Thajsko, Singapur, Malajzia

Dnes sme si objednali vlastnu longtail boat s vodicom na vylet na Kuracie ostrovy.

Longtail boat, alebo dlhochvosta lod je cca 10m dlha drevena stabilne vyzerajuca barka pre max az cca 10 ludi plus vodic. Je pohanana motorom, ktory by si zasluzil vlastny prispevok. Je to nieco ako o dost vacsia kosacka (cele to ma cca 5m), ktorou sa toci podobne ako privesnym motorom. Tym, ze je to ovela vacsie a tazsie, tak len ta packa ma asi 1,5m. Srdcom je buracajuci diesel vytiahnuty z neviem coho o sile mozno aj 50 a viac koni, ktory je cely odkrytovany, takze sa tam tocia rozne kolieska, kladky, vedu tam rozne kabliky, hadicky, trubky a pridavanie plynu sa ovlada snurkou, ktora nema daleko od snurky do topanok. Cela konstrukcia je samozrejme patricne zhrdzavena. Zahadne to startuje na prvu supu a vzhladom na system ako je to urobene sa s tym da lod perfektne ovladat a dokonca prechadzat cez rozne lana vo vode spajajuce bojky a pod. (kosacka sa v tu chvilu jednoducho vyklopi z vody).

S touto sifou a kapitanom v podobe nejakeho mladeho a ukrutne cierneho Thajcana obleceneho v ruzovych trenirkach so srdieckami sme sa vybrali k prvemu zo styroch ostrovov, ktore sme mali navstivit.

Hned po vyjazde sme pochopili (kedze pocasie nebolo prave naj, zamracene, fukalo, vlny), ze pocit stability si na tej lodi urcite neuzivame a ze vacsina lode je po celu plavbu pod palbou vodnej trieste. Kym sme pristali na ostrove boli sme do nitky mokri. Nedalo sa ani poriadne fotit.

Minutu po pristani sa samozrejme spustil dazd. Nastastie netrval dlho, stihol vsak zapricinit to, ze sa nam na plazi zase objavil maly zlty pokemon (Danka v zltom prsiplasti).

To co sme v tej chvili este nevedeli bolo, ze prvy ostrov (zo styroch, ktore sme mali navstivit) boli vlastne uz 3 ostrovy (ako nespojite by sme ich asi povazovali za prilivu, ale my sme tam boli za odlivu). To samozrejme neskor viedlo k tomu, ze sme chceli od Thajcana, aby nas odviezol na 4 ostrovy a nie na dva, ked sme si to zaplatili... Ten nam samozrejme nerozumel ani slovo. Jedine co vedel po anglicky bola fraza "one o clock", ktoru vyslovoval vzdy po pristati na plazi svojim unikatnym thajskym prizvukom a ktora v skutocnosti v jeho ponimani znamenala, stretneme sa o hodinu.

Jediny, kto povazoval za nutne si na jemnom a konecne bielom piesocku nechat topanky (obuv do vody) bola Danka. To sa jej bohato vratilo v tom, ze pri nasom prvom kupani v mori aj cez topanku stupila na jezka, alebo nieco podobne. Nastastie bez nasledkov, okrem docasne bolavej nohy.

My s Tomcom sme topanky nemali, takze nase prve kupanie skoncilo dokrvavenymi nohami ;) To je tak, ked sa nemozeme kupat normalne, ale musime liezt az neviem kde, aby sme mali unikatnu plaz pomaly sami pre seba... V kazdom pripade ziaden zralok nic neucitil.

Vylet na dalsi (v ponimani kapitana 4ty, v nasom ponimani este len druhy ostrov) trval len kratko a ostrov, pokial si odmyslim ludi a stavby a bordel atd. bol naozaj velmi pekny. Samozrejme sa na ostrove spustil dazd (skor jemne mrholenie), ktory trval cca minutu a... zas zlty pokemon.

Potom este vylet na dalsiu plaz (ktoru sme my povazovali z treti ostrov, ale v skutocnosti sa jednalo o Phra nang bay vraj jednu z 10tich najkrajsich plazi na svete.
Nie som si isty, ci si tento fakt Tomco a Danka vsimli... Iste vsak je, ze aj ked kuracie ostrovy boli krasne, tak toto bol zrazu uplne iny level. Plaz obkolesena vysokymi kolmymi vapencovymi utesmi a z vody vytrcajuce vysokanske kolmostenne skalne brala. Zabery, ktorymi je typicke Thajsko vo svete, ale ktore sa daju vidiet len v provoncii Krabi.

V skutocnosti to presne podla planu (ktory sme my pochopili az neskor, dovtedy sme si mysleli, ze nas Thajcan oklamal) bola nasa posledna zastavka s jaskynou.
Thajcan nam vsak neprezradil co a jak a tak sme si ju nevsimli, pritom bola velmi velmi dolezita a velmi velmi blizko. Mozno sa tam este vratime.
Jedna sa totiz o jaskynu, kde stroskotala indicka princezna a zeny tam nosia penisy (vacsinou vyrezavane z dreva) roznych velkosti (aj 1,5m vysoke), ktore im maju zarucit plodnost...
A tuto "duchovnu" zalezitost sme my premeskali ;)

Zato sme sa s Dankou rozhodli oboplavat vysokanske bralo, aby sme sa dostali k zaujimavym zaberom. Po tom ako som zacal plavat jednou rukou a v druhej som nad vodou drzal mobil chytil Danku taky zachvat smiechu, ze som sa mohol aj utopit ;)
Cely projekt trvajuci asi pol hodinu bol uplne zbytocny, nakolko po odchode z plaze presne tadial presiel Thajcan s nasou lodou a spomalil, aby sme si mohli urobit viac fotiek. Kedze ja som sa tam skveral po dakych skalach, koraloch, neviem com, vysledok uz dokrvavene obe nohy. Stipalo to riadne v tej slanej vode a doteraz sa mi tazko chodi ;)

Vylet sme ukoncili na nasej plazi a zamyslame sa ci ideme na nieco podobne aj zajtra. Je to dost drahe a my si nie sme isti pocasim... Uvidime...
Ps foto su o nicom, ale naj fotky robi Tomco a k tym ja nemam rychly pristupRead more