day36

    Luxusný hotel

    March 2 in Vietnam ⋅ ⛅ 27 °C

    Tomčo sa teší na hotel. Posledné dni si máme užiť trošku luxusu. Aj keď sme vyberali podľa ceny máme mať podľa fotiek veľmi peknú a priestrannú izbu, krásne presvetlenú veľkým francúzskym oknom, koženým lehátkom, veľkou skriňou, stoličkami, stolom, plochou telkou a hlavne s krásnou kúpelňou.
    Tetka na recepcii nevie ani slovo po anglicky a začína chaosiť. Už tušíme, že tu niečo nehrá. V celých rezerváciách majú nejaký bordel, no nakoniec nám dajú poslednú voľnú izbu.
    Miniatúrna izba na prízemí nemá žiadne okno, skriňu nemáme, lebo by sa tu ani nezmestila, miesto dvoch stoličiek máme jednu. Lehátko ani náhodou. Stará tučná telka a kúpelňa s WC žiaden zázrak...
    No na zaplakanie, ale choď sa sťažovať tetke, ktorá ničomu nerozumie. Navyše je celý hotel plný, nemajú nás kde presunúť.
    Som z toho dosť smutný, ale aspoň máme klímu, ktorú mi Tomčo s veľkou pravdepodobnosťou dovolí používať maximálne v obmedzenej miere a je tu asi 5 komárov, tak sa cítim "ako doma" a začínam s vraždiacou procedúrou, kým Tomčo už vonku skúma streetfood uličky.

    P.S. Tomčo prichádza o nervy, keď zisťuje, že v izbe bez okna nám permanentne svieti svetlo, ale nikde nie je žiadny vypínač. Už pozeráme pomaly aj pod vankúš, ale vypínaču nikde...
    Úplne zúri. Nakoniec zastaví ujka, ktorý krásnou angličtinou tvrdí, že "sorry I don't speak english". Po posunkovej reči zistíme, že zapínanie svetla máme pred vstupom do izby. Ujko na tom nevidí nič nezvyčajné. Desíme sa toho, aby v noci niekto nešiel okolo a nechcel si zasvietiť svetlo na chodbe našim vypínačom...
    Keď konečne zhasneme svetlo zistíme, že jediná stena smerom na chodbu je priesvitná (nie priehľadná viď. druhá foto, kde vidno, ako dakto šlape po schodoch), takže nám v izbe svieti svetlo z chodby. Tomčo je na pokraji kolapsu...
    To nehovorím, že odhlučnenie izby je nulové a keďže sme na prízemí, počujeme celý hotel. Ktokoľvek zavrie dvere nám sa zatrasie celá izba a to mal tento hotel hodnotenie 9,2 z 10, ale to sa už čoskoro zmení!
    Read more

  • Day36

    Luxusným minivanom do mesta Can Tho

    March 2 in Vietnam ⋅ ⛅ 30 °C

    Po presune taxíkom si objednávame minivan s veľkým nápisom "LIMOUSINE". Ten nás má doručiť do mesta Can Tho.
    Vietnamská skupinka sedí vzadu v sedačkách ako z prvej lietadlovej triedy, ktoré sa dajú sklopiť až do pomaly ležatej polohy. Nás dlhonohých vodič natrepal na úzke dvojsedátko vedľa seba dopredu, kde sa krčíme v jednej polohe.

    Jedine z čoho sa teším, že väčšinu z tejto 2 a pol hodinovej cesty ideme tesne povedľa kanálov a ramien rozvetvenej delty Mekongu, kde pozorujem rôzne druhy lodí od maličkých až po velikánske nákladné.

    Tým, že sedíme vpredu, môžeme pozorovať aký je náš vodič "ohľaduplný". Na Slovensku by mu zobrali vodičák po prvých kilometroch. Jediné pravidlo, čo na neho platí je, že dáva prednosť tomu, čo je väčšie ako on. Čokoľvek menšie, čo zahŕňa všetky motorky, osobné autá, podobné minibusy, či malé náklaďáky pre neho neexistuje.
    Začne obehovať v čase, keď sa na nás rúti v protismere kopa motoriek a nejaké autá a ja vyhodnotím riziko mnohonásobnej zrážky na 200 percent. On ľahne na trúbu a ide. Veď kto by sa chcel zraziť s niečim väčším ako je on sám... Všetci krkolomne uhýbajú a my v protismere zázračne prechádzame. Toto absolvujeme počas celej cesty doslovne každú chvíľu.
    On nerieši, či niečo ide v protismere proste do protismeru vojde a buď tam vidí náklaďák väčší ako je on sám, alebo ide nehľadiac na prekážky. Na Slovensku by to bola zaujímavá skúsenosť na hranici života a smrti. Tu je to proste štandard.

    Potešivým je fakt, že po vyložení na autobusovej stanici nemusíme brať taxi, ktoré je často drahšie ako zopár hodinová preprava, ale preložia nás do nejakého bezplatného minivanu a ten nás v tomto šialene motorkami preplnenom miliónovom meste dopraví až pred hotel.
    Read more

  • Day36

    Luxusným katamaránom na pevninu

    March 2 in Vietnam ⋅ ⛅ 29 °C

    Ráno odovzdáme motorky na recepcii štýlom "tu sú kľúčiky, my padáme". Kým si ich stihnú prísť prevziať z požičovne (moja má jednu stranu od piesku, čo som sa na nej vyrúbal) už sme preč.
    Izbu zanechávame v kvalitne vybývanom stave. Hotelový toaleťák došiel pred dvoma dňami, kôš spod množstva fľaší už pomaly ani nevidno...

    Po pešom presune nastupujeme na bus, kde zas batožina už pomaly zavaľuje vodiča. Našťastie tá naša je na vrchu. Ten nás odnesie do prístavu.

    Stadiaľ odchádzame na pevninu už inou loďou. Sekaný čínsky akčný film v našom luxusnom rýchlokatamaráne pre 340 ľudí nahradili nejakým vietnamským hudobným programom.
    Celý čas tam spievajú nejaké telenovelové slaďáky. Vzhľadom na vonkajšie podmienky sa obrovský katamarán počas plavby jemne hojdá z boku na bok.
    Vyzerá to, že to bude pohodlná 2 a pol hodiny dlhá plavba a pri týchto uspávankach zaspíme ako v kolíske.

    Asi po hodine otváram oči a okolo mňa inferno!
    Hneď na vedľajšom sedadle grcá vietnamec do sáčku.
    Po jeho kvalitnom naplnení (zvuky a smrad nebudem komentovať) ukladá sáčok do blízkej prepravky pripravenej na tento účel. Tam už je takých sáčkov asi 15.
    A neviem ktorá prepravka to už je, lebo po jej naplnení ju stewardka odnáša niekde dozadu pre rybičky a pripravuje novú. V dohľade mám ďalších dvoch "vyvracačov".
    Začínam chápať prečo sa pred plavbou rozdávali sáčky. Dávali ich však len vietnamcom.
    Našťastie to vyzerá, že toto sú už len dozvuky a hlavné predstavenie sme prespali.

    P.S. posledná foto je ešte z našej vybývanej izby, fotografie predtým z prístavu (viď. aké dlhé roxory sa dajú nosiť za motorkou...)
    Read more

  • Day35

    Posledné kúpanie v mori

    March 1 in Vietnam ⋅ 🌙 25 °C

    Poobede odchádzame na odľahlú časť pláže "hore bez", kde stretávame naše dlhonohé češky spred dvoch dní.
    Tie však asi nevedia ako sa táto pláž volá...
    V každom prípade toto je naše posledné kúpanie v mori.

    Večer ukončíme rybkou v reštaurácii a adrenalínovým nočným presunom na motorkách až do hotela.

    Ráno motorky vrátime a to je dobré, lebo Tomčo už nemal mieru v rýchlostiach a myšičkami obehovať motorky, autá a autobusy sa mu veľmi páčilo...

    Zajtra nás čaká náročný presun do mesta Can Tho, kde strávime ďalšie tri noci a potom sa už začneme vracať domov.
    Read more

  • Day35

    Vodopád Suối Tranh

    March 1 in Vietnam ⋅ ☀️ 30 °C

    Potom vyrážame hľadať vodopád. Prístup k vodopádu tvorí akási botanická záhrada plná kvetov, bonsajov, ale aj rôznych domčekov a altánkov. Sedadlá v niektorých altánkoch sú vyrobené z ušľachtilého dreva takým štýlom, že jedna stolička by u nás stála 500 eur. Celé okolie obsahuje umelo vytvorené skaly a balvany aj výške 5 metrov, jazierka a kaskády a všade rozostavené umelé zvieratká od slonov až po tigrov v lese.
    Je tam veľmi pekne, ale Tomčo je hladný. Som ochotný zafinancovať obed v podobe banánovej placky (nič iné tam nebolo), ale zahlási, že on sa z "pochutín" nenaje. Ja zas umieram smädom, takže samotnému vodopádu nevenujeme až toľko pozornosti. Jednak je v období sucha málo vody a jednak celková výška nie je asi vyššia ako 4 metre.
    Najväčšou atrakciou tak môžu byť maximálne dve mladé nemky kúpajúce sa pod ním.

    P.S. Tomčo sa nakoniec dočkal obeda. Pozrite sa na videu aké know how musíte mať, aby ste vedeli ako to jesť.
    No a inak tu sa nepoužíva nožík, čo nič nemení na tom, že je občas potrebný. Podobne ako v Thajsku sa tu na rozkrájanie mäsa, či placky a pod. používajú nožničky.
    Read more

  • Day35

    Návšteva pagody Ho Quoc

    March 1 in Vietnam ⋅ ☀️ 30 °C

    Doobedu vyrážame na motorkách obkuknúť široko ďaleko najväčšiu pagodu.
    Pagodu navštevujeme hlavne z toho dôvodu, že je postavená v štýle, aký sme tu zatiaľ nemali možnosť pozorovať.

    Počas cesty sa mi potvrdzuje vietnamský fenomén, že pri každej ceste kdekoľvek ideme objavím cestou minimálne jednu papuču. Neviem si to vysvetliť inak ako tak, že vietnamci jazdia viacerí na motorkách a hlavne tí spolujazdci asi počas cesty strácajú papuče...

    Inak na Vietname ja zaujímavý aj miestny jazyk. Ten mi pripadá neskutočne zložitý lebo drvivá väčšina slov má max. 4 písmená, takže všetky základné existujúce slabiky sú zjavne využité ako nejaké slovo. Takže sú slová cam, sam, com, comh, con, cong, cuam, cem, xem atď. a všetko má nejaký iný význam aj keď pre mňa je to všetko podobné...
    Toto je reálne opísaná veta: san xuat boi cong ty nuoc gai khat ep cam tel. No mám problém sa z toho vysomáriť.
    Navyše ich diakritika je o jedno tisícročie pred nami. Niektoré diakritické znamienka vyzerajú ako dve zložité písmená a používajú sa pomaly v každom slove.
    Úplne najväčšia zábava však je počuť ich rozprávať. Znie to ako keď Dui, Lui a Hui (traja káčerikovia) z rozprávky Káčerovo začnú dačo kačkať. Je to niečo medzi džavotaním, spievaním a huhlaňo-mumlaním.
    Nie ste schopní tie zvuky ani zopakovať...
    Read more

  • Day34

    Dovolenka

    February 28 in Vietnam ⋅ 🌙 24 °C

    Hlavný spisovateľ má dovolenku.
    Záložný spisovateľ nie je ochotný písať, takže dnes žiaden príspevok...

  • Day33

    Slníme sa, kúpeme sa

    February 27 in Vietnam ⋅ ⛅ 29 °C

    Dnešný deň je v niečom iný, nakoľko pozorujem, že všetci školáci majú červené pionierske šatky. To som si predtým nevšimol.

    Cestou na prvú pláž sa mi podarí vyrúbať na motorke. Ideme po nejakom offroade a na nejakej vyvýšenine sa mi zadné koleso bokom zošmykne dole. Keby som to aspoň predpokladal, opriem sa nohami o zem, ale takto nohy pekne vyložené a pri rýchlosti 5kmh sa všetko odohralo behom sekundy ani neviem ako a už som ležal pod motorkou.
    Všetko ok, žiadny škrabanček (na mne), ale zgecol som do červenej prašnej cesty, špinavý som ako čuník...

    Na najbližšej pláži, ktorú som pracovne nazval "pláž hore bez" tak prebehne nie len povinné kúpanie, ale aj pranie.
    Vzhľadom na zvýšený počet odhalených tajtrlíčok, čo mi aktuálne vôbec neprospieva a ukrutnú teplotu vonku sa hneď potom ako sa tieň najbližšieho stromu rozhodne opustiť moje ležovisko balíme a presúvame sa na ďalšiu ešte opustenejšiu pláž.

    Na celej pláži sú okrem nás len dvaja ľudia. Máme tak možnosť bezplatne obsadiť trstinový slnečník. Ja si spokojne oddychujem v tieni a vetríku pri zvukoch mora. Tomčo v kuse dudre od toho, že nemá priamy výhľad na more až po to, že je hladný... Reštaurácia je od nás minútu na motorke, ale v tomto teple je to nadľudský výkon vyliezť z už rozloženej deky.
    Po čase sa zdvihne a ja mám konečne možnosť v kľude si pospať na pláži až kým nezistím, že o široko ďaleko jediný tieň, ktorý som si obsadil zvádzam boj s množstvami malých kusajúcich mravčekov.

    Okolo veľkého zábavného a vodného parku, kde vstupenka pre jedného stojí viac ako naša izba pre dvoch na jednu noc prechádzame do obrovských luxusných casínových rezortov zasadených v rozsiahlych a udržiavaných zelených parkoch.

    Ďalšiu pláž nám bohužiaľ zastavali luxusným rezortom a tak sa na ňu nedá dostať. Končíme teda na inej. Vlny a vietor sú však tak veľké, že sa už nekúpeme.

    Cez trúbiacich bláznov sa podvečer konečne doručíme domov. Na to, že sme na dovolenke sme nadmerne unavení.
    Read more