Ban Chalok Ban Kao

Po rannej kávičke s vyhliadkou odchádzame na asi najkrajšiu pláž ostrova. Tú si však sprivatizoval miestny 4hviezdičkový rezort a nás, čo do rezortu nepatríme nechávajú ponižujúco prechádzať na pláž cez miestnu stoku. Na pláži (všetky pláže v thajsku sú podľa zákona verejné) od nás navyše vyberajú poplatok. Kým stihnem v hlave poskladať slovíčka na malú hádku, zvyšok mojej skupiny bez akéhokoľvek odporu podporí miestneho oligarchu a zaplatí.
Už to vo mne kypí, ale keď sa plánujeme dostať do inej časti pláže a v pätách máme stále otravného kontrolujúceho thajca už ma to máličko vytáča.

No nič sme na Shark beach, naj pláži na pozorovanie žralokov, požičiam kajak, masku a ukľudním sa.
Tetka v požičovni mi však zahlási, že akékoľvek služby ako reštaurácia, bufet, ale zároveň aj požičovňa kajakov nie sú určené pre spodinu, ale len pre hostí hotela (pritom jej tam stojí 5 voľných kajakov). Parný hrniec sa tlakuje! Hlavné, že sme zaplatili za pláž, za ktorú nesmú vyberať peniaze.

Nechávam zvyšok čľapkať sa v pláži, ktorá pre mňa stratila akékoľvek čaro, sadám na motorku a idem sa ukľudniť a hľadať iné vstupy na pláž. Šokom je, že všetko je zastavané a tak vstup na pláž ide vždy cez nejaký rezort a tam už majiteľ má právo vyberať nejaký poplatok a teda že aj vyberá.

Skúšam teda obísť systém a nájsť krkolomnú cestičku na skaly (žiadna pláž), kde plávajú žraloky. Asi 100m nad skalou je bufet, kde sa ma snaží miestny thajčan presvedčiť, že skala vo vode je jeho a vyberá za ňu poplatok a ďalej ma nepustí. Dobrý dôvod na hádku...
Thajčan inak výzoru, že gate obvodu 50cm by z neho spadli so správaním teploša už v mojej fantázii padá po jednej výchovnej facke, no ale nič ovládam sa...

Idem na ďalšiu určite voľnú naturálnu pláž. Šok je, že aj tú thajci ohradili, nedáš peniaz, nikam sa nedostaneš. Takto ich poskúšam ešte zopár a natlakovaný ako atómovka pred výbuchom skúšam výkony mojej motorky, aby som sa vybúril. Jasné, že nachádzam kopec (šialeného stúpania), kde moja motorka takmer umrie, ale ja pocit nejakého vybúrenia nezažijem.

Posledná šanca! Nachádzam malú odbočku do lesa. Zaparkujem motorečku, nikde ani živej duše, len drevená tablička viewpoint. Prechádzam po lesnom chodníčku, keď tu zrazu z ničoho nič thajčan na stoličke, že 50 bahtov. Slušne mu vysvetľujem, že žiadne peniaze nemám (proste som nič nezobral) a bez akéhokoľvek nátlaku som pripravený otočiť sa a nebojovať. A ten somár s vyškereným úsmevom, mi odpovie, že "Bye, bye". Nemať silu ovládania, vidím sa tam ako japonský ninja, ktorý mu šľahne takú ranu medzi oči, že si nabudúce rozmyslí, čo vypustí z úst!

Tento ostrov je ostrov naozaj asi najkrajších pláží z toho, čo sme videli túto dovolenku (čo značí, že inde v Thajsku sú aj krajšie). Väčšina pláži však tak ako všetko v thajskom zálive trpí množstvom vyplaveného odpadu (ak do Thajska, tak len k Andamanskému moru) a v prípade tohto ostrova už aj miera turistickej skazenosti atakuje maximá - nikde v Thajsku som nič horšie nezažil.
Objednať si tu rezort na vhodnej (je ich minimum) pláži a prežiť celú dovolenku v rezorte vás naplní pocitom falošného raja, ale realita je, že falošný je v skutočnosti tento ostrov. Pre mňa, čo mám rád slobodu a úprimných ľudí je tento ostrov skazený.

P.S. Neznamená, že sa všetci dobre nevykúpali, neznamená, že som ja nakoniec nenašiel pláž zadarmo... Užívame si to. Ale píšem realitu, ako to naozaj je. Kto chce čítať sladké rečičky o thajskom raji, nech číta katalógy cestoviek.

P.S. fotky: prvá foto je foto pláže, kde sa vyberal poplatok, všetky ostatné sú už fotky z môjho prieskumu, všimnite si tiež kokosovú meteorologickú stanicu a bambusovú sedačku, v ktorej útrobách býva Maju milujúca dážďovka (hadík)...Leer más