RastyKa

Budíme sa do krásneho slnečného dňa v objatí hôr. V noci kosa, ráno kosa len tie dravce sú aktívne. Nejaký druh orla tu lieta, aj v tom predošlom parku ich bolo vidieť. Vychádzame trochu neskôr, ako sme si predsavzali, aj s problémami. Nejaký prudký kopec to je, ale poddal sa. Tí dvaja s Jimnym z Wicked to budú mať určite jednoduchšie. Kafíčko od takej hezkej dievčiny pri Rio Grande a ideme ďalej. Neviem či som už spomínal, že pred a po každom meste majú policajné kontroly. Scenéria sa mení, z kopcov a hôr len vyfúkaná planina ostala. To len tak na okraj. Na hraniciach nám dosť riťky stiahlo, bo kontrola nám to tu prekutala doslova do detailu. Prázdny letiaci sáčok z priehradky Valter zachytil vo vzduchu a ukryl do dlaní. Bol jak kúzelník s roztrasenými rukami, niežeby som sa ja tiež nechvel. Ešte som aj cigaretu musel šúlať, aby verili že tabak nie je len camouflage. Do termosky nekukli, pre šťastie. Po rozprcanej ceste ešte na čilskú hranicu, kde nám pre istotu pobrali všetko ovocie, zeleninu a aj salámy. A nebolo toho málo, ešteže neriešila tu colnú deklaráciu, bo tam sme samé “no” dali. Tak nič, aspoň trochu adrenalínu na konci sveta. Trajekt sme dali skoro zadarmo, ale nejaký dobrák na nás ukázal prstom, že sa napchávame a neplníme si povinnosti. Nielen na guanaco si tu treba dávať pozor ale aj na silne nárazové vetry, tie vonku. A znova cez hranice, tentokrát to bolo rýchle, obe strany boli v jednej budove. Celý deň sa mieša dážď s vetrom a slnkom, dole to boli aj krúpy. No a za hranicou tankodróm jak sviňa. Z čista jasna diery na ceste, sem tam vodou zaliate. Zopár borcov už aj prezutie pri ceste menilo. Pri Rio Gallegos to smrdí jak v plechovke od sardinky. To vizerá, že tu je život za trest. Veď tu aj končí Rue del Fin del Mundo. Smer El Calafate. Po dlhej ceste planinou s prehánkami, aj bez, sa pred nami otvára obrovská kotlina s Lago Argentino v područí hôr a ľadovcov. A studený vietor tu fučí, ako keby doma bol. No, kosa jak sviňa, ale scenéria pjekná. Končíme v moteli Los 2 Pinos, také niečo bolo aj v Kili Bill, chapel in X Pines, či koľko ich bolo. Na Billa dnes už fakt náladu nemám. Bol to dlhý let, cez 800 kilákov.Read more