Tisza 2018

October 2018
Lodná expedícia po celom Maďarskom toku rieky Tisza. Read more
  • 24footprints
  • 2countries
  • 10days
  • 90photos
  • 0videos
  • 1.3kkilometers
  • Day 10

    Finito

    October 20, 2018 in Slovakia ⋅ 🌧 12 °C

    Preplávaná viac menej celá Maďarská splavná časť Tiszy.

    Celkový počet preplávaných km: 547
    Celkový čas plavby: 62 hodín
    Priemerná rýchlosť: 8,82 km/h

    Ďakujem sponzorovi tejto plavby Ňaňovi, ktorý (hoc nevedomky) dodal zateplené rulavice, bez ktorých by som si túto plavbu nevedel predstaviť :) - na foto sa práve sušia na streche...

    Ďakujem všetkým za tichú podporu počas plavby... ;)

    (Toto je posledný príspevok)
    Read more

  • Day 10

    Preplavba Segedínu a návrat domov

    October 20, 2018 in Slovakia ⋅ ⛅ 9 °C

    Poobede si zas urobíme preplavbu po vode a obdivujeme prístavy, móla, kaviarničky, reštaurácie, či diskotéky na vode a taktiež rôzne víkendové domčeky na nábreží od výmyslu sveta.
    To všetko až potom ako dáme loď dokopy z jej zúboženého zatopeného stavu (vrátane stanu a jeho vnútra).
    Počas niektorého z dní, keď som šiel po auto na Slovensko tam totiž pršalo a kvalitne fúkalo (loď celá hnedá od piesku).

    Neskôr s pomocou veľmi ochotnej obsluhy maďarského prístavu lodičku vyťahujeme a po cca 6 hodinovej doslovne strastiplnej ceste parkujeme na uzimenej Šírave.

    P.S. posledná foto (tá loď na brehu) je "budova" prístavu, kde som kotvil a vchod do vody, ktorým sme ťahali von...
    Read more

  • Day 10

    Historický Segedín

    October 20, 2018 in Hungary ⋅ 🌧 12 °C

    Doobedu si pešo prejdeme historické mestečko Szeged, po slovensky Segedín :) a sme naozaj fascinovaní. Na súši samá historická budova, parky, námestíčka a centrálne námestie s architektonickou lahôdkou 91m vysokým kostolom.
    Fascinuje ma múzeum maďarskej salámy, ktoré však bolo zavreté. Danka sa zase šantí na detskom ihrisku (celé z nerezu)...
    Read more

  • Day 10

    Noc v strešnom stane

    October 20, 2018 in Hungary ⋅ ☀️ 16 °C

    Večer, po asi 5 a pol hodinovej ceste nájdeme miesto len asi 2km od centra, ale zároveň priamo na brehu Tiszy. Strešný stan má práve tieto výhody, že bývame presne kde chceme.
    A ten ranný výhľad stál za to.
    Danka sa tej kempingovej atmosféry a toho, že sme v noci neumrzli nemôže nabažiť a chce zostať ešte jednu noc :)
    Read more

  • Day 9

    El stanos del osos

    October 19, 2018 in Slovakia ⋅ ⛅ 16 °C

    Na cestu autom späť po loďku chystám strešný stan a je to katastrofa.
    Stan plný osích hniezd. Zneškodním asi 30 lárv a hodinu sa natrápim s čistením stanu. Stan nebol otvorený celé leto, takže sa tam nasťahovali nezvaní nájomníci.Read more

  • Day 8

    Bezďákom v Budapešti

    October 18, 2018 in Hungary ⋅ ☁️ 18 °C

    Kancelária prístavu je v obrovskej lodi, ktorá je na brehu a zo zadného mostíka je výhľad na celý prístav. Dnu sú kancelárie kajuty o rozmere max. 2x2x2m (áno aj výška je všade dnu 2m), spolu ich je asi 10 a potom to pokračuje obrovským bytom správcu prístavu. Predstavujem si aké to muselo byť sa na tom plaviť.
    V jednej z kancelárií mi maďar, ktorý zas nevie anglicky vysvetľuje cenník parkovania.
    Situácia sa na základe cenníku, ktorý by mohol konkurovať chorvátskym marínam okamžite mení.
    Tú loď stadiaľ musím čo najskôr zobrať.

    V pološere všetko zbalím umyjem sa priamo v lodi s vodou z prístavu (no bola to zábava), keďže prístav má WC, ale nemá sprchu, prezlečiem do čistého (tak už majú nudistu na kamere) a šup na stanicu.
    Pri tých cenách za prístav by ma ani nenapadlo zobrať taxík a to ešte neviem ako dobre spravím.

    Pešo prejdem z jedného konca na druhý celý krásne vysvietený Szeged a skončím v tmavej uličke bez ľudí s jediným počerným opilcom. Skúšam na neho moju známu anglickú vetičku (dujuspikenglis) aj keď tomu nedávam ani percento, že bude vedieť správnu odpoveď.
    No ale nevyskúšaš nevieš...
    Tak keď nechápal ani anglicky ani po mojom maďarsky, že kde som sa to stratil, keď som sa dal navigovať na stanicu, všade okolo v mape sú koľaje a počujem vlaky, tak kde to do kelu som.
    No a jak už to býva opitý má iné šieste zmysly, nakoniec sme sa citoslovciami dohovorili a ja som pochopil, že som na nákladnej stanici. Ujko ma navigoval a o cca 200m za dvoma rohmi zrazu totálny ruch a velikánska už osobná stanica. Chcel za to cigaretu, ale keďže som nemal, odišiel na prázdno, ale snažil sa...

    Kupujem lístok a vlak do Budapešti odchádza o 10 min, parádne načasovanie.
    Radosť ma prejde po chvíli vo vlaku, keď do mňa dačo v kuse hučí maďarský sprievodca potom ako pozerá do môjho lístku.
    Nakoniec horko ťažko pochopím, že z vlaku musím vystúpiť.
    Nie môj lístok je ok, ale predchádzajúci vlak (ten, ktorý by som stihol s taxíkom) sa zrazil s autom, trať je uzavretá, vlak končí, vystupujú všetci. Pre maďarsko znalých: https://www.mavcsoport.hu/mavinform/szegedi-fov…

    Hučí dačo, že mám ísť busom (z dákeho zapadákova stanice...) a ja už som z toho chorý.
    Volím taktiku "stádo vede vůl" a po vystúpení idem tam, kde všetci...Nasadáme do pripravených autobusov a po nejakej polhodinke z nich zase v úplne inom meste presadáme spāť do vlaku. Autobusy jak zo socializmu a ten náhradný vlak to isté. Musia sa tešiť tí, čo mali prvú triedu.

    Po vystúpení v Budapešti je tu malý háčik. Vlak smer Miskolc, Košice odchádza z úplne inej stanice.
    Pešky si teda urobím hodinovú prehliadku. Viem totiž, že sa nemám kde ponáhľať. Vlak ide až pred šiestou ráno.
    O pol jednej sa došuchocem na stanicu, poobzerám ako kempujú bezďáci (či sa dá v niečom inšpirovať).
    Nájsť miesto kde sa kupujú medzinárodné lístky zaberie hodnú chvíľu a i tak je zavreté. Nájdem teda na nástupišti voľnú lavičku, ktorá sa stane do rána mojim domovom. Chyba! Po pol hodine ma vyhodia strážnici, že stanica sa zatvára. To čo za bordel... Ja taktika, že kúpim lístok a s lístkom si tam v teple podriemkam a tu sa dozviem, že v hlavnom meste Maďarska stanica v noci nefunguje... No škrt cez rozpočet a riadny!

    Ako zážitok to beriem. Ako príjemný určite nie :)

    Takže sa 3 hodinky motkám nočnou Budapešťou, ktorá postupne utícha... Nechápem, keď má dakto ako ja zopár hodinový nočný prestup, či to si na 4 hodiny objedná hotel... No a to už ani piť, človek nemôže lebo všetky WC v okolí zavreté.

    Nakoniec som skončil v podzemných nákupných pasážach. Až tak tam nefúka, ale je to raj bezdomovcov, smutná odvrátená strana veľkomesta. So mnou tam postupne skončilo aj zopár ďalších, ktorí dopadli ako ja.

    V mojich "kroksošlapkách" to už inak bola celkom zima, ale Milanko, chcel si zážitky, tak si užívaj...

    2 hodiny som si takto užíval život bezdomovcov. Rušený občasnými bláznami. Jeden mi pripadal, že si tam prišiel v noci o tretej nacvičovať spevácke číslo do Superstar. Nebol to žiaden opilec, text mal na papieri a bral to vážne, ale ten spev bola katastrofa. Navyše spieval medzinárodné hity, ale v maďarčine, no hrôza.
    Celé sa to dorazilo o 4tej ráno. Síce otvorili teplú stanicu, ale v celej oblasti (a bolo to kvalitne počuť aj v stanici) začali kvíliť z dákej mešity...

    Lístok do Košíc mi predajú za nejaký podozrivo nízky peniaz a revízorke vo vlaku sa potom aj dačo nezdá, čumí do neho veľmi dlho a dačo sa pýta, nič nerozumiem, keďže ani ona nakoniec odfajkne, že ok (platil som 9 eur a cena na oficiálnych stránkach maď. dopravcu bola 24 eur a aj kilometricky mi to tak podľa predch. lístku vychádzalo).

    Vo vlaku sedím s takou babkou ignorantkou. Došiel žobrať maďar o nejaké peniaze, tak ona maďarka sa celý čas tvárila ako by tam ani nebol a ja som sa ho musel po slovensky zbaviť. Potom ešte jeden prestup na autobus do Michaloviec , Dankotaxi na Šíravu a som doma.

    Zajtra odchádzame s Dankou späť po loď a plánujeme ešte preplaviť Szeged. Potom dám foto, napíšem zážitky...

    P.S. prvé tri fotky sú Szeged (tam kde je ten most vidno slabo prístav na vode, Dinosaurus a katedrála), ďalšie 3 sú už Budapešť
    Read more

  • Day 7

    Prístav Szeged

    October 17, 2018 in Hungary ⋅ ⛅ 14 °C

    Postupne sa stmieva a ja to vpálim do prvého a jediného chráneného prístavu v Szegede.
    Szeged je totiž koniec mojej vodnej cesty, keďže je to hraničné mesto.
    Ďalej už Tisza tečie Srbskom a také plány som nemal ani v najdivokejších snoch aj keď palivo pre loďku aj pre mňa by mi na tých posledných 160km Srbskom stačilo... A potom už Dunaj...
    Ešte 3 dni dozadu som nemal v hlave plán, kde vlastne skončím a teraz som jeden z mála tých, ktorí preplávali celú Maďarskú Tiszu. Dobrá to méta, vynikajúci pocit.

    Mám v pláne v prístave prespať a ráno sa vybrať vlakom domov po auto, ale ako to už chodí plány sú jedna vec a realita ďalšia...

    Takže tento príbeh zďaleka ešte nekončí...

    P.S. zhoršená kvalita fotografií je úmerná zhoršenej kvalite mesačného svitu
    Read more

  • Day 7

    Csongrád smer Szeged

    October 17, 2018 in Hungary ⋅ ⛅ 21 °C

    Ráno vyrážam už o 6:30, lebo vzhľadom na ďalší plán musím urobiť čo najviac kilometrov.
    Prvé kilometre takmer na úrovni drkotania zubami.
    Všade nad vodou biely opar a nikde ani duše.
    Prechádzam okolo ukážkovo upravenej pláže v dedinke Tiszakécske. Krásne do rovinky zrovnaná velikánska pláž s bufetmi za ňou. Vyzerá ako keby po nej prešli ratrakom.

    Okolo 8mej stretávam prvých rybárov.
    Na rozdiel od prvých kilometrov na Tisze tu je pri každej dedine množstvo mól a lodí.

    Postupne vojdem do 17000 tisícového (počet obyvateľov) mestečka Csongrád, z ktorého ale nevidím takmer nič, lebo aj keď mi sonar ukazuje niekde hĺbku až 10 metrov, nado mnou je ešte 10m vysoký trávnatý val a na ňom ešte okolo celého mesta postavená mohutná aspoň 10m vysoká betónová protipovodňová zábrana slúžiaca zároveň ako aj vyhliadkový chodník. Keby tam boli ešte postavené katapulty, tak uverím, že som sa presunul v čase. Také múrisko okolo celého mesta dnes už vidno málokde.

    Ešte pred Csongrádom si užijem najväčší pontónový most na Tisze. Podjadzná výška sa pre môj čln s rozloženou strieškou dá označiť ako "len tak tak". Obsluha už bola nervózna, či prejdem a chystali sa ho otvoriť. A keby k tomu došlo, ani náhodou by som nepriznal, že tú striešku viem zložiť. Užil by som si to zastavenie premávky s plnou parádou.

    Csongrád je okrem iného známy aj tým, že sa v ňom do Tiszy vlieva rieka Körös, ktorá je mimochodom plne splavná. 50km proti prúdu je navyše priehrada s plavebnou komorou, aby udržala splavnú ešte ďalšiu dosť dlhú časť. Bohužiaľ na jej skúmanie nemám čas.
    Avšak presne oproti prítoku sa rozprestiera jedna z dvoch najznámejších pláži na Tisze s centrálnou vyhliadkovou vežou, prístavom s loďami riadnych parametrov, množstvom bufetov a ďalej množstvom rôznych chatiek a iných ubytovacích možností.
    Škoda, že som ju nezažil v lete, keď je vraj prepchatá ľuďmi a ani extra foto nemám, lebo v tom čase som bol priamo oproti slnku, takže čokoľvek v smere pláže zdokumentovať bol problém.

    Za Csongrádom je to dlhá nekonečná plavba lesmi s veľkou časťou pokrytou brečtanom. Krásne scenérie, ale už ich vidím 7 dní, tak už som si asi vybudoval rezistenciu, aby som pri pohľade na nich híkal.

    Z letargie ma vytrhne motýľ, ktorý sa chvíľu rozhodne plaviť so mnou. Kde sa tu vzal... Potom vzlietne a ešte ma chvíľu prenasleduje, ale zjavne jeho 0,001hp nestačí na výkon môjho "Brumíka". - áno už mi švihá... Motoru som dal meno a cestou si pospevujem... Snáď sa to niekde hore nenahráva do "centrálneho počítača" a nebude to raz slúžiť ako výukový materiál, čo sa s ľuďmi stáva, keď sú týždeň mimo civilizácie :)

    Po nejakých hodinách nečakané vzrúšo - gay pláž. Jedna z najkrajších pláží (teda nudapláží) aké som cestou videl, avšak obsadená 3ma nahými chlapmi. Až mi je ľúto tak úžasne romantického miesta, ako bolo poškvrnené...

    Po cca 10km ďalšia nuda pláž - 6 chlapov, ale medzi nimi už 1 žena. Štatisticky pri tomto tempe to nevidím, žeby sa ten pomer do konca mojej plavby zmenil ;)

    Za celú cestu som inak prešiel všetky kompy (popod oceľové lano, ktoré majú natiahnuté), tak to by nebola zábava, keby mi šťastie neskončilo na tej poslednej v dedinke Mindszent.
    Keďže je lano prehnuté, najvyššie je vždy pri brehu, tam je zas pre zmenu logicky najnižšia voda a najväčšie nebezpečenstvo odbiť vrtuľu.
    Prvý pokus nevyšiel, ale vidím, že už chýba len 5cm. Druhý pokus je už úplne na najmožnejšom kraji a vyzerá to, že prejdem 1 až 2cm popod. Tak sa to snažím, čo najpomalšie prejsť. Čo sa samozrejme nedá, lebo ma unášajú a stáčajú prúdy rieky. Všetko je to pri minimálnej rýchlosti, ale keď tu ide o centimetre, je to i tak dosť adrenalínové. Nakoniec lano tesne prejde popred prednú časť striešky, ale zabudol som, že zadok je o kus vyššie. Nepríjemne to šuchne a ja už vidím moju krásnu žltú striešku nevyčistiteľnú od maziva, alebo hrdze. Jedno lepšie ako druhé. Našťastie nič - nechápem to, ale ďakujem tam hore :)

    Pred Szegedom na vode snáď 20 rýchlostných kajakov a ja za svet nemôžem obehnúť dve tajtrlíčky snáď 5km. Inak rýchlo idú.
    Read more

  • Day 6

    Szolnok

    October 16, 2018 in Hungary ⋅ ⛅ 17 °C

    Ráno o 5-tej sa budím na to, že na strane, kde som mal breh a hodenú kotvu vesluje ešte po tme nejaký rybár.
    V strese a totálnej tme pekne dlho hľadám mobil aj keď si ho stále dávam na to isté miesto. Poslepiačky prevrátim polku stanu a nie a nie ho nájsť. Keď konečne vyleziem zo stanu zistím, že všetko je ako má byť. Som prikotvený presne tam, kde som bol, len sa mi zjavne cez noc pomiešali strany v hlave.
    Toľko zbytočného stresu.

    Príjemným spestrením je, že odchodom z Tisza tó skončili aj čajky, toľko to milované šíravské vtáčiky.

    Hneď ako sa ráno rozbehnem cítim, že loďka ide oveľa lepšie. Tak tie hydrofoily majú niečo do seba.

    Zaujímavé je, že Tisa už ma odtečené vyše 500km od prameňa, ale na mnohých miestach by jej šírkou mohol konkurovať aj Bodrog.
    Práve také miesta mám rád. Rieka tak zrýchli, že sledujem ako môj "speedboat" atakuje hranicu 13 až 14kmh (štandardne idem okolo 10kmh).
    Ráno inak zase zima, ale ja idem ako frajer. Riadim jednou rukou v rukavici a druhá vo vrecku. Druhú rukavicu totiž od včera stále suším.
    Od priehrady bolo zopár rozľahlých pláží, ale dominujú aj 100m dlhé úseky len asi 2m širokého piesku. Takýchto plážičiek je veľmi veľa.

    Lahôdkou dňa mala byť preplavba 80tisícového mesta Szolnok. Užil som si mosty, milión prístavov a zopár bytoviek, ale z koryta extra nízkej Tiszy a za zákrytom stromov som nevidel ani veže známej katedrály.

    Deň končím zase pánu bohu za chrbtom na pláži v jednom z oblúkov Tiszy na riečnom kilometri 291 pred mestečkom Tiszakécske asi v polovičke cesty medzi Szolnokom a mestom Csongrád. Hlavne Danka nech radšej nepozerá do mapy, kde to je.

    P.S. Dnes len takto stručne, lebo mám veľa inej práce na internete - hľadať vchody do vody... Podľa pôvodného a najodvážnejšieho plánu ešte doma totiž malo byť mojim finálnym cieľom práve mesto Szolnok, ktoré som dnes preplával. V celom tak veľkom meste bol však len jeden vchod do vody aj to zamknutý. A hľadaj v takom meste toho, čo má kľúčik...
    Read more

  • Day 5

    Podvečerný masaker - priehrada Kiskorei

    October 15, 2018 in Hungary ⋅ 🌙 11 °C

    Okolo 15tej dorazím k priehrade Kiskorei.
    Na internete (a to som sa dosť snažil) sa mi nepodarilo nájsť žiadne informácie o časoch a podmienkach preplavby. Našiel som, že o 6:30 ráno, ale to by bolo dosť kruté a navyše to bolo na stránke, ktorá vyzeralo ako zo začiatku dôb internetu, takže informácia dosť stará.
    Na priehrade Tiszalok však bola tabuľa, tak niečo podobné čakám aj tu.
    Vplávam do miesta pred komorou a nikde nič.
    Žiadna tabuľa... svieti červené svetlo t.j. komora zavretá a nepripravuje sa na preplavenie.
    Chvíľu tam krúžim, pristáť nie je kde (v zmysle aj vystúpiť na breh a pokúsiť sa nejako fyzicky dostať dnu - všetko vyzerá byť oplotené so zamknutými bránkami). Krúžim ďalej a sledujem vyhliadkovú vežu priehrady, ale za oknami žiaden život (skadiaľ kontrolujú, kto je pred, alebo dnu v plavebnej komore).
    Po chvíli to vzdávam a odplávam preč.
    Provizórne kotvím na brehu asi o 500m ďalej a skúšam sa ísť spýtať miestnych rybárov, ktorí zase nepoznajú správnu odpoveď na "du ju spík ingliš?". Po maďarsky (bože jaký som skvelý) hovorím, že "Kiskorei otvoriť" a ukazujem hodinky. Čumia na mňa jak puci.
    Zapínam dátový roaming, púšťam google translatora a pýtam sa zas. Zas čumia jak puci. Ujko mi dačo odpíše a prekladač to preloží ako úplnú hlúposť (podobne asi preložil môj text im).
    Proste na maďarčinu je aj google krátky.
    Vidím to blede.
    Potom ujkovi trkne nejakým šiestym zmyslom a povie po maďarsky slovo komora (ktoré som ja poznal, že je to niečo s priehradou, ale nevedel som čo).
    Mám pocit, že doteraz si mysleli, že chcem ísť na exkurziu do vodného diela a pýtam sa, kedy je otvorené, ale teraz už zjavne pochopili. A keď sa ma maďar spýta, že "boat" (tak predsa vie po anglicky), tak začínam tušiť, že pochopil, čo chcem.
    Inak loďou som parkoval rovno vedľa nich...
    Volá priateľovi na telefóne a píše mi, že 16:00, t.j. o nejakú polhodinku.
    Ak by to tak bolo tak s tým načasovaním pri mne stáli všetci svätí.
    Poďakujem sa a bežím s loďkou pred plavebnú komoru, kde sa pripútam o betónový stožiar stavaný na lode 20 násobnej veľkosti.
    Keď buchne 16:00 a nič sa nedeje, začínam byť nervózny. Celý čas sledujem okienka na vyhliadkovej veži, ale vyzerá to ako keby mali dávno po záverečnej (kamery tam neboli).
    O 16:05 sa odkotvujem a nezávisle na tom, že nikde žiaden život začínam krúžiť popred komoru. Stále sledujem vyhliadkovú vežu a pozerám, či sa nezmenilo svetlo na stav komora sa pripravuje k preplávaniu, ale nič.
    16:15 stále nič. Nervy na dranc.
    16:18 svetlo svieti "komora zavretá, žiadne preplávanie", ale dvere sa záhadne otvárajú.
    Odľahlo mi riadne... Vo vyhľadni stále nikto. Vplávam dnu napriek zákazovému svetlu.
    Dvere sa pomaly zatvárajú. Nikde nikoho. V komore Tiszalok dvaja ľudia rovno pri mne mi ešte aj ukazovali ako sa chytiť rebríka a tu nikde nikto.
    Už vyše 5 minút sú dvere v komore zavreté, ja pripravený a nič sa nedeje. Keďže nikde žiadna živá duša už mi to pripadá ako automatický postapokaliptický svet. Nejaké senzory ma pustili dnu a čo ďalej, snáď tu nebudem nocovať.
    Konečne sa začne vypúšťanie a hurá vo vyhliadni sa objavila postavička, ktorá ma kontroluje.
    Vypúšťanie trvá nekonečných 20 minút a ja klesám z pôvodnej hĺbky 11,5m stále nižšie a nižšie.
    Rozmýšľam kde sa to asi zastaví. Keď sme na 3 metroch začínam byť nervózny. Čím menšia hĺbka, tým horšie to bude vlastne aj s hĺbkou Tiszy za priehradou, na ktorej úroveň vlastne klesám.
    Ide to strašne pomaly a na 2m už okusujem nechty.
    Keď vidím na sonare meter tridsať a ono to stále klesá som už pekne rozložený. Nechcem zas zažiť to trápenie s polmetrovou vodou ako na začiatku Tiszy. A kde to vlastne až chcú klesnúť? Veď za chvíľu mi narazí motor o zem.
    Zastaví sa to na rovnom metri. Ó bože horšie to už ani nemohlo byť.
    Dvere z tejto 15m vysokej kobky sa otvárajú a ja vyplávam. 15m vysoké piliere (úvazníky) na druhej strane vyzerajú fascinujúco a zároveň potvrdzujú, že hladina je desivo nízka.
    Hĺbka sa znižuje na 0,5m. Načo som sa ja tu trepal...
    Rozmýšľam ako sa na bruchu doplavím do najbližšieho cca 65km vzdialeného mesta.
    Našťastie po zopár sto metroch sa hladina koriguje a nakoniec sa plavím v prekvapivých 2 až troch metroch.

    P.S. večer sa decentne vykúpem, primontujem späť hydrofoily a idem spať (na to, že som stále bližšie k rovníku je podvečer nejaká väčšia zima a čo bude ráno...); od priehrady sú všade mušle, to tu ešte nebolo...
    Read more