Ban Lo Ba Ra

Po Bamboo beach a perfektnom obede (polievočka Mussaman curry, skombinovaná so shakmi, keksíkmi a buchtami z vedľajšieho minimarketu) skúšame ešte jednu celkom peknú pláž, ale sme už dosť dobití a unavení, tak väčšinu cesty späť na motorkách sa skôr kocháme výhľadom na pláže, rezorty a občas zastavíme kvôli nejakému obchodíku.

Špeciálnou zastávkou je rezort, kde boli Ňaňovci spolu s Tomčom pred troma rokmi.
Ó môj bože! Nechápem ako to Maja prvý krát v Thajsku s ešte malou Peťkou na krku mohla zvládnuť.
Pláž v čase odlivu proste neexistovala. Už vieme, čo je to Lanta. Ešte šťastie, že tu nie sme. Miesto pláže kamenné pole, kde by sa mohli točiť filmy z pristánia na nehostinnej planéte. A tie chatky originál tradičné Thajsko najvyššieho kalibru. Upletené z bambusu, maličké, usadené v tmavej džungli, depresívne. Dnu to vraj bolo podľa Maji ešte zaujímavejšie a aby toho nebolo dosť rezort na pešo aj ďaleko od čohokoľvek...
To len potvrdilo, že zlé fámy o Lante sú založené na pravde a na základe našich doterajších skúseností u Lanty je veľmi dôležité si vybrať správnu lokalitu, lebo Lanta je tak krásna ako aj desivo škaredá.

Podvečer sa chystáme na hlavnú akciu dovolenky, ktorú pre nedostatok voľného času odkladáme už dva týždne.
Idú sa hrať karty! A keďže sme sa rozložili na teraske nášho bungalowu, tak vzhľadom na silný pobrežný vietor je to trochu adrenalínová hra.

No a keďže v tomto čase sú po celom thajsku fullmoon párty (tanečné párty na pláži pri splne), tak ešte o 11tej v noci prechádzame Lantu na motorkách a hľadáme nejakú zábavu. Tu však zdochol pes. Ľudí je tu už príliš málo a minimálne polovička sú dôchodcovia. Je to taký dôchodcovský ostrov... Jediné miesta kde je náznak zábavy sú bary popri ceste s kývajúcimi thajkami pripravenými urobiť vám masáž s happy endingom... (alebo aj happy ending bez masáže :) - to však Maja striktne zakazuje - len nech sa vie, kto nám tu kazí zábavu :)Baca lagi