Thajsko, Kambodža, Vietnam

January - March 2019
A 44-day adventure by Milan, Tomas & Vladimír Read more
  • 87footprints
  • 8countries
  • 44days
  • 505photos
  • 23videos
  • 26.7kkilometers
  • 19.4kkilometers
  • Day 12

    SÚŤAŽ O ŠPECIÁLNU CENU - UPDATED

    February 6, 2019 in Thailand ⋅ ☀️ 21 °C

    Skúste v komentároch uhádnuť, aké je najdrahšie ovocie v Thajsku.
    Ten, kto uhádne, alebo sa aspoň najviac priblíži získa od nás špeciálnu cenu!

    SPRÁVNE. Zatiaľ najdrahšie ovocie, ktoré sme tu objavili boli čerešne. V prepočte na naše eurá 1kg stojí okolo 20Eur.
    Ňaňo je poverený poriešiť hlavnú cenu, vyryť gratuláciu do thajského piesku - na to je on odborník :) Hehe sme vám neprezradili, že sa nebude jednať o vecnú cenu ;)

    No a už bude len na hviezdach (presnejšie na mesiaci), dokedy tam tá gratulácia vydrží. (Do prílivu? :)

    P.S. Durian je tiež dosť drahý a slivku sme tu ešte ani nevideli...
    Read more

  • Day 12

    Smer Ko Jum

    February 6, 2019 in Thailand ⋅ ⛅ 36 °C

    Ráno požičiame motorky pochybných značiek a pomocou množstva šnúrok, špagátikov, laniek a pavúkov upevníme na nich celú našu bagáž.

    Tomčo so svojou chorobou navštívi doktora Sombona (pamätáš Danka?) a ten mu prezradí, že jeho aktuálna choroba nie je vôbec výnimočná. Nabalí mu igelitku liekov a ubezpečí ho, že do dvoch dní je fit, čo samozrejme pri Tomčovom pesimizme, čo sa chorôb týka považujem za vrcholne nereálne.

    S motorkami vyrážame k asi 2h cesty vzdialenému mólu, kde naložíme motorky po úzkej drevenej lávke na drevenú longtail boat. Na jednej motorke musím väčšinu plavby sedieť, aby pri vlnách nedošlo k dominovému efektu a všetko to nepopadalo. Po necelej hodinke plavby vystupujeme na ostrove Ko Jum. Na celej lodi sme boli jediní turisti.

    Lenivý ostrov, ktorý sme navštívili pred dvoma rokmi v nás zanechal skvelé spomienky. Preskúmali sme ho však len minimálne a pešo. Teraz, keď sme ako jedni z mála našli spôsob ako na ostrov prepašovať motorky, otvárajú sa nám úplne iné možnosti. Toto je totiž ostrov, kde nechodí žiaden trajekt, nie je tu ani jedno auto a jediná šanca ako tu dostať motorky je na osobnej lodi...
    Read more

  • Day 12

    Prvý deň na Koh Jum a večer vo Fu bare

    February 6, 2019 in Thailand ⋅ 🌙 27 °C

    Ubytovávame sa v chatkách pre nás už známeho rezortu (boli sme tu pred dvoma rokmi, len sme bývali na pláži, teraz sme o dosť ďalej). Vzhľadom na ukrutné teplo, ktoré tu vládne a šialenú únavu, ktorá nás opantala (alebo piesok, do ktorého som ju oprel) to vzdáva aj moja motorka a s celou batožinou sa vyvalí na bok. V rámci šetriaceho režimu sme motorky nepoisťovali, tak to snáď nebude mať následky :)

    Ňaňo už vyzerá ako kvalitný opilec a ja s Tomčom k nemu nemám ďaleko (hodnotím na základe farby nosa).
    Podľa Tomčovho teplomeru tu je aktuálne 39 stupňov a verte, že toto je už na hranici možností môjho tela.
    Do vody už ani nevládzem vojsť (to súvisí aj s tým bacilonosičom, čo ho mám v posteli a ktorý ma nakazil), ale podľa Tomča je vraj konečne more teplé, že citujem "ako do vane, nie ako do bazéna".

    Večer začína obľúbenou chutnou horúcou panvicou počas západu slnka v našej plážovej reštaurácii, (zajtra video) a pokračuje v legendárnom Fu bare. Tomčovi s Ňaňom sa podarí zlomiť barmana, aby im ukázal lístok na podpultové produkty. No a tam už sú iné veci. Kým iní objednávajú mangocoladu, alebo plechovkové pivo, nám sa už šúľa cigaretka s špeciálnym obsahom. Samozrejme plne využitá Happy hour na lacné drinky a barman, ktorého keď nezažijete naživo, neviete o čo prichádzate. Veď jemu z úst tiež trčí podobná cigaretka a to mu dodáva náladu, grimasy a zvuky, ktoré sa nedajú ani popísať. Dôležité je, že sa všetci dobre bavíme...
    Read more

  • Day 13

    Trápenie na Ko Jum

    February 7, 2019 in Thailand ⋅ 🌙 27 °C

    Ráno sa budím v katastrofálnom stave. Chorý na smrť... Kašlem, soplím... Tak sa predsa môjmu spolubývajúcemu podarilo doraziť ma.

    Aby toho nebolo dosť som ukrutne doštípaný od komárov. Len na jednej nohe od chodidla po koleno napočítam 23 štipancov. Zvyšok tela na tom nie je oveľa lepšie a kusance sú to riadne veľké. Celé telo ma ukrutne svrbí. Potreboval by som vedro Fenistilu, aby som to poriešil a navyše v týchto teplotách už ani Fenistil nechladí.

    Proste je mi nanič a tí dvaja sa z toho rehocú. V kuse na seba striekam repelenty a nič to nezaberá. Komáre ma štípu cez deň, v noci (nezávisle na tom, že máme moskytiéru), proste stále. A oni dvaja? Bez jediného štipanca...

    Už ma tento stav nebaví som pod neustálym útokom Tomčových bacilov a ostrovných komárov.

    Našťastie to má nepatrné výhody. Ovocné raňajky až takmer do postele. A Ňaňo je už vycvičený šúpač anánásov.
    Taktiež prania v laundry service, ktorý som objavil (4 práčky hneď vedľa hlavnej cesty prerobené na mince) sa zúčastňujem len akože. Vešanie vyschnutého prádla už zabezpečuje zdravý (zdravší) team.

    Väčšinu dňa tvrdo prespím prikrytý pod dekou v riadnej horúčave. Oni preskúmavajú na motorkách celý "až" 8km dlhý ostrov. Z hornej dediny mi donesú aspoň kuracie rezníky na špilke.
    Prichádzajú v dobrej nálade. Objavili podobný bar a barmana ako máme my. Vyskúšali ako chutia mušle, pokúpali sa na prázdnych plážach, poprenasledovali opustené dievčatá a vyfotili sa s lebkou delfína, ktorý tu zomrel počas tsunami v roku 2004. Teda tých zážitkov mali ešte viac, ale takto sprostredkovane to asi nemá význam reprodukovať.

    Po večeri z červeného melónu z bezpečnostných dôvodov (komáre) zaliezam do postele, takže nemôžem referovať ako sa to dnes gradovalo vo Fu bare (neviem, či tam brali aj našu domácu, aby lepšie našlapali barmana, bol taký plán). Možno je to tak lepšie, že tieto informácie neopustia lokalitu nášho rezortu... A že ja ako dvorný kronikár nemám šancu pozorovať, čo sa tam deje, čím zároveň tejto časti teamu dávam väčšie možnosti.

    P.S. Čo môže byť horšie, ako keď zistíte, že má o vás záujem chlap a chce ísť rovno na vec - toť krátky úryvok z jedného z mojich dnešných nespočetných snov...
    Read more

  • Day 14

    Pestrá fauna na Ko Jum

    February 8, 2019 in Thailand ⋅ ☀️ 30 °C

    Noci sú tu zaujímavé. Teplota klesne možno na 20 stupňov a to už aj Ňaňo drkotá zubami.

    Na moskytiére nám pristáva megamucha s rozpätím krídel veľkého motýľa.
    Navyše zvuky ako v džungli. Priamo v drevenej stene rovno za mojou hlavou klepko-škrabká nejaký chrobáčik a pomaly rozkladá túto chatku. Vonku počuť cvrčky a po kúpelni sa preháňal maličký švábik, ktorého však Tomčo hrdinsky zneškodnil. Ráno tu začína zmes piskotov, škriekaní, hukotov a proste všemožných zvukov.

    Po vyjdení z domečku tu vidíme farebných motýľov, ale priamo v reštaurácii sme už mali možnosť sledovať aj vyše metrového zeleného hada, ktorý si to šinul rovno vedľa nás. Ten zatiaľ drží rekord v mojom bleskovom úprku i keď šváb ma na prvý krát tiež pekne preskúšal v rýchlosti únikových manévrov.

    Ňaňa vo vode kuslo nejaké klepietko (bez následkov) a bokom ucha som započul, že sa tu niekde dajú pozorovať medúzy.

    Jednoducho to tu žije. Až na mňa. Ja ležím mŕtvy v posteli...

    ... a ako si tak ležím a tí dvaja na výlete, počujem z terasy našej chatky dáky šuchot.
    Vyjdem vonku a zisťujem, že drzá opica práve rozbaľuje keksík, ktorý Tomčo s Ňaňom nechali na stolíku na priedomí... A pod labkou už stráži aj moje antibiotiká. Keď sa ju snažím odplašiť pustí antibiotiká, strčí keks do huby a rýchlo a na drzovku priskočí k ešte bližšiemu sáčku, kde sú posledné dva keksíky. Do každej paprčky zoberie jeden keksík, v hube ma tretí a rýchlo odskočí do bezpečia, kde si to začína rozbaľovať a z bezpečnej vzdialenosti po mne šibalsky pokukuje ako kukám do prázdneho balíčka.

    Podľa Ňaňovho hlásenia ráno pobehovala nejaká opica s mojim vydlabaným melónom (ktorý sme včera dali do koša) po rezorte... Možno tá istá.

    Opica mala šťastie, že sa nenapila toho tekutého prášku na pranie (odšrubovať fľaštičku nemajú opice problém), ktorý tam bol na stolíku tiež. To by kýchala iné bublinky a rýchlo by ju prešlo priživovať sa na našich dobrotách.

    Kým však pracem všetok bordel, čo tu tí dvaja zanechali a nosím nejaké veci do koša, priskočí druhá opica a otvára sekundové lepidlo, ktoré kúpili na lepenie okuliarov. Našťastie som späť dostatočne rýchlo a stíha len zadžabkať stolík... To by ju sranda prešla, keby si po takej dobrote olízala prsty...
    Read more

  • Day 14

    Zážitky na Koh Jum

    February 8, 2019 in Thailand ⋅ 🌙 29 °C

    Kým sa ja potím v zavrenej chatke (bojím sa, že keď nechám otvorené, opica ukradne banány), Tomčo s Ňaňom sa vyberajú na raňajky, z ktorých sa vrátia až okolo druhej poobede. Zase so skvelými zážitkami... Navštívia včerajší bar na konci sveta, kde im je barmanom ponúknutá "cesta na mesiac" so zárukou, že uvidia aj Apollo. Zatiaľ odolali.
    Barman im ukázal bojové kohúty, ktoré sa používajú v zápasoch a povedal, že tu je trend stávkovať na boje rôznych zvieratiek. Vraj robia dokonca aj rybie zápasy.
    Cestou tiež stretli dievčatá, ktoré už včera oblbovali v našom bare a zablúdili na motorkách do nejakých krkahájov, kde sa to už nedalo nazvať ani lesným chodníkom, ale skôr vyschnutým riečiskom úzkeho potôčika.
    Rozprávali o tomto offroade aj ďalších zážitkoch dosť nadšene, ale napísať o tom nechcú.

    Poobede zas odchádzajú a užívajú si obed na prove lode a potom olejovú másažičku.
    Najväčšia atrakcia ich čaká vo vode, keď sa obom podarí pri šnorchlovaní úplne zblízka pozorovať meter veľkú korytnačku a takéto zážitky z Thajska má fakt málokto.

    Na otázku, či si už Ňaňo konečne užíva dovolenku je to však stále tá istá odpoveď "je to trápenie". Tak už fakt neviem... Ako sa to myslí... :)

    Večer sa tu organizuje živý zápas v Muai Thai boxe. Celkom dobrá atrakcia, na akej sme ešte neboli. Táto verzia boxu je zaujímavá práve tým, že sa nepoužívajú len ruky, ale môžu sa používať aj nohy, kolená a pod., takže je to o dosť zaujímavejšie sledovať ako sa vzájomne súťažiaci mangľujú.
    Tomčo s Ňaňom však prepočítali, ze vstupenka má hodnotu troch drinkov vo večernom bare a tak sa celá táto výnimočná atrakcia ruší. Priority sú priority...

    Takže večer štartujú motorky a pokiaľ správne šípim, plán je "cesta na mesiac", ja sa nedobrovoľne liečim v chatke, takže mňa dnes určite už vesmírne zážitky nečakajú...

    P.S. Pozdravujem (ak to náhodou číta) Danku ("Ďurďošíkovú"). Dnes sa mi s tebou snívalo...
    Read more

  • Day 14

    Nočný život

    February 8, 2019 in Thailand ⋅ 🌙 24 °C

    Zopár fotiek a videí z včerajšieho baru...
    Cestou prešiel Tomčo s motorkou 2m hada. Mal z toho zábavu, že ako to cez neho zaperovalo, ale keby ho stretol v džungli, mal by z toho zábavu skôr asi ten had...Read more

  • Day 15

    Tomčo pokoril horu Pu

    February 9, 2019 in Thailand ⋅ 🌙 30 °C

    Dnes sa môj zdravotný stav trochu zlepšil a keďže sme posledný deň na tomto ostrove, urobil som malý prieskum na motorke a objavil pár krásnych pláží a scénických zákutí. Vládal som sa však len povoziť a po ručnom praní som sa úplne zložil a zvyšok dňa som prechrnel.

    Tomčo aktuálne zjavne najsilnejší to jedinec tejto výpravy sa vybral na 4 hodinovú pešiu výpravu džungľou na horu Pu. Najvyššiu (422m) horu ostrova a podľa fotiek ju fakt pokoril!

    No a Ňaňo ten si dnes úplne nikým nepozorovane a úplne samostatne užíval deň. Tak si snáď konečne užil...

    P.S. Na posledných fotkách chatky nášho rezortu a jedna z našich opíc, ktorá práve separuje odpad.
    Read more

  • Day 16

    Rozlúčka s Ko Jum

    February 10, 2019 in Thailand ⋅ ☀️ 29 °C

    Že je tady krásně, není třeba psát.
    Koh Jum prostě jasně, musíš milovat.

    Pohlednice neukáže,
    jak bíle sú zdejší plážě.
    Palmy plné kokosů,
    co si dáme do nosu?

    Samozřejmě morské plody,
    vždyť bydlíme vedle vody,
    v domečku jak z bambusu,
    na hranici luxusu.

    Básnička je pozdravom českých návštevníkov z "ráje na zemi", z návštevnej knihy vedľajšieho rezortu Season bungalows, kde pred dvoma rokmi býval Tomčo.

    Ťažko objavená miestnym pátračom Milanom :)

    Na foto pláž nášho rezortu.
    Read more

  • Day 16

    Polepetkovia na výlete

    February 10, 2019 in Thailand ⋅ ⛅ 24 °C

    Hneď na lodi sa zoznamujeme so štyroma vysmiatymi Thajkami z Bankgkoku, ktoré si vyrazili na dovolenku trošku sa odviazať... Hlavne tá najmladšia si veselo diškuruje s Tomčom. Robíme spoločné fotky a pod. - viď. ďalší súťažný príspevok.

    Potom nasleduje cesta motorkami do 60km vzdialeného Ao Nang (turistické centrum provincie Krabi). Tomčo si prezieravo na motorku priviazal všetky kufre (rozmotať to trvá 10min, zase zmotať ani nehovorím), aby hneď na začiatku cesty zistil, že mu ručička ukazuje prázdnu nádrž a nápust je pod kuframi.

    Urobíme si malú zachádzku do mesta Krabi, kde práve uzavreli jeden pruh hlavnej cesty, lebo na druhom rozložili asi 100m dlhé plátno a kopu maliarov tam maľuje nejaký megaobraz o Thajsku.

    Ani táto odbočka však nestačí na to, aby Tomčova motorka s ručičkou paliva celý čas pod nulou prestala šlapať. Nakoniec si to dovrkotá až do nášho nového domova v Ao Nang, kde Ňaňo v sekunde zmení výraz tváre na pocit zúfalstva kombinovaný s frustráciou a beznádejou, keď zistí, že niekde na posledných 10km trasy mu jeho posledný funkčný (a ten drahší) mobil niekde vypadol z vrecúška motorky.

    Čo teraz...
    Tomčo však na neho skúsi zavolať a nie len, že ho niekto zdvihne, ale zistí sa, že mobil je nejakých len 100m od nás.
    Veštecké paličky v chráme Wat Saket sa museli mýliť. Ňaňo - to dieťa šťasteny.

    Následne Tomčo obviní všetkých okolo seba, že mu stratili kľúčik od motorky.
    Po dobrom čase hľadania sa zistí, že si ho sám zabudol v motorke a iniciatívny recepčný mu ho zachránil (ukryl u seba)... Ale mu odľahlo, už videl ako mu berú 100 eurový depozit za stratu kľúčika :)

    Večer odchádza Tomčo s Ňaňom zas na thai masáž. Tentokrát už však do profesionálneho masážneho salónu, žiadne akože hladkanie na pláži. Zatiaľ, čo Tomčo má hodinovú celotelovú masáž, Ňaňo labužník sa rozhodne pre hodinovú masáž nôh...

    Potom preskúmame všetky nočné trhy v okruhu 20km, poskúšame nejaké experimentálne jedlá a šup spať.
    Read more