Plavba na motorových člnoch po Dunaji. Novi Sad, Belehrad, Golubac, kaňon Železné vráta (Djerdapska klisura), Tekija a späť. Read more
  • 21footprints
  • 3countries
  • 5days
  • 81photos
  • 2videos
  • 367kilometers
  • Day 12

    Dovolenka končí v nemocnici

    June 24, 2022 in Slovakia ⋅ ☀️ 22 °C

    A ešte dlhý no zaujímavý bonusový príspevok na záver, keďže sa v podstate priamo týka celého výletu.

    Celý čas počas nášho výletu, aj keď som to veľmi v príspevkoch nespomínal som mal zdravotné problémy. Začalo to permanentnou silnou bolesťou nôh, kríval som ako po zlomenine. Pokračovalo to opuchmi nôh a celý čas som zápasil s veľkou slabosťou a únavou avšak bez toho, aby som mal akékoľvek teploty.
    Často už o desiatej ráno by som dal čokoľvek za to, aby som si mohol zdriemnuť a cestou späť som si formou mikrospánkov aj zdriemol pri riadení lode.
    Každý večer som bol úplne na odpis. Nebyť toho, že som cítil povinnosť napísať nejaké príspevky z denných zážitkov, ľahol by som do postele a v sekunde spal.

    Po návrate domov situácia nevyzerala ružovo. Na móle som s ťažkosťami požičiaval jeden deň loďky, druhý som to už vzdal.
    Stačilo prehovoriť zopár viet so zákazníkmi a nestačil som s dychom. Zopár krokov a bielo pred očami, jeden nástup do loďky a takmer som sa tam pozvracal, no proste 2 kroky od truhly.
    Keď už mi vianočný covid darček (merač saturácie kyslíku v krvi) začal ukazovať hodnoty okolo 89 (normál je 95 a viac), vedel som, že návšteva doktora je nevyhnutná.

    No a doktor okrem toho, že ma vyšetril, ma aj pekne zvozil načo som k nemu vôbec chodil (dnes sa určité veci liečia výhradne telefonicky). V každom prípade mi narobil kopu testov a len pre istotu ma poslal do mobilnej búdky spraviť si covid test.

    Sekundu predtým ako som držal v ruke papier s nápisom POZITÍVNY by som dal ruku do ohňa, že covid mať nemôžem. Covid som už mal len 2 mesiace dozadu a vyzeral radikálne inak. Navyše som bol týždeň v tesnom spojení s ďalšími piatimi ľuďmi a nikomu nič nie je.
    Výsledky krv a moč, v ktorých niektoré hodnoty jasne hovorili, že som prežívajúca mŕtvola mi môj výlet k obvodnému lekárovi do Košíc prerobili na niekoľkodňovú návštevu nemocnice, kde nastupujem s podozrením na prekonanú embóliu pľúc. A covidový papierik mi zabezpečil, že som skončil na tom najobávanejšom oddelení.
    Všetci tu okolo mňa pobehujú v skafandroch a pršiplášťoch, hermeticky zarúškovaní, len ja a moji 2ja spolunocľažníci už rúška nosiť nemusíme, lebo vraj všetci máme covid.
    Čo z toho, že každý má iné príznaky a že keď chytím tie ich (jeden má zápal čreva, so skolabovaním obličiek, druhému kolabuje srdce a nejaké orgány), tak ešte len vtedy začne zábava. Pre nich sme všetci covid a ja sa pri nich cítim viac menej zdravý, hlavne keď celý deň ležím v posteli a teda nevytváram žiadnu námahu, kde by som sa mohol zadýchať. V každom prípade až teraz sa začínam pri nich cítiť aj viac menej ohrozený na zdraví.

    No a o zábavu tu mám postarané. Z každej ruky mi trčí iná kanila zapichnutá v žile, lebo ako vodovodné trubky, výstupy nie sú kompatibilné, redukciu asi nemajú, takže podľa účelu ma napájajú do správnej trubky. Okrem toho dopichaný v oboch rukách, keďže každodenne dáky odber a to nevravím a množstve ďalších injekcií vo všetkých častiach tela.

    Samozrejme miestny PCR test som si užil. Palička mi von vyšla už takmer cez oko, jak ju tam sestrička šrubovala a ja kňučal, aby sme si to potom zopakovali aj na druhej dierke. Tu to berú fakt vážne. Hlavne, že na pozitívny antigén stačilo, že ma pošteklila na konci nosa. Tu však musím byť pozitívny, lebo potom sa hneď vie, čo mi je "lebo Covid". Ak by som bol nedajbože negatívny, tak už je pátranie po zdroji mojich problémov oveľa náročnejšie a ani poisťovňa už za mňa toľko nezaplatí...

    Odprisahal by som, že mi tu dávajú niečo na spanie, lebo spím celý deň aj noc ako malé decko. V skutočnosti vraj nič nedostávam, len telo sa tak vysporiadava s asi celkovým preťažením z posledných mesiacov. Už tretí deň spím v kuse deň aj noc. Neverím sám sebe, či je možné, že som až tak unavený.

    Konečne prichádzajú výsledky z PCR a vraj sú nejaké nejednoznačné (aj také je možné?) Mám teda covid, či nemám? Od koho som ho chytil, odkedy ho mám? Na nič logika nedáva odpovede, no ja rozmýšľam a doktori sami nevedia, či v sebe nenosím Covid už od marca, keď som covid prekonal, ale s kašlaním som pokračoval ďalší mesiac a možno sa na prvý pohľad trochu ukľudnil, aby v júni zaútočil už naozaj kvalitne...

    V každom prípade je to dobrá príležitosť na ďalší PCR, ďalšie mučenie mojich už prerazených nosných dierok, lebo to by bol trapas, keby na covidovom oddelení mali necovidového pacienta... Už teraz som tu doktormi označený za najzáhadnejšieho pacienta tohto oddelenia. Inými slovami - nemajú páru, čo mi je a modlia sa, nech ďalší PCR vyjde pozitívny, lebo potom je to jasné, proste mám Covid...

    Ale chyba! Ďalší PCR vychádza negatívny a nastáva poplach, vidím to zdesenie v očiach doktorov, lebo to vyzerá tak, že celý čas mali na covidovom oddelení vedľa ďalších dvoch covidových pacientov pacienta necovidového...

    Ide kvôli mne zasadať konzílium na čele so známym odborníkom Jarčuškom a doktormi z interného, ako sa ma najlepšie zbaviť, alebo čo so mnou ďalej... Covidové akty x pokračujú :)

    Čo vyskúmali netuším, ale v preplnenom covidovom oddelení špeciálne pre mňa vyhradia prázdnu necovidovú izbu, kde som zase sám. Sestrička mi vraví, že toto je izba pre prominentov, že tu sa málokedy niekto dostane. Tak konečne ma odhalili :) Čo som to ja za osobnosť. Užívam si, že rozmer izby je taký, že sa viem aj poprechádzať a výhľad von cez okno je na nezaplatenie. Doteraz som 3 dni pozeral len na vstupné dvere izby, vonku sa vidieť nijako nedalo a môj najdlhší možný výlet bol na WC, čo bolo celých neuveriteľných 4 metrov.

    Po 4-och dňoch, keď ma liečia len vysokými dávkami C-čka, ale sami netušia, čo mi je mi robia ešte záverečné vyšetrenia srdca, riešia ma špecialisti z pľúcneho a nakoniec ma púšťajú domov s tým, že doma si mám urobiť väčší výlet ako 4metre tam a späť na WC, aby som zistil, či vládzem a ak nevládzem, mám sa hlásiť na repete pobyt v nemocnici. Na internom sa vraj už na mňa tešia...

    Tento príspevok bol napísaný špeciálne kvôli Ňaňovi, kedže v komentároch zúfal, že škoda, že posledný príspevok je už posledný...
    Tak už Ňaňo nečaruj, lebo tak si aj každý deň zúfal na dovolenke, žeby sa niečo mohlo pokaziť, aby boli zážitky a ono sa vždy aj dačo pokazilo...
    Akurát, že pre mňa je už kus náročné sa kaziť, len aby bolo o čom písať. Takže Ňaňo stačilo :)

    P.S. Pľúca zdravé, srdce zdravé, covid nemám, takže môj stav je buď následok predchádzajúceho covidu, alebo záhadnej virózy, alebo neodhalenej prekonanej embólie pľúc... Alebo... no na to ešte dnešná medicína nedospela, aby dokázala na túto otázku zodpovedať :) Toť záverečná správa...
    Read more

  • Day 5

    Návrat domov

    June 17, 2022 in Slovakia ⋅ 🌙 15 °C

    Po raňajkách v boateliku s výhľadom na vodu a naše zakotvené loďky vyrážame ešte na lodný prieskum Belehradu. Povozíme sa po rieke Sáva a plnou rýchlosťou sa vraciame späť.
    V mieste, kde sa posledne Edo vybúral v prúde je tok asi slabší, lebo vybratie lodiek zvládame bez problémov.
    No a teraz už len hodiny v aute domov...
    Alebo ešte predsa malý zážitok, keď zabudneme zaplatiť na pumpe? :)
    Domov nakoniec dorážame hodinu pred polnocou celkom kvalitne zničení a zajtra od rána do práce...

    V rámci výletu ďakujem Danke, že sa celý čas starala o servis lode, dupľom vzhľadom na fakt, že u nás bola väčšina posádky invalidná a že prebrala riadenia auta, keď som bol unavený a tak sme to spoločnými silami dotiahli aj tam aj späť.

    Toto je posledný príspevok.
    Read more

  • Day 4

    Večerný Belehrad

    June 16, 2022 in Serbia ⋅ ☀️ 26 °C

    Podvečer odchádzame do miestnej plávajúcej reštiky a z nej pozorujeme asi nejaký megapožiar na ostrove oproti, ktorý postupne zadymí väčšinu plavebnej dráhy nepreniknuteľným bielym dymom. Podozrivé je len to, že nikomu okrem nás to nie je podozrivé... Nakoniec sa od miestnych dozvieme, že je to postrek kvôli komárom, ale vyzeralo, že asi musí horieť riadna časť lesa. Miestni sa vytešujú, že od zajtra je komárom v celom meste koniec.
    Z reštaurácie pokračujeme na prieskum Belehradu.
    Čas sa však rôznymi príčinami pretiahne (napr. ja som dlho poobede spal, alebo sme robili kompromisy s inými...). Do mesta tak vyrážame až po 8mej a celá prehliadka Belehradu je aspoň pre mňa sklamaním (formou, nie obsahom), keďže ju celú absolvujeme v pretekárskom tempe.
    Škoda! Jedná sa mesto, ktoré má svoju históriu, atmosféru a uličky, ktoré stoja za preskúmanie.
    Stihli sme ako tak okruh, ktorý som mal v hlave zahŕňajúci obsiahly Starý hrad, centrum, štvrť Skadarlija a návrat po vysvietenom nábreží späť.
    Bohužiaľ to najdôležitejšie sme ani nestihli, ani v stresujúcej atmosfére nemohli zrealizovať :(

    P.S. Ňaňo si určite užil a Tomčovi sa muselo neskutočne čkať, keďže tajné heslo "Tomčo-Tomčo" zavedené v Thajsku, keď chcel Ňaňo upozorniť Tomča na nejakú sexikrásku, na ktorú treba zamerať pozornosť sa počas prehliadky Belehradu spomenulo nespočetne krát. Inými slovami kopu sexi oblečených krásnych tajtrlíčok, kde len človek pozrel.
    Read more

  • Day 4

    Cesta do Belehradu

    June 16, 2022 in Serbia ⋅ ☀️ 27 °C

    Ráno mi Danka pridelí ponožky s logom jeleňa paroháča.
    Neviem, či už môj zdravotný stav, s ktorým tu každý deň zápasím vyhodnotila tak, že ma mieni vymeniť za niečo lepšie a takto ma začína pomaly uvádzať do nového stavu? Alebo už je na mňa tak naštvaná, za to, že ich na lodi ako posádku vraj drezúrujem.

    Cesta aspoň pre mňa náročná, takmer celý čas v sklze. Zabalený ako kozmonaut mám oči tak vyfúkané, že to ešte večer cítim v hlave. Počas cesty som 2x mikrozaspal za volantom lode, no takú skúsenosť ešte nemám...

    Po dobrých 5-ich hodinách jazdy konečne dorážame do nášho Boatelu (plávajúceho hausboat hotelu), kde mŕtvy padám do postele, kým sa zvyšok rehoce dole v kaviarni tak hurónsky, že ma pravidelne vytrháva zo svojich snov.

    Po zobudení Maja zhodnotí, že môj zdravotný stav je tak kritický, že sa začína o mňa starať. Neviem, či je to plus, či mínus, lebo Maja to berie príliš vážne a neoplatí sa jej veľmi odporovať. Robí mi zábaly a vyhráža sa ďalšími procedúrami.
    Chladím kvôli nej nohy, ale s odstupom času môžem povedať, že mi jej obetavosť pomohla.
    Read more

  • Day 3

    Koniec kaňonu

    June 15, 2022 in Romania ⋅ ⛅ 26 °C

    Vyvrcholením boli najvyššie útesy, hĺbky Dunaja až 75 metrov a v skale vytesaná 43 metrov vysoká tvár posledného dáckeho kráľa Decebala, či kláštor Mraconia.
    Urobíme si ešte krátky výlet k Trajanovej tabuli. Jedná sa o pamiatku historického významu a preto ju pri budovaní priehrad a zatápaní dvihli o 22m vyššie oproti pôvodnému umiestneniu.
    A potom "už" len 2 hodiny rýchlej a únavnej plavby späť domov, kde na konci kaňonu bojujeme s vlnami od výletnej lode a Edo má ešte bonus na záver, keď mu 200 metrov pred koncom výletu dôjde benzín...
    Read more

  • Day 3

    Vodná jaskyňa, v ktorej sme neboli

    June 15, 2022 in Romania ⋅ 🌙 18 °C

    Ďalej sa plavíme cez čím ďalej vyššie skalné masívy a v jednom z nich objavujeme jaskyňu. Tá je na rumunskej strane a my sme oficiálne v Srbsku, takže na rumunskom brehu nemôžeme pristáť.
    Ale viem, že keby som tam nevošiel, tak by som to ľutoval. Pomaly sa člnom vplýžime do možno 30m dlhej jaskyne s krásnym vchodom v tvare vysokánskej pukliny. Najprv na motor, ale ako sa jaskyňa zužuje a tma je čím ďalej tým väčšia, takže nevidno ani dno, tak neskôr už radšej na veslá.
    Bol to krátky adrenalínový zážitok, zahŕňajúci nelegálne prekročenie hranice. Podľa toho, čo videla druhá loď zvonku sa už dnu ani nedvážili - no nemajú náhradnú vrtuľu.

    Ak tento príspevok číta nejaký rumunský pohraničník, tak sme v žiadnej jaskyni neboli, len sme potrebovali zafrajeriť pred čitateľmi :)

    P.S. na druhej foto tá malá štrbina, pred ktorou stojí loď je jaskyňa
    Read more

  • Day 3

    Ďalšie zážitky

    June 15, 2022 in Serbia ⋅ ⛅ 26 °C

    Neskôr sa zoznamujeme s miestnym a náš alkoholický krúžok v zložení Ňaňo a Edo hneď začne pracovať na výmenných obchodoch. Popijú rakiju, niečo zakusneme a tí, čo vieme prečo, veslujeme preč a tí, čo nevedia použijú motor, až kým vrtuľa úplne nestratí svoju účinnosť namotanými riasami.

    Urobíme si ešte fotky pod efektným mostom, kde sa vlieva riečka Boljetina a fičíme do jediného srbského mestečka Donji Milanovac. Tam sa vyloďujeme na miestnej pláži a končíme v miestnej kaviarni.
    Maja je uchvátena malým mačiatkom odsúdeným na rýchly koniec, na následky boreliózy, keďže na ňom bolo prikvačených možno 6 kliešťov. Sebecky sa rozhodne zmeniť beh prírodných zákonov a mača zachrániť. Pomocou kávového miešatka šikovne vytáča jedného kliešťa po druhom, aby mačaťu predĺžila jeho biedny život.
    Časť posádky Majinej lode potom ako ohmatávala mača s šiestimi viditeľnými kliešťami a možno ďalšími 20timi skrytými blškami, či nejakými chorobami rozmýšľa, či na lodi nebude vyhlásená karanténa.
    Read more

  • Day 3

    Polonahá Danka

    June 15, 2022 in Serbia ⋅ ☀️ 22 °C

    Striedame úseky rýchlej plavby a pomalej plavby s opaľovaním, keď riadi ocko.
    Danka sa opaľuje a ja som si vyrobil rehabilitačnú loď v rámci ktorej liečim svoje nohy, s ktorými mám problémy ešte zo Šíravy. Na streche som vyrobil hrazdu z fendru a na nej mám počas plavby vyložené nohy.
    Po čase pristávame v blízkosti archeologického náleziska Lepenski vir.
    Danka dostáva najzodpovednejšiu úlohu sadnúť na predok člnu a keď už budeme pri pristávaní v plytkej vode, zoskočiť z člnu chytiť ho a mierne a s citom ho pritiahnuť na breh.
    Danka pripravená na jej životnú akciu zoskakuje a všetci spustia hurónsky smiech.
    Spodnými plavkami sa zachytila o predný úvazník. Takže Danka zoskočí, ale úväzník jej časť plaviek ťahá dolu. S holou bielou riťou obesená za plavky na predku lode nevie, čo skôr. Odhadzuje pádlo, kašle na nejaké lano, s ktorým ma ťahať loď a podskakuje koncom zadku na úplnej hrane člnu so stiahnutými gaťami a chaosí, čo teraz...
    Medzitým všetci sedia a kochajú sa a rehlia sa.
    Ocko, jediný možný člen posádky zodpovedný za pristávací manéver, keďže ja riadim loď sa zachová duchaprítomne a nerobí proste nič. Aj keď situácia môže skončiť zranením pre všetkých je to také divadlo komédia, že vďaka ockovi si ju všetci užívajú o zopár sekúnd dlhšie a Danka s holým zadkom sa mätá ako kapor na suchu a nevie sa samozachrániť.
    Po nejakej sekunde rozmýšľania behám dopredu a nejako ju odkvačím.
    Časťou posádky už zostáva tento pristávací manéver označený za najlepší zážitok dňa a to je ešte len doobedu.

    P.S. fotku Danky s holým zadkom nemáme, lebo zjavne nikto z nás nemá paparazzi inštinkty...
    Read more

  • Day 3

    Ide sa do kaňonu

    June 15, 2022 in Serbia ⋅ ☀️ 19 °C

    Dnes sa začína plavba po hlavnom úseku, hlavnej atrakcii, kvôli ktorej sme tu šli. Dunaj sa prediera Karpatmi v asi 120km úseku a tvorí úzky kaňon obkolesený vysokými brehmi - Železné vráta.
    A už prvé minúty ukazujú, že sa bude čím kochať. Začíname totiž preplavbou okolo pevnosti Golubac a z vizuálneho hľadiska je to asi tá naj pevnosť akú sme videli a to podľa iných zdrojov sú ešte niektoré jej nižšie časti zatopené.
    Dunaj totiž v tomto úseku po postavení dvoch priehrad Djerdap I a Djerdap II zdvihol svoju hladinu oproti pôvodnej o 30m.
    Pôvodné cesty ešte z rímskych čias, mosty, obce, dokonca pevnosti zostali navždy zatopené niekde na dne.
    A rieka Dunaj, ktorá prudko tiekla doslovne aj po žulových masívoch (žiadne pieskové dno) bola pred postavením priehrad postrachom každého námorníka a úsek, ktorý sa nazýval Dunajské katarakty už svojim názvom vyvolával rešpekt.
    No a názov Železné vráta, prebraný z turečtiny znamená, že toto miesto na obchodnej ceste bolo posledným obranným a nepreniknuteľným bodom, za ktorý sa nikto cudzí nemohol dostať. A keď vchádzate do úzkeho kaňonu okolo majestátnej pevnosti Golubac na jej začiatku, je vám jasné, že to tak asi aj bolo.
    Read more

  • Day 2

    Adrenalínová cesta do Golubacu

    June 14, 2022 in Serbia ⋅ ☀️ 20 °C

    Pomaly sa plavíme okolo miest s pevnosťami. Stretávame rumunskú nákladnú loď, ktorá keď nás vidí ponúka nám svoje pivo, ale slušnosť káže ponúknuť niečo tiež.
    Dávame im naše plechovkové Plzne s dátumom spotreby 2021.
    Neskôr míňame obrovský utopený nákladný čln (to, čo vidno na foto pokračuje ďalej do cca 15 metrovej hĺbky) a v kuse obiehame nejakú výletnú loď, ktorá robí také vlny, že uriadiť to na sucho je nemožné. Je to proste trápenie, pri jednej som doslovne vykúpaný. Pri ďalšej sú vlny tak silné, že Danku vyhodí zo sedačky. Už som myslel, že zlomila ruku, alebo krk... Stres na tretiu.
    Ďalšia plavba je čím ďalej tým viac adrenalínovejšia. Stále väčšie vlny a my stále viac a viac mokrí. Čím sme bližšie, tým je to horšie. Koniec už permanentný postrek pri každej vlne a ocko leží vpredu Dankou zabalený ako mŕtvola do koberca. Proste vidno mu len plešinu...
    Už po 6tej dorážame do maríny, kde sa Edo podgurážený alkoholom chce naťahovať o tom, či zabral nejaké miesto reálnemu rybárovi, alebo to miesto je proste pre hostí teda exkluzívne pre neho.
    Naťahovanie zbytočné, o hodinu príde rybár a vyhodí ho, že miesto je jeho... Chudák Edo rybárovi ešte naroluje pri cúvaní mooringové lano na svoju vrtuľu a vyzerá, že dnešným zážitkom by mohol byť koniec.
    V reštaurácii sa ho však ešte pokúsia doraziť studenou rybacou polievkou (Edo si totiž z tohto výletu chcel spraviť Halászle trip), ale Eda dnes už nemôže nič vytočiť...
    Read more