• Milan
  • Tomas Igrini
  • Dana Kočišková

Thajsko, Singapur, Malajzia

A 41-day adventure by Milan, Tomas & Dana Read more
  • Trip start
    December 9, 2016

    Pa Pa Šírava

    December 9, 2016 in Slovakia ⋅ ⛅ 0 °C

    Minus 10 dni do odletu.
    Pomaly sme sa odstahovali zo Siravy a chystame sa na svoju mesacnu dovolenku. Danka uz tyzden bali, Tomco este nema ani kufor a ja klasicky nestiham - este tolko veci som chcel spravit pred dovolenkou :)Read more

  • Den 1 cmeliakom do Viedne

    December 19, 2016 in Austria ⋅ ⛅ 0 °C

    Sedime vedla vrtule. 3x bezpecne sa necitime ked sa cele lietadlo roztrasie a to sme este len nastartovali. Po chvili sa roztoci vrtula a nejako zahadne vibruje, netoci sa v jednej rovine, nakoniec vsak vzlietavame raketovou rychlostou a oproti vacsim lietadlam je to kus o zivot. Zaludok chvilami zaziva ine euforie. Tomco skruca zahadne xichty a pohlad na neho stoji za to, ale pravdu povediac ani mne nie je vsetko jedno.
    Akonahle vyletime nad hmlu a oblaky je to pohlad pre bohov. Uplne rovna celistva biela plan z oblakov trblietajuca sa odrazajucim slnkom tesne nad obzorom a cez druhe okienko vyhlad na Tatry vytrcajuce z oblakov.
    Sranda to prestane byt ked pristavame naslepo. V 630m sa zanorime do bielej hmly a nevidno vobec nic a klesame a klesame, citime ako lietadlo spomaluje a vsade okolo nas nepreniknutelna biela... Asi 100m nad zemou sa trosku vyjasni a klesame do tmavej, zamracenej Viedne.
    Tento maly cmeliacik brzdi ovela agresivnejsie ako by som cakal. V bezpeci vystupujeme ;)
    Read more

  • Den 1 chaos na letisku Vieden

    December 20, 2016 in Austria ⋅ ⛅ -1 °C

    Po pristati prebehneme zopar chodbiciek, nejako poriesime letenky, ked tu Tomco zahlasi, ze lietadlo odlieta o 16:35 pricom je asi 16:20 a my strateni dakde v utrobach letiska.
    Dako sa mi to nezda, ze mame tak malo casu, behame po chodbach a hladame spravnu branku (gate) celkom stres, ked to lietadlo uz mozno aj nastartovane...
    Nakoniec sa zisti, ze Tomco zle pozrel cas a lietadlo leti az o 17:50 :)
    Po case vstupujeme do lietadla. Tomco a Danka uz za letuskami, ked ja este vonku pocujem ako sa bavia, ze v odletovej hale si dakto zabudol mobil.
    Instinktivne skontrolujem vrecka a moj mobil nikde. Bezim spat. Nakoniec po prislusnom chaose sa zisti, ze mobil nie je moj. Moj je vo vrecku vetrovky, ktoru ma Danka...

    Pekne sa nam to zacina...
    Read more

  • Den 2 zniceni cestovatelia

    December 20, 2016 in Qatar ⋅ ☀️ 18 °C

    Dobre, ze sme nesli az na to Fidzi. Sme este len v polke cesty a uz ma vsetko boli.
    Na letisku v Dohe sme nakoniec nasli nejake lehatka, vraj "quiet zone". Hned za nimi detske preliezky s nejakym upistanym arabskym deckom a ignorujucou arabkou...
    Aby toho nebolo dost lehatka sa smykali, nedalo sa na tom ani zaspat, ukrutne trapenie, kym letel dalsi este dlhsi let na Krabi. Tam sme sa ako tak v ramci moznosti posediacky prespali, ale plne zobudenie do 200 percentneho stavu sme zazili az po vystupe v Krabi - o tom je uz dalsi prispevok.
    Read more

  • Den 2 stratila sa mi batozina

    December 20, 2016 in Thailand ⋅ ⛅ 23 °C

    Po prilete do Krabi prechadzame okolo nejakej Thajcanky, ktora drzi v ruke napis s mojim menom.
    Skadial ho mohla vziat, o co ide, preco sa o mna zaujimaju (ja som nikde svoje meno nedaval). Postupne vysvitne, ze sa niekde po ceste stratila prave moja batozina, cim sa spusta sled udalosti, ktore sa ani nedaju do prispevku popisat. Po riadnom case, strese nakoniec situacia vypali tak, ze sa nieco kvalitne poplietlo, lebo moja batozina dosla (ale zjavne nedosla niekomu inemu). A to som sa tesil, ze si budem musiet kupit pravy thajsky habit.Read more

  • Den 2 Taxi z letiska

    December 20, 2016 in Thailand ⋅ ⛅ 25 °C

    Sli sme s taxikom, ktory riadil thajcan, ktory nerozumel ani slovo po anglicky. Autu sa rozpadavala prevodovka aj ked inak bolo luxusne s wifi na palube.
    Najzaujimavejsi bol asi vystup, ked chcel taxikar naznacit, ze prve mam vystupit ja s Dankou a az potom Tomco, co naznacil tak, ze povedal "Mama a Papa" a ukazal na nas, ze ideme najprv a potom ("nas synacik?") Tomco ;)
    Ps Tomco vyzera tak podivne na lavej strane bez volantu.
    Inak vecer este skuska thajskej restauracie, ej ale nas vystipalo, prechadzka po plazach a mrtvolky spat.
    Read more

  • Den 3 motodiabli na vylete

    December 21, 2016 in Thailand ⋅ ⛅ 24 °C

    Ranajky sme zhltli (obdivovali sme thajsky pasovy grill, na jednej strane vlozis na druhej vypadne opecene) a hor sa objavovat obchodne ulicky, nakolko tu je cely cas zamracene a dokonca aj dazd. Nastastie len vcera a v noci.
    Ulicky jeden velky blsak, kde s Dankou skusame kupovat slapky. Najprv sa Danka vzdy na nieco vrhne, predavacovi zaziaria oci a nasledne zacnem ja dudrat, ze take nechcem, nepaci sa mi a pod. Zjavne to hrame kvalitne, lebo povodne ceny zrazu neplatia a aj slapky nakoniec kupujeme za menej. Len chudak Tomco kus prerobil na opalovacom kreme, ale na to tu sme. Pozorujeme ako to funguje ;)

    Pocas toho sa snazime pozicat motorky a stastie nam nepraje. Vsetci chcu do zalohy pas a ten my nepustime z ruky. Nakoniec sa na nas usmeje stastie a odchadzame s jednym sivociernym a jednym zltociernym motodiablom.

    Plan ist sa pozriet na Wat Tham Seua sa zacina realizovat. Je to len cca 25km, ale na motorkach, v tom motochaose co tu vladne a navyse kde sa jazdi na opacnej strane to zacina byt zaciatok zivotunebezpecnej zabavy...

    Nadrozmerna socha Budhu umiestnena na miestnom kopci s pomaly kolmym spadom pre nas skryva lahodku v pocte takmer 1300 schodov, ktore treba vyslapat a ako poznamenal jeden anglican poniektore schody su vysoke ako gauc ;) Cca pri tristom schode uz mam dost, v polke myslim, ze ma to bude stat zivot. Postupne uz oddychujeme pomaly kazdych 20 schodov.
    Dakujeme bohu (teda Budhovi), ze je vonku zamracene a teda len cca 30 stupnov, ale bez slnka a "prijemna" 95percentna vlhkost...
    Zhora je uzasny vyhlad na vysoke vapencove skaly, rieku, ktora cez mesto Krabi vteka do mora a samotne more s ostrovcekmi. Socha Budhu a rozne ine socho-serepeticky popri nej tiez nie su na zahodenie.
    Cestou dole sme tak unaveni, ze nohy sa nam samostatne klepkaju.

    Dole este pofotime zopar opic, pozrieme jaskynu, ktoru obyval tiger a neskor mu ju zabrali mnisi a pokracujeme do original Thai restauracie, kde sa hocijaky turista neodvazi.
    Z jednej misky, kde ma tetuska rozlozene uz predpripravene pokrmy dobe daky vtacik a Danka zacina vazne uvazovat, ci to prezije.
    Vo vode na pitie, ktoru sme dostali zadarmo Danka umyva pribory ;)
    Samozrejme zase to kvalitne stipalo, ale nebol to az taky zazrak ako vcera (mozno cenovo - za 3 obedy sme zaplatili spolu nejakych 4,5eur).

    Cestou spat sa este zastavime v mestecku Krabi.
    Premavka sa zahustuje a nie je to sranda. Tomco na druhej motorke sedivie z nas dvoch vpredu (kedze nas nasleduje), ked hladame cesticky, vchadzame do protismerov, otacame sa cez plne ciary a pod. Niekedy s vedomim, ze ved sme v Thajsku, kde je cestny chaos standard a niekedy proste nechtiac koncime v protismere, kedze si nevieme zvyknut, ze je tu vsetko opacne.
    V Krabi pozrieme miestne nabrezie, pekny snehovobiely chram a narazime na velikanske miestne trhy, ktore treba asi vyskusat.
    Velka cast trhov je o jedeni a polovicku (aj viac) produktov ani neviem zadefinovat co je co. Oblubenym artiklom su rozne na palicke nastoknute jednohubky od napichnuteho parku, cez sunku a v nej neviem co az po napichnutu chobotnicku a podobne havede. Tiez som tu prvy krat v zivote videl salamove lizatko a podobne sialenstva.
    Keby som nechcel chudnut, tak tu sa dalo prezrat milionom roznych zaujimavych produktov.
    Tomco nakoniec kupuje nejake miniraznici na spilke, vraj velmi dobre a my s Dankou nakrajane extra sladucke mango. Az ked ho dojedame zistime, ze bol prilozeny sacok s niecim, co vyzera ako cukor. Po ochutnani je to vsak sol - stiplava.
    Takze ano! Plati, ze v Thajsku je vsetko pikantne este aj mango.
    Danka si este kupuje nieco, co sa vola jablko, chuti to ako hruska a vyzera ako cervena paprika.

    Uz po tme sa vraciame domov, kde este skocime do hoteloveho bazena (od nasich izieb 10metrov), kde nie je prave najteplejsia voda, ale zase slana...

    Este sa ide do mesta nieco zjest a naozaj perny den mame uspesne za sebou (cely clovek ma boli)...

    Na foto Budha v jaskyni, biely chram v Krabi, schody (ktore boli nastastie uzavrete, vid. ich vyska), Danka v ultra uzkom a este sa postupne zuzujucom obchode so slapkami, Danka v Krabi na nabrezi s longtailboat a perfeknymi vysokymi a strmymi kopcami v pozadi (bohuzial na foto to uz nie je ono) a nejake vajickodobroty na miestnom trhu.
    Read more

  • Den 4 zlty pokemon v horucich pramenoch

    December 22, 2016 in Thailand ⋅ ⛅ 23 °C

    Na dnes sme naplanovali celodenny motorkarsky vylet k Hot spring waterfall a Emerald pool a kedze po vcerajsku som sa uz necitil ako ten truhlik motorkar z filmu "Policajna akademia", tak uz to slo na tej motorke o dost lepsie a prelomili sme aj nejake osobne rychlostne rekordy (80kmh ;), pri ktorych som si uz nebol isty, ci mi tu prilbu nesfukne z hlavy.
    Tento vylet ponukaju mieste cestovne kancelarie.
    My sme si ho zorganizovali sami na pozicanych motorkach a tak sme nie len usetrili kopu penazi, ale aj sa dobre zabavili.
    Uz cestou tam nam striedavo kropilo/prsalo a obcas to uz bolo trapenie. Nastastie sme objavili predajnu anasov a uz samotne cistenie a zdobenie kupeneho ananasu predavackou bolo pre nas take divadlo, ze sa to urcite vyplatilo. Za ananas sme dali smiesnych 20bht (cca 0,5 eur) uz aj s ocistenim a nakrajanim. Vidiet ako sa vyraba ananas so stopkou a vyfrezovanym zavitom bol zazitok.
    Neskor sme popri ceste videli ananasy aj po 5bht ;), ale radost z nasho povodneho ananasu (ako sa ukazalo predsa stale draheho) nam to uz nezobralo.

    Samozrejme sme s motorkami nezabudli pobludit...

    Neskor sme konecne nasli Hot Springs waterfall, co bo akysi potocik pretekajuci cez les (v ponimani thajsky les). Potocik bol vsak napajany horucim pramenom, takze mal dobrych 50stupnov. Voda z neho sa odvadzala do roznych prirodnych bazenikov (upravenych kamenmi a pod.), kde sme sa vykupali, ale pokracovala aj smerom k vodopadu, ktory tvorilo viac teras, kde sa dalo dobre zakliesnit a uzivat si horucu vodu. Vsetko zakomponovane v takej civilizovanejsej dzungli s roznymi chodnickami a mostikmi medzi roznymi castami.

    Po navrate z Hot springs som si kupil kokteil, do ktoreho sa vlozil lad a vsetko mozne ovocie a cele sa to rozmixovalo. Bolo tov velmi dobre aj ked som tym riskoval, ze nestihnem dobehnut na zachod. Malo to snad 3 stupne.

    Stadial sme sli k Emerald pool, co je viac prirodnych bazenov (jazierok) s rozne krasne sfarbenou a tiez teplou (ale uz normalne, nie horucou) vodou poprepajanych potocikmi, dokonca mociarmi, ktore napodiv vyzeraju az rozpravkovo a roznymi sceneriami zahrnujucimi vsetky mozne dzunglove rastliny (kvety ako v obyvacke, len asi v 5 az 10x vacsom vydani). Toto vsetko poprepajane chodnickami s celkovou dlzkou do 3km. Velmi pekne.

    Cestou sme este na ceste stretli prave thajske prasa, miliardu psov a cca jednu kravu. Asi 4 az 5x sme presli velku krizovatku na cervenu, ale inak dnes ziadne extra porusenia ;)

    Po Emerald poole sme sa rozhodli kupit si pravy kokos so slamkou. Nikomu okrem Danky to nechutilo a ona to pre zmenu nevladala vypit cele. V miestnej restauracii sme vyskusali dalsie speciality. Ja som si dal Papaya salat, len sme nevedeli identifikovat, co to presne ta papaya je a kde je v tom salate, co mi prisiel ;)

    V podstate sa da povedat, ze si zaciname uzivat gastronomicku dovolenku a kazdy den gradujeme, kde az sa da zajst. Zatial nikto nebehal na zachod. V tomto trende sme pokracovali aj na miestnom trhu, kde sme si dali kukuricove gofry ;) - boli fakt dobre, kupili sme zas dake specialne jablka ake u nas neexistuju a este miniveceru (radovo za 65eurocentov), ktora vsak nebola nic extra.

    Co ma na trhu zaujalo okrem toho, ze tam mali milion ryb a morske prisery bolo, ze tam predavali aj slepacie vajicka - krasnej sytej ruzovej farby...

    Danka a Tomco este vecer okusili thajsku masaz.

    Zajtra hned rano ideme vratit motorky. Vysantili sme sa, uzili, netreba pokusat osud...
    Read more

  • Pocasie

    December 23, 2016 in Thailand ⋅ ⛅ 24 °C

    Predstavujem si zamilovany parik, ktory si objednal tyzdnovu vianocnu dovolenku v krasnom slnecnom Thajsku a vysledok aj ked podla vsetkych statistik ma mat december priemerne 3 dazdive dni (aj to logicky skor na zaciatku decembra), tak my odkedy sme prisli sme slnko este nevideli. Je v kuse zamracene a obcas aj zaprsi.

    Nic to nemeni na fakte, ze je tu i tak neskutocne teplo, obcas sa teda riadne potim a uz som dokonca aj priskvareny (to slnko pali cez mraky i ked z neho nevidno ani naznak a po tom, co mam na hlave mozno aj cez motorkarsku prilbu ;)

    Velmi radi by sme vsak uz zazili poriadne slnko. Aj tie ospevovane plaze so superbielym pieskom su nejake hnedaste (asi je ten piesok tak navlhnuty a az slnko to z neho vytaha). Neviem ci sa vsak dockame. Dlhodobe predpovede ziadne slnko nepredpokladaju, tak neviem, kde v systeme nastala chyba a ako sa toto mohlo stat.
    Faktom je, ze prepchate plaze, ktore sme ocakavali su tym padom poloprazdne, ale aj to more co malo mat 30 stupnov vyzera byt nejake chladnejsie.

    Dnes v noci sa nam pokazila klima (alebo nejde elektrika?) a je fakt, ze ak by cez den svietilo slnko tak sa tu asi preskvarime k posteli... Nastastie dnesnu noc schladili dva riadne lejaky. Dufam, ze sa to vyprsalo na cely den.
    Read more

  • Den 5 odpadlici prespia ranajky?

    December 23, 2016 in Thailand ⋅ ⛅ 24 °C

    Vcera vecer sa Tomco s Dankou vybrali na thajsku masaz. Ja som ledva zil, pokusal som sa pisat na blog a pripravovat program na dnes. Dosli v euforii, zda sa ze obaja maju bolest radi ;) az tam pochopili, ze sa jedna casto o masaz laktami a pod. za vyuzitia celej vahy tela. Vraj si museli riadne zakusovat do jazyka, aby nekricali, ale vysledok je, ze sa objednali aj na dnes.
    Bohuzial nemozem napisat viac, sam som to nezazil a im sa pisat nechce - su predsa na dovolenke. Ani mne sa vzdy pisat nechce, vecer sa premaham z poslednych sil, ale dufam, ze to potesi niekoho na druhej strane, tak sa snazim udrziavat touto formou kontakt s domovom ;)

    V kazdom pripade vyzera, ze ich to zmorilo poriadne. Neviem ako Tomco vo vedlajsej izbe, ale Danka standardny ranostaj, ktory tu vzdy robi bordel uz o piatej rano je teraz tesne pred osmou, ked chodime na ranajky uplne K.O. Spi jak zarezana ;) vyzera, ze ich tu s mojim programom riadne dorazam ;) ale zas aspon doteraz kazdy den pestry a plny zazitkov od rana az do vecera...

    P.s. Tomco uz je hore, takze dorazena len Danka...
    Read more

  • Den 5 koniec nasich motosialenstiev

    December 23, 2016 in Thailand ⋅ ⛅ 27 °C

    Tak motorecky sme odovzdali. Za tie dva dni sme si uzili aspon 5x jazdu v protismere (to hovorim len o jazdach, ked sme si to neuvedomili, bolo to nechtiac). Najhorsie su rozne odbocky. Clovek odbaca zo spravneho pruhu a skonci v uplne nespravnom. Cim viac prudova krizovatka a cim vacsi chaos na ceste, tym vacsia sanca, ze sa nam to stalo. Raz sme sli v protismere asi kilometer a ani mne ani Tomcovi to netrklo (ale to bolo pomimo po takej poloprazdnej ceste). Min. 5x sme presli na cervenu a nie na takych hocijakych krizovatkach, vsetko krizovanie dvoch stvorprudoviek ;)
    Tahalo to celkom svizne. Ja s tazsou motorkou (kedze som mal aj Danku) som chodil max okolo 80kmh a stale to svizne zrychlovalo, ale to uz som sa vzhladom na vsetky podmienky bal. Niekedy bol okolo taky chaos, ze aj 40kmh bolo o zivot.
    Cestou sa Danka nevedela nabazit inych motoriek, kde sa bezproblemov na nejaky skrep o dost horsi ako nasa moderna Yamaha natrepali 4ia dospeli. Najlepsie boli zabery na ludi s detmi. 2 rocne decko s vypulenymi ocami priviazane nejakou plachtou o hlavneho jazdca...
    Mam pocit, ze Tomco bol z toho kus chory, kedze pravidla sa tu kus viac ignoruju a nemalou mierou sme k tomu prispievali aj ja s Dankou ako veduca motorka. Z mojho pohladu to vsak bolo nic oproti Albansku, na Indiu sa to zdaleka nechyta, tam by sme asi osediveli. Tu sa takmer vobec netrubi. V inych spomenutych krajinach pocut trubu pomaly kazdu sekundu a prispeva to k pocitu chaosu, ale v skutocnosti aj k vacsej bezpecnosti.
    Tu sme asi s motorkami skoncili, ale v Malajzii este urcite budeme poziciavat. Tam su vsak prisnejsie pravidla, takze by to malo byt kus civilizovanejsie.
    Read more

  • Den 5 Chicken island a naj plaz

    December 23, 2016 in Thailand ⋅ ⛅ 26 °C

    Dnes sme si objednali vlastnu longtail boat s vodicom na vylet na Kuracie ostrovy.

    Longtail boat, alebo dlhochvosta lod je cca 10m dlha drevena stabilne vyzerajuca barka pre max az cca 10 ludi plus vodic. Je pohanana motorom, ktory by si zasluzil vlastny prispevok. Je to nieco ako o dost vacsia kosacka (cele to ma cca 5m), ktorou sa toci podobne ako privesnym motorom. Tym, ze je to ovela vacsie a tazsie, tak len ta packa ma asi 1,5m. Srdcom je buracajuci diesel vytiahnuty z neviem coho o sile mozno aj 50 a viac koni, ktory je cely odkrytovany, takze sa tam tocia rozne kolieska, kladky, vedu tam rozne kabliky, hadicky, trubky a pridavanie plynu sa ovlada snurkou, ktora nema daleko od snurky do topanok. Cela konstrukcia je samozrejme patricne zhrdzavena. Zahadne to startuje na prvu supu a vzhladom na system ako je to urobene sa s tym da lod perfektne ovladat a dokonca prechadzat cez rozne lana vo vode spajajuce bojky a pod. (kosacka sa v tu chvilu jednoducho vyklopi z vody).

    S touto sifou a kapitanom v podobe nejakeho mladeho a ukrutne cierneho Thajcana obleceneho v ruzovych trenirkach so srdieckami sme sa vybrali k prvemu zo styroch ostrovov, ktore sme mali navstivit.

    Hned po vyjazde sme pochopili (kedze pocasie nebolo prave naj, zamracene, fukalo, vlny), ze pocit stability si na tej lodi urcite neuzivame a ze vacsina lode je po celu plavbu pod palbou vodnej trieste. Kym sme pristali na ostrove boli sme do nitky mokri. Nedalo sa ani poriadne fotit.

    Minutu po pristani sa samozrejme spustil dazd. Nastastie netrval dlho, stihol vsak zapricinit to, ze sa nam na plazi zase objavil maly zlty pokemon (Danka v zltom prsiplasti).

    To co sme v tej chvili este nevedeli bolo, ze prvy ostrov (zo styroch, ktore sme mali navstivit) boli vlastne uz 3 ostrovy (ako nespojite by sme ich asi povazovali za prilivu, ale my sme tam boli za odlivu). To samozrejme neskor viedlo k tomu, ze sme chceli od Thajcana, aby nas odviezol na 4 ostrovy a nie na dva, ked sme si to zaplatili... Ten nam samozrejme nerozumel ani slovo. Jedine co vedel po anglicky bola fraza "one o clock", ktoru vyslovoval vzdy po pristati na plazi svojim unikatnym thajskym prizvukom a ktora v skutocnosti v jeho ponimani znamenala, stretneme sa o hodinu.

    Jediny, kto povazoval za nutne si na jemnom a konecne bielom piesocku nechat topanky (obuv do vody) bola Danka. To sa jej bohato vratilo v tom, ze pri nasom prvom kupani v mori aj cez topanku stupila na jezka, alebo nieco podobne. Nastastie bez nasledkov, okrem docasne bolavej nohy.

    My s Tomcom sme topanky nemali, takze nase prve kupanie skoncilo dokrvavenymi nohami ;) To je tak, ked sa nemozeme kupat normalne, ale musime liezt az neviem kde, aby sme mali unikatnu plaz pomaly sami pre seba... V kazdom pripade ziaden zralok nic neucitil.

    Vylet na dalsi (v ponimani kapitana 4ty, v nasom ponimani este len druhy ostrov) trval len kratko a ostrov, pokial si odmyslim ludi a stavby a bordel atd. bol naozaj velmi pekny. Samozrejme sa na ostrove spustil dazd (skor jemne mrholenie), ktory trval cca minutu a... zas zlty pokemon.

    Potom este vylet na dalsiu plaz (ktoru sme my povazovali z treti ostrov, ale v skutocnosti sa jednalo o Phra nang bay vraj jednu z 10tich najkrajsich plazi na svete.
    Nie som si isty, ci si tento fakt Tomco a Danka vsimli... Iste vsak je, ze aj ked kuracie ostrovy boli krasne, tak toto bol zrazu uplne iny level. Plaz obkolesena vysokymi kolmymi vapencovymi utesmi a z vody vytrcajuce vysokanske kolmostenne skalne brala. Zabery, ktorymi je typicke Thajsko vo svete, ale ktore sa daju vidiet len v provoncii Krabi.

    V skutocnosti to presne podla planu (ktory sme my pochopili az neskor, dovtedy sme si mysleli, ze nas Thajcan oklamal) bola nasa posledna zastavka s jaskynou.
    Thajcan nam vsak neprezradil co a jak a tak sme si ju nevsimli, pritom bola velmi velmi dolezita a velmi velmi blizko. Mozno sa tam este vratime.
    Jedna sa totiz o jaskynu, kde stroskotala indicka princezna a zeny tam nosia penisy (vacsinou vyrezavane z dreva) roznych velkosti (aj 1,5m vysoke), ktore im maju zarucit plodnost...
    A tuto "duchovnu" zalezitost sme my premeskali ;)

    Zato sme sa s Dankou rozhodli oboplavat vysokanske bralo, aby sme sa dostali k zaujimavym zaberom. Po tom ako som zacal plavat jednou rukou a v druhej som nad vodou drzal mobil chytil Danku taky zachvat smiechu, ze som sa mohol aj utopit ;)
    Cely projekt trvajuci asi pol hodinu bol uplne zbytocny, nakolko po odchode z plaze presne tadial presiel Thajcan s nasou lodou a spomalil, aby sme si mohli urobit viac fotiek. Kedze ja som sa tam skveral po dakych skalach, koraloch, neviem com, vysledok uz dokrvavene obe nohy. Stipalo to riadne v tej slanej vode a doteraz sa mi tazko chodi ;)

    Vylet sme ukoncili na nasej plazi a zamyslame sa ci ideme na nieco podobne aj zajtra. Je to dost drahe a my si nie sme isti pocasim... Uvidime...
    Ps foto su o nicom, ale naj fotky robi Tomco a k tym ja nemam rychly pristup
    Read more

  • Den 5 stiplava vecera

    December 23, 2016 in Thailand ⋅ ⛅ 26 °C

    Po vystupeni z lode cca minutovy dazd (taka riadna sprska, ale o minutu uz nic). Tusite, co zlte sa nam zjavilo na plazi. Potom sme nejakou nahodou objavili pristup na plaz, ktora patrila resortu, kde ubytovanie stoji okolo 300eur na noc, celkom ok ;)
    Pobyt na plazi sme ukoncili po asi hodinke, po asi 30 sekundovom mrholeni. Verte, neverte aj tento kratky cas stacil na to, aby sa na plazi ukazal zlty pokemon...

    Nasledne obchodnou ulickou domov. Samozrejme cestou male nakupy a male zjednavania. Na konci bonus v kupe troch ananasolizatiek (osupany ananas na stopke s vyfrezovanym zavitom). Jeden kus za 35, tri sme zjednali na 100 ;))) inak zjednat tretinu ceny je uplna malina...

    Nasledne sme nasli novu restauraciu, kde kazdy ochutnal nejaku novu dobrotu. Najhorsie dopadol Tomco, ktory mal uz rano kontrolnu otazku "ale co budeme jest?", ktoremu priniesli objemovo dost malu porciu. Mna sa spytali, ci to chcem stiplave, tak som povedal, ze hej, chcem predsa vediet ako chuti prave Thajske jedlo (neskor casnicka povedala, ze mi tam toho dali viac, len aby som bol spokojny).
    Vysledok po druhom malom suste mi uz samostatne tecu sople z nosa. Po tom ako som vsetko dojedol ma este asi 10min stipu pery (to nehovorim o zvysku ustnej dutiny). V kazdom pripade sa to dalo zjest, nebol to az taky zabijak a bolo to aj velmi chutne spolu s karry polievkou, v ktorej plavali kusky kurcata, zemiacky, cibulka a cele to bol taky fajny thajsky gulasik...

    P.S. ti co nemaju strach su zas na masazi, ja uz strach mam (po tom, co mi rozpravali)
    A uz su spat a totalne vyrehotani, ukazuju mi nazorne ako ich tam lamali, uboleni, ale chcu ist zas ;)
    Read more

  • Den 5 dvaja zlti pokemoni

    December 23, 2016 in Thailand ⋅ 🌙 24 °C

    Idem spat a zrazu co si nevsimnem? Danka nejakym sposobom na nasu zaclonu pristipcovala obe zlte ponca a tymto sposobom ich susi (pod klimou). Vonku je tak vlhko, ze nevyschne nic.
    Pokemoni ma prenasleduju este aj v spanku...Read more

  • Den 6 nasiel sa Nemo

    December 24, 2016 in Thailand ⋅ ⛅ 28 °C

    Zaciatok dna tazky... Kazdy pekne po ranajkach na Wcko, Danka dokonca 3x ;) Ja som mal este bonus, ze ma este aj zadok stipal, zeby z tej vecere zo vcera? ;)

    Tomco medzicasom rozlozil vo svojej izbe vianocny stromcek! Nechapem, kde ho mal zbaleny v kufri. Ale Vianoce su az vecer, nebyt Tomca pomaly si to ani neuvedomujeme.

    Dnesny plan - celodenny vylet na ostrov Hong a dalsie dva prilahle ostrovy (vsetko sucast narodneho parku) - ani si neuvedomujeme, ze su Vianoce, akurat obcas prejde dakto s cervenou ciapkou okolo.
    Vydrnkali sme si kapitana, ktory mal aku taku znalost anglickeho jazyka a bolo to nieco radikalne ine ako vcera. Uz na zaciatku cesty sme ho vdaka tejto vyhode nabulikali na zastavku na este jednom ostrove naviac. Este pred tym sme vosli uzkou skalnou strbinou do vnutornej laguny ostrovu Hong. Bol to zazitok.
    Potom kratka plavba a krasna plaz ostrova La Ding (ktory sme si vybavili) uzavreta skalami, ponad to palmy a vo vode koraly (zas nie prilis extra kvality) a prefarbeny Nemo (milion ryb so zltymi pasikmi plavajucich zopar cm od nas). Takze sme trochu posnorchlovali (Danka a Tomco taki potapaci, ze sa viac topili ako potapali, takze aj figu videli ;).
    Potom sme sa este presli chodnickom povedla obydli morskych ciganov popod asi 20m vysoke fascinujuce kokosove palmy a hned ako sa ostrovcek zacinal zaplnat dalsimi turistami smyk na dalsi ostrov Raia.
    Tam uzasna plaz, kde padla Tomcova pamatna veta: "konecne prvy poriadny den, slnko svieti, vetrik fuka, voda zblnka" ;) Pre mna to znamenalo cas roztvorit Tomcov kengura dazdnik a pouzivat ho ako slnecnik, pieklo to riadne.
    Tomco zaroven chyta paranoju a natiera sa kazdu chvilu. V dobrom sa snazi upozornovat aj nas, ze nie je slnko ako slnko a ze na toto ani 50 faktor nepostacuje. Skusenosti (australske) su skusenosti... Cas ukaze nakolko mal pravdu.

    Prave dnesna roztrhana oblacnost sposobila ovela lepsie pocasie. Za cely den ani kvapka, teplotu mora sme namerali 29 stupnov.

    Z ostrova Raia sme este preskocili na blizky Pak Bia, ktory mal plaz uzku asi 50m. Na jednej aj na druhej strane sa dalo kupat. Vsade okolo vysoke kolme skaly a podobne ladene ostrovceky. Uchvatne pohlady plus mala fotka s opicou.

    No a najlepsie na zaver. Vratili sme sa na Ko Hong (ostrov pokoja), aby sme okusili prave plastove molo. System skladajuci sa zo snad 500 pospajanych plastovych kocociek vytvaral asi 50m dlhe molo (cesticku) do vody a prehybal sa v rytme vln. Chodit po tom bolo ako so zopar promile alkoholu v krvi.
    Po vystupeni na ostrov sme zakusili to, o com pisu vsetky prirucky. Najbielejsi a najjemnejsi piesok z celeho Krabi. Zrnistost piesku sa limitne blizila k nule, laicky povedane, to nebol piesok, to bol prach ;)
    Vizualne uzasne, na dotyk perfektne, lezi sa v tom tiez paradne, ale clovek sa z toho nevyprasi, takze raz stacilo ;) Cela takato plaz uzavreta v malej lagune medzi skalami. Obrazok ako z pohladnice - ved aj na vedlajsej plazi natacali akusi telenovelu ;)
    Ostrov Hong je priznacny este tym, ze sa tam da ist po naucnom chodnicku a ked ma clovek stastie stretne az 1,5m dlhe jastery. Stastie sme nemali... Stretli sme len 5cm velkeho skorpiona. Za to sme uvideli zvysky lodi ako memento po tsunami z roku 2004 vid. foto.
    Po chutnom obede (polievka zo zeleneho kari s kuskami kurcata a dalsimi zopar nedefinovatelnymi prisadami) este vykupanie a potom hodinova cesta longtail boat domov. Samotna cesta je tiez zazitok, nakolko ta lod ide v takom polosklze cca 30kmh a vsade naokolo riadne strieka voda. Ak smer vln nie je kompatibilny so smerom lode nestrieka to len vsade naokolo, ale doslovne do celej lode...

    Po navrate samozrejme kupujeme 3 anasolizatka (odvcera zdrazeli 1ks 40, my stale platime 100kou).

    Teraz sa pomaly chystame na zajtrajsiu logisticky zlozitejsiu cestu na ostrov Jum (taxi+longboat+taxi), kde budeme pokracovat v nasej dovolenke takym trosku Robinsonovskym stylom. Zajtra sa dozvieme, ci bude tepla voda, ci elektrika, alebo dokonca wifi ;)
    Ko Jum (ostrov Jum) je podla internetu poslednym skvelym miestom pre tych, ktori hladaju to, co thajsky plazovy zivot bol pred niekolkymi desiatkami rokov, predtym ako sa Thajsko stalo celosvetovo zname a turizmus v nom priam vybuchol (so vsetkymi svojimi negativami). Kym ostrovy v tesnom susedstve ako Phi Phi a Lanta boli napadnute masovou turistikou, miestnej komunite Koh Jum sa podarilo zachovat ostrov, jeho kulturu a jeho prirodzene prostredie. Ked vsetko vyjde, posleme vam zajtra obrazok nasho ubytovania a pochopite, o com to je...

    Predpokladam, ze hladosi este odhlasuju stedrovecernu veceru a pojdeme sa dakde najest...

    P.S. pozdravujeme vsetkych, uzite si Vianoce...
    Read more

  • Den 6 vianocna vecera

    December 24, 2016 in Thailand ⋅ ⛅ 27 °C

    Rozhodli sme sa este ist sa niekde najest a vynimocne sme si dali aj polievku aj druhe jedlo (vacsinou to nezvladame). Vosli sme do nam neznamej restauracie s celkom akymi takymi akceptovatelnymi cenami (v praxi o nic lepsie ako u nas).

    Ako sme neskor zhodnotili ta restauracia sa mohla volat u dvoch pribrzdenych chaotikov, alebo ako zhodnotil Tomco - Pat a Mat vo vyssej verzii...
    Az neskoro sme pochopili, ze sa jedna o chlapsku restauraciu (2ja casnici a kuchar) a tak to aj podla Danky vyzeralo.

    Narehotali sme sa neskutocne. Este teraz ako to pisem sa nemozem ubranit slzam z toho rehotu. Jeden casnik snazivy, ale ani slovo po anglicky a polepetko na druhu. Druhy perfektna anglictina, ale behal tak rychlo, aby vsetko stihol (okrem nas bol v restauracii iba jeden stol o dvoch ludoch), ze nasledne skoro zinfarktoval - musel si sadnut na zem a kriesit sa. Pripadne bol taky zostresovany z toho, ze sa na neho ozvali dvaja ludia naraz a nevedel komu skor odpovedat, ze sa musel otocit, zopar krat sa nadychat, aby ho zas nekleplo ;)
    Gol bol, ked sme objednavku robili z obrazkoveho cenniku, takze si Tomco objednal nieco s ryzou (kopka ryze jasne viditelna na obrazku). Casnik mal otazku, ci to chce s ryzou, to uz zas nechapal Tomco, ked tam bola ako sucast jedla. Nakoniec casnik, ktory to jedlo poznal len podla obrazku (lebo nazvy boli v anglictine) pocudovane zhodnotil, ze ten obrazok, na ktory sa uz hodnu chvilunpozera vlastne ryzu obsahuje.
    No a takto to pokracovalo... Danke zabudli doniest polievku, Tomco mal jedlo pred sebou, ale nedoniesli mu pribor no komedia na tretiu...
    Nakoniec, ked si uvedomili chybu boli z toho tak vyklepkani a v zachvate ospravedlnovania, ze nas z toho zase len chytal huronsky smiech.
    Hlavne Danka ma problem s tym, ze ked sa dostane za urcitu hranicu smiechu, uz je nezastavitelna.

    Nakoniec toho nanosili tolko, ze sme to nevladali zjest a okrem mojej polievky asi nikomu ani nic nechutilo, aj ked treba povedat, ze to bola zmes roznych vyraznych chuti, len nam asi nepadla. No a moja polievka bola chvilami stiplavejsia ako vcerajsie maximalne pre mna na mieru ostiplavene jedlo.

    Najhorsie bolo, ze toho bolo tak vela, ze aj ked nam nechutilo, prezrali sme sa ako prasce, takze z vecere rovno na wcko...

    V kazdom pripade bol to sialeny zazitok, aj ked nie kulinarsky...

    Len pre nacrt, co bolo nase stedrovecerne menu:

    Kari polievka s kokosovym mliekom a roznymi serepetickami
    Zelena kari kuracia polievka so zemiakmi a kadejakymi serepetickami
    Nudlova kuracia polievka s kadejakou travou a serepetickami
    Thajske narodne jedlo Pad thai kai - ugrilovane rezancospagety s kurcatom
    Dake kuracoryzovozeleninove cosi
    Read more

  • Vajcomaster

    December 25, 2016 in Thailand ⋅ ⛅ 26 °C

    Vajcomaster ako sme ho spolocne pomenovali bol jeden z ludi zamestnanych v hoteli, v ktorom sme byvali v Ao Nang (kedze je to rodinny hotel, pravdepodobne nejaky manzel recepcnej a pod.).
    Tento cloviecik vid. fotka si zasluzi samostatny prispevok, nakolko nas neskutocne zaujal svojou rannou funkciou v hoteli a svojou vasnou k tejto funkcii.
    V skratke to bol clovek, ktory sa kazdy den postavajuc za plynovym garden sporakom spytal nas prichadzajucich na ranajky, ci chceme omeletu, prazenicu, alebo volske oko. Uz samotna otazka v jeho thajskej anglictine sa v prispevku neda popisat, ale prvy den sme pochopili len omeletu a chvilu nam trvalo pochopit prazenicu. Volske oko sme rozdekodovali az po troch dnoch.

    Nasledne s 200percentnou zanietenostou, ako keby ovladal zakladne packy v atomovej elektrarni sa pusta do vyroby jednoho z troch tychto unifikovanych produktov. Pri tom nevyboci pohladom od panvice...

    Skusil som sa vcitit do jeho dolezitej funkcie, ktoru dostal od zvysku osadenstva hotela (vsetci zamestnanci okrem neho su zeny). Dali mu nieco, co bolo na hranici jeho schopnosti (podobne by som to zvladal ja), ale on pri sustredenosti prekracujucej maximum sa snazi vyprodukovat 100percentny produkt. Vyzera, ze ho nemoze nic vyrusit, lebo to by narusilo zlozite myslienkove postupy, ktore sa musia udrzat pri vyrobe tak zlozitych produktov - to dokazem z vlastnej skusenosti pochopit.

    Okolo vajcomastera je navyse rozlozenych milion produktov svedskych stolov. To si on vsak nema cas vsimat. Cokolvek, co sa deje mimo panvice je uloha niekoho ineho, to on nemoze zvladnut, lebo by musel mysliet na dve veci naraz a to by vyslednemu produktu neprospelo. Ak dojde nejaky iny produkt tesne vedla vajcomastra, musi sa o to postarat niekto iny, to uz je mimo jeho hlavnej a dostatocne vytazenej vajcofunkcie.

    Uz sledovanie s akou preciznostou a zanietenim dokaze rozbijat vajicka, niekolko krat za sebou zapalovat nezapalitelny gril, ci dennodenne preklepkavat navlhnutu solnicku vo vas vytvara pocit, ze tento clovek nerobi nieco ako robot, ale vklada do toho vsetky svoje schopnosti.
    Vajcomaster je zaroven max. usluzny a usmievavy, hlavne vsak v ramci svojho vajcorajonu.

    V kazdom pripade je to postavicka, ktora nam prvych 5 dni sprijemnovala ranajky a bez toho, aby povedala nieco viac ako svoje 3 slovicka (prazenica, omeleta, volske oko) nas dokazala naozaj zaujat. Inak by sme mu tiez neudelili taky vazny titul ako "Vajcomaster".

    P.S. foto nic extra, lebo bolo fotene tajne
    Read more

  • Den 7 raj na zemi, ostrov Jum

    December 25, 2016 in Thailand ⋅ ⛅ 31 °C

    Uspesne sme dorazili na Ko Jum. Mohli sme experimentovat s dopravou, ale radsej si priplatime viac a isli sme luxusnym SUV, ktory nas presne na cas cakal pred hotelom. Po 50km vystup na mole, presun asi 40min velkou longtailferry boat.
    Nasledne nastup na korbu auta pre presun po ostrove a za 5min sme uz vo svojom resorte.

    S Dankou mame romanticku drevenu chatku priamo na plazi so strechou z nejakeho listia. Vpredu teraska s masivnym drevenym stolom a stolickami a hlavne na teraske hojdacia siet.
    Kedze chatka je priamo na plazi, tak vyhlad priamo na more a vecer na zapad slnka, pripadne aj rovno z postele. Meter vedla chatky nam rastu dve obrovske palmy, cvirika tu nejaky vtacik s velmi vyraznym hlasom a obcas tadial preleti motyl obrovskych rozmerov. Za chatkou sa po dalsej palme splha opica.

    Nasa chatka bola posledna v resorte, preto Tomco byva vo vedlajsom resorte asi 150m od nas. Za tu cenu (18eur/noc v tejto top sezone) co na rozdiel od nas zaplatil ma paradny domcek aj ked dalej od plaze v takej tropickej zahrade. Jediny problem, ze nema klimu, ale len ventilator.
    Obe chatky maju elektrinu aj teplu vodu. U nas je dokonca sprcha a wcko a cela tato dost velka cast hore otvorena (nema strop), takze clovek ma pocit, ze sa sprchuje v nejakej vonkajsej zahrade.

    Je tu totalny klud - aspon zatial, mozno sa to vecer zmeni. Na to, ze sme kupili posledne dva domceky na celom ostrove a teda vsetko je uplne plne, tak plaze su takmer ludoprazdne. Na tento ostrov sme sli znicit sa oddychovanim a zda sa, ze to tu je idealne na maximalny relax, povalovanie a nicnerobenie... Uvidime ako dlho to vydrzime.

    Najviac sa mi paci, ze priamo na schodoch do chatky mame mini sprsku. Nohy od piesku umyjem a sup do domceka. Podobne je to aj v restauraciach, kedze su priamo na plazach a dnu do restauracie sa uz ide na boso... Lebo ten piesok je obcas otravny.

    Aj ked tu takmer nikto nie je, tak jedina rodinka na plazi je ako inak zo Spisskej Novej Vsi. Tomco sa hned zoznamuje a nabera nejake know how, kedze su tu uz dlhsie a vyznaju sa ako to tu funguje. Z celej skupinky su 4 zeny a jeden muz, tri dokonca nezadane... Takze je to na Tomcovi (byvaju v tom istom rezorte), ako nasmeruje dalsiu realitu ;) vela casu nema, zajtra odchadzaju...

    Boli sme aj v miestnej restauracii v tvare lode, ktora je od nasej chatky nejakych 50m a kazdy si dal nejaku dobrotu. Aktualne Tomco dakde odisiel spat (oficialna hlaska), Danka na lehatku pred domom cita knihu a ja v hojdacej sieti. Raj na zemi :)

    P.s. Je tu blby internet, tak fotky pridavam postupne ked sa podari, tak sa obcas pozrite dozadu, ci daco nepribudlo.

    P.s. Part 2 Kto si vsimol pred chatkou zlte slapky, ano spravne, tie su moje. Podobne ako v Amsterdame osud dal, ze som zas skoncil pri zltych. Moje superznackove topanky z yachteru ma otlacili hned prvy den, este mam na nohe rany z dvojiteho pluzgiera, takze sme museli zhanat nieco ine.
    Read more

  • Den 7 romantika na plazi

    December 25, 2016 in Thailand ⋅ ⛅ 25 °C

    Vecerna prechadzka s Dankou po plazi, vacsinou co stredisko to romanticke chatky. Pekne naboso, piesok ma tu spravnu tvrdost, len obcas kamienky, alebo musle niciace moje uz kvalitne dorezane nohy.

    Potom po nestastneho Tomca, ktory ma v izbe gekona ;)

    Nasledne vecera v restauracii na plazi. Perfektne nasvietenie, lampioniky, atmosfera. Vacsina ludi (a je ich tu uplne mininum) sedi na plazi pri roznych plazovych stolcekoch s masivnou drevenou doskou a podstavec tvori vacsinou nejaky zvysok obrovskeho korena stromu. Pripadne lezi na barovych drevenych lehatkach.
    Vo vedlajsich strediskach su dokonca sedacky poskladane z bambusovych paliciek, alebo z bambusu upletene hojdacie siete. Vyzera to efektne.
    Vacsina sa kocha prilivom, ale postupne je uz taka tma, ze nic nevidno, len pocut priboj aj ked sme len 10-20m od vody. Este aj v plazovom bare ide hudba tak decentne, ze je jasne, ze toto je ostrov, kde neburacaju diskoteky, ale clovek sa naladi na zvuky mora a prirody.
    Zalezieme do nasej superchatky, Danka sa nevie nabazit nasej kupelne pod holym nebom, rozlozime moskytieru okolo celej postele a unaveni po celom dni na dnes koncime pri zvukoch mora..
    Read more

  • Den 8 gekon utoci

    December 26, 2016 in Thailand ⋅ ⛅ 27 °C

    Rano sa zobudim na vreskot Danky.
    Uz mame gekona aj my. My vsak v skrini medzi satami.
    Inak ten gekon to je taka cca 8cm dlha neskodna jastericka, aby si niekto nepredstavoval, ze sa nam do skrine nastahoval jaster velkosti krokodila.
    Neskodna hovorim preto, lebo cele toto dianie komentujem z bezpecnej vzdialenosti z postele obohnanenej moskytierou, kde by sa uz fakt nic nemalo dostat.
    Read more

  • Den 8 poflakovanie

    December 26, 2016 in Thailand ⋅ ⛅ 27 °C

    Vcera Tomco este skoncil v miestnom bare, kde sa diali veci, o ktorych tu nemozem pisat... Nasledne so slovenkami do Tomcovho domceka, kde ich susedia museli prist upozornovat, ze robia prilisny hluk...

    Dnes len spime, lezime, prejedame sa, citame knihu, hojdame sa v sieti, poflakujeme sa a zase spime... Neviem, ako je to mozne, ale som z toho unaveny.

    Mala prechadzka k najblizsim obchodom (su to skor chatrce s nejakym tovarom), kde kupujeme za smiesne ceny tony ananasu a nejake sladkosti. Tomco nas tiez zlomil na cipsy. Do dnes sme tomu dokazali odolavat. Kupili sme si teda zemiakove (to by bolo este normalne), chobotnicove (ako to vyrabaju?) a cipsy z homara...
    Na foto sme vam tiez odfotili miestne benzinove pumpy.

    Na obed zase do nasej restauracie, kde si Tomco objednal horucu panvicu (vid. foto), chvilami z toho vyslahol snad metrovy plamen.

    Pocasie sa zhorsilo, zas je zamracene, kratku chvilu poprsalo, ale to je vzdy len mrholenie a doslovne osviezujuce - teplo je tu inak stale nezavisle na tom, ci slnko svieti, alebo nie.
    Read more

  • Den 9 pesi vylet po ostrove

    December 27, 2016 in Thailand ⋅ ☀️ 28 °C

    Vcera vecer Tomco s Dankou skoncili v blizkom bare. Jedna sa len o taky malicky bar pre cca 10 ludi na plazi. Danka dosla vyrehotana a zjavne tam o zaujimave situacie nebola nudza. Spolu s Tomcom o tom odmietaju napisat prispevok.

    Dnes sme sa rozhodli (alebo som rozhodol?), ze si urobime beach walking (prechadzka po plazi) az na juzny koniec ostrova (asi 4km) a nasledne do najvacsej dediny tohto ostrova Ban Ko Jum. Cestou po plazi sme sa kochali bungalowmi, barmi, pokupali sme sa na ludoprazdnej plazi. Na konci ostrova zistujeme, ze do dediny je este min. o jeden, dva km dalej. Po vstupe do rybarskej dedinky koncime v podniku "Mama cooking", kde sa nas hned ujima "Mama", hlava podniku (skoda, ze nemame fotku) a postupne objednavame 4 rozne shaky melonove, mangove, pomarancove (tie nie su az take extra chutou, ale objemovo to da zabrat) a potom tri rozne ryby (Tomcova sa vola Fish pudding...).
    Po tom ako Danka vyslopka viac ako jeden sejk, zje jednu rybu a este kradne aj mne a Tomcovi a potom ako mi v tom teple a naslednom prezrati prestavaju fungovat zakladne zivotne funkcie a s funenim, dudranim, potenim a dalsimi priznakmi ledva taham nohy za sebou, Danka zahlasi, ze je stale hladna...
    Nejako sa nam to nezda, ale doprajeme jej este jedno Cornetto znacky Walls (nasa Algida). Postupne uz druhou cestou sa vraciame domov. Myslim, ze vypustim dusu, nepomaha ani Dankin dazdnik, je tu tak strasne teplo... Tomco sa ma snazi ubezpecit, ze je to len moja predstava, vraj je prijemne teplucko. Neviem preco sa potom v kuse natiera 30tkou kremom ;)
    Cestou si fotime kvitnuci bananovnik, kochame sa miestnymi domcekmi, kupujeme jeden melon na dorazenie a sup do klimatizovanej chatky. Tomco sa pripravuje na vecerny zatah. Polihuje na plazi a tesne vedla neho spadne z 20m vysky kokos. V ramci pravidla kokos dva krat nepada na to iste miesto Tomco nemeni poziciu. O cca 5 minut druhy kokos zas tesne vedla ;)
    Danka sa kupe a nejakou slimacou rychlostou cita knihu (mam pocit, ze vobec nenapreduje).
    Ja po vcerajsku precitana jedna kniha, mozno este dnes dorazim druhu a mozno budem musiet s nimi na zatah do baru - uvidime.
    Aktualne lezim v chatke a z postele cez sklenene japonsko-odsuvajuce sa dvere sledujem zapad slnka...

    P.s. Ano na prvej fotke je okrem bungalowov typickych pre tuto oblast aj nafukovaci katamaran-plachetnica - Smartcat.
    Read more

  • Den 10 kajakova pribrezna plavba

    December 28, 2016 in Thailand ⋅ ⛅ 31 °C

    Vcera ako inak zazitky, ako inak samozrejme u Tomca. V noci sa mu totiz snazil do chatky vlupat nejaky opilec. Roztrieskal sa uz na schodoch. Nakoniec to bol jeho sused z vedlajsej chatky, zmylil sa len o jedno cislo ;)

    Ranajky sme si az na Tomca dali sladke, aby sme odskusali miestne speciality a inspirovali sa. Ja som mal banany opekane v cesticku s nejakou slahackou a posypane farebnymi gulockami. Danka mala pre zmenu gofry so zmrzlinou vid. foto.
    Cele doobedu sme platili ucty, co sa mohlo to sa zakomplikovalo. Hned po navrate prva navsteva v Tatrabanke ;)

    Po obede (vybral som naslepo z cennika a mam pocit, ze som vybral najlepsie) som uz nevydrzal a po troch dnoch pozerajuc na pozicovnu kajakov som sa rozhodol, ze si kajak poziciam uz aj sam. Tomco a Danka totiz tri dni kajak pozicat nechceli. Je to taky sit-on-top kajak vid. foto, ktory pozicovne na cely den vratene padiel a zachrannych viest stoji tolko ako slapaci bicykel na Sirave na hodinu.

    Nakoniec som na moju kajakovypravu po pobrezi ostrova zlanaril Tomca. Kochali sme sa dvojstaznovou svedskou plachetnicou, dalsimi resortmi vo forme trstinovych domcekov v utesoch, bare na skalach, farebnych chatkach v palmovom haji na brehu ludoprazdnej plaze a pod.

    Bohuzial ten kajak sa kvalitami ani nepriblizoval nasmu morskemu kajaku a jeho plavebne vlastnosti sa podobali polystyrenovej kocke hodenej do vody, na ktorej sme sa my dvaja za pomoci kratkych a nemotornych padiel znacky noname plavili. To si teda vyzadovalo kazdu chvilu prestavku v podobe zaplavania si pomaly na kazdej plazi, ktoru sme objavili.
    Po necelej hodine sme mali viac ako dost, bolelo nas vsetko a zacali sme sa vracat. Vzhladom na vrcholiaci odliv sa odkryli niektore skaly, ktorym sme sa ako spravni namornici dokazali vyhnut. Nakoniec sme stroskotali asi 5m od brehu ;) na podvodnej skale.
    Tomca to padlovanie tak dorazilo, ze hned odisiel na druhy obed.

    P.s. Na jednej z fotiek je nasa chatka. Spoznate ju uplne jednoducho. Po preskumani cca polovicky ostrova, za ten cas, co sme tu, mozem zavazne prehlasit, ze je to jedina chatka, ktora vyzera viac ako susicka pradla ako prazdninovy domcek...
    Read more

  • Den 10 ananasolizatko

    December 28, 2016 in Thailand ⋅ ☀️ 28 °C

    Po kajaku som siel do miestnych obchodov zhanat ananasolizatko. Vsetko sa odkedy sme tu vypredalo.

    Nakoniec som objavil posledny ananas v sirokom okoli - vid. foto, ako vyzera ananasolizatko.
    Nieco take tu stoji medzi cca 0,5 az 1 Eur bez akehokolvek zjednavania (meni sa to hlavne lokalitou). Kupuje sa realny ananas a nasledne az pri kupe to ocistia.

    Vraj sa z ananasu chudne, ale ja to asi zeriem na tony, lebo nevidim ziadny efekt.

    Ak citujem Tomca "za tu cenu by sa mi to ani cistit nechcelo". A veru chvilu to trva, kym sa z ananasu vykuzli tento vysledny produkt.

    Asi to nie je velmi vidiet, ale v skutocnosti je to este rozrezane na 4 casti, takze sa to lahko rozlomi na stvrtiny a postupne odkuskava.
    To by si mali dat Thajci patentovat.
    Read more