• RastyKa
jan. – feb. 2019

South America

Plníme si sny. Meer informatie
  • Het begin van de reis
    1 januari 2019

    Day 0.

    1 januari 2019, Slowakije ⋅ ⛅ 4 °C

    A je to tu. Po dlhej prebdenej noci treba bagážku zarolovať do pytlíka a vykročiť.
    Banda príde po štvrtej, to dám.
    Spustil som aj route tracker, uvidíme čo appka dokáže.
    Pali doviezol spolupútnikov okolo pol piatej, tak sa občerstvujeme a ideme ďalej.
    Letisko prebehne hladko a s malým meškaním smer CDG. Valter na špinavca, nemá uterák. Načo by mu aj bol v lietadle? Do Paríža hladko, letisko sme zvládli na jednotku tiež. Odletová Gate bola rovno pri fajčiarni.
    Meer informatie

  • Day 1

    2 januari 2019, Chili ⋅ ⛅ 10 °C

    V lietadle, najdlhší let cez 12 hodín a na noc. Zaspávame relatívne skoro, veď obsluha sa odobrala tiež do večných lovíšť. Stiesnené podmienky, ale čo by si chcel veď letíš len cez pol planéty. Budím sa a stále je noc , ale už len niečo cez päť hodín zostáva. Vladko vedľa mňa ma dobrý vietor, pospáva a poprdkáva. Chvála bohu sa zobudil a išiel vypustiť draka. Ináč dosť nuda, tak podriemkávam až sme nad kontinentom. Pred Santiagom začínajú Andy tak aj sneh na vŕškoch sa sem tam zračí. Custom, bagážka, cigareta a teplo. Ľudí kopec a dlhé rady, to je prvý dojem z tejto krajiny. Checkneme sa na ďalší let do Punty a znova rada a nejaké to občerstvenie, samozrejme aj tu rada a čakanie nemôže chýbať. Natlačia nás do vyhriateho autobusu a vezú niekam za letisko, asi nás pošlú v balíkoch. Okolo celého letiska vládne čulí stavebný ruch. Meškáme asi pol hoďku. Let prespim, aj tri hoďky sa rátajú. Bez trávky, bez batožiny a s meškaním. Sme v Patagónii. Zdržiavame sa teda na letisku, bo dva kusy batožiny chýbajú, tentokrát to nie som ja. Pre niekoho je to nová skúsenosť. Taxi do hostelu, a ideme to okuknúť, veď svetlo je tu dlho do noci. Pripomína mi to tu Tasmániu, papundeklové domčeky, vykúrené a cosy. Vybehli sme na kopeček na kávu a nejaký ten žvanec. Čašník trávku nemal. Pekné námestičko s Hernandom Magellanom uprostred a kuk do casína. Poprchá, stále svetlo, ale ochladzuje sa. Dáme hygienu, možno dlho ďalšia nebude. A vlastne nespomenul som, že vo Victoria Hostel spíme doslova na recepciiMeer informatie

  • Day 2

    3 januari 2019, Chili ⋅ ⛅ 11 °C

    Budíček už pred šiestou, vraj batožina by tu mohla byť, ale nie som si istý, veď bývame na recepcii. Kúzelník Rudy volá, že kinderko by potreboval a vraj aj Mareček by tu už mal byť. Good timing. V maili píšu, že batožina o piatej. Je šesť a kľud. Auto máme aj tak až od desiatej. Pred ôsmou batožina vykukne. Raňajky, žemle zohriatie na peci v jedálni a instantná káva, takže radšej čaj. Smer nákupné centrum po zásoby, kávička a taxík do požičovne. Všetko to trochu trvá, v hosteli z nás budú mať radosť. Od týpka dostávame tip, kam na nákupy. Vyzdvihneme batožinu a ideme. No shopov so všakovakými pomôckami tu je dosť, ale to čo zháňame nikde. Kopec túlavých psov. No to bude trip, so suchármi. Smer Ushuaia. Nádrž prázdna už od výroby, tak niekde pri letisku dopĺňame, aj hotdog sa pritrafil. A šťastena sa na nás usmieva, pumpár je ochotný pomôcť. My sme ochotný zaplatiť. Asi sa tu čo to zdržíme. Misia splnená, asi 2 hoďky sme sa zdržali. Ideme planinou, fučí, že miestami nám auto uniká pod zadkami. Cestou Valter googli aktivity v Ushuai. Zastávka na koštovku. Čakáme na trajekt a bufetujeme na prednom okne. Vychýrená káva v bufete je nesca z automatu. Žiadny pekný spot na spanie, tak ťaháme až po hranice. Kým sa vybavujú všetky formality slnko zapadá. Cesta medzi hranicami je nespevnená a po tme sa ťažko hľadá stopa. Na Argentínskej strane nám chyba nejaký papierik, ale úradník nerobí z toho moc veľkú vedu. San Sebastián, tu musíme zostať, lebo je tu pumpa. Hľadáme nejaký flek na pláži, až kým nám osud nezahrabal auto, takže parkujeme, stále fučí. Zriadime prechodný domov, lokálny sa zastavujú, kde sa tu vzali, na konci sveta. Po nich nás prepadovka polície spovedá. Navrhujú vytiahnutie, my, nočný kľud. Mali sme viac argumentov. Tetris v aute dopadol celkom dobre.Meer informatie

  • Day 3

    4 januari 2019, Argentinië ⋅ 🌬 9 °C

    Budíme sa v Argentíne v Bahia San Sebastian. Vytlačíme auto a pred ôsmou sme na pumpe, ešte zavretá. Fučí. Káva, čierna voda, zubná hygiena, po ôsmej dopĺňame a ide sa na juh. Lietame jak handra, step a vietor sú opäť našimi spoločníkmi. Za Rio Grande sa scenéria mení a začínajú stromy. Pred a po každom väčšom meste je policajná kontrola a Vladko sa váľa vzadu. Lago Fagnano a nejaké výhľady. Stále fučí, v aute to píska cez každé dvere. Dali sme to, najjužnejšie mesto, ono to vlastne už nie je ani na kontinente, bo sme na Isla Grande de Tierra del Fuego. V najstaršej krčme Ushuai si dávame hnusné jedlo. Pár fliaš vina a sme vysmiati. V info dostávame tipy na túry, vyšplháme auto na kopec pod Martial Glacier, ale sneží, tak čakáme, a intenzívne. Aj karty sa dostali na rad. Smer Tierra del Fuego National Park. Ešte pred tým krúžime Ushuaiou autom, aby sme dotankovali. Po ôsmej sa do parku už neplatí, tak hľadáme nejaký dobrý spot na prenocovanie. Nudle a čaj prichádzajú na radu aj s Pablom, ktorý nás vyhadzuje zo super zašitého fleku. Pridávame sa teda k ostatným kempujúcim. Líhame asi o pol noci, dnes je iné uskladnenie.Meer informatie

  • Day 4

    5 januari 2019, Argentinië ⋅ ⛅ 11 °C

    No prispali sme si, dnes smer Cerro Guanaco Trail. Štyri hoďky jedným smerom, dosť prudké a samozrejme, že fučí, ale cez les sa to dalo. Premočená planina vyskúšala naše goratexi a vyfukaný kopec našu kondičku. Mám toho plný zub. Hore fučí, ale výhľad je pekný. Tak tu žiadny ľadovec nie je, zas som nedával pozor. Sem tam aj vločky bili do tváre, ale čo by si chcel na Fin del Mundo. Smerom dole to je tiež dosť náročné. Hore ťahal Vladko, dole Valter a ja som ťahal na prestávky. Po siedmich hodinách sme pri aute. Kopec bol vo výške 973 metrov, čo neznie moc, ale je to opäť iný level. Späť do mesta pomastiť bruchá a nejakú kávu. Sme grogy, po ôsmej späť do kempu k Rio Lapataia. O desiatej je stále svetlo. Tlačíme sa v aute bo vonku je sychravo.Meer informatie

  • Day 5

    6 januari 2019, Argentinië ⋅ 🌬 9 °C

    Včerajší kopec máme ako na dlani, len dnes je už biely. Ráno je tu dosť kľud. Minulú noc si susedia aj oheň robili, asi potiahli dlhšie, my sme ako hrušky poodpadávali. Ideme na cíp konca sveta a potom do kaviarne. Track Hito XXIV na čilskú hranicu pri Acigami Lake. Pasová kontrola tu nie je bo cesta ďalej nevedie, len jazero sa mení na Lago Roca, aj keď je stále to isté. Ďalej nejaké miestečko, kde sa dajú zaliať nudle. Vláčik, Tren del Fin del Mundo, a vodopád na Rio Pipo sa nám pritrafili. No, ono to bola len kaskáda, ale dobre, mapa mala značku vodopádu. Von z parku a dali sme to pod ľadovec, Glaciar Martial. Je to aj lyžiarske stredisko, asi už aj nefunkčné. Sedačky síce sú, ale asi zbankrotovali. Kúsok sme si vyšľapali, jeden coffee shop nám pred nosom zavreli a v druhom je waiting list. Včerajší výstup je cítiť. @ExpedicePatrolem.cz je aj tu, stretli sme ho pred tým aj na ferryne. Tak teda cez shoping centrum, kde ku karte aj pas pýtali a na camp spot za mesto. Cestoviny a predjedlo, no hostina pri Rio Oliva. Banánové lodičky ako dezert. Pekný kemp, prázdny vraj ráno skoro vyrážame. Otužilecká hygiena.Meer informatie

  • Day 6

    7 januari 2019, Argentinië ⋅ ⛅ 10 °C

    Budíme sa do krásneho slnečného dňa v objatí hôr. V noci kosa, ráno kosa len tie dravce sú aktívne. Nejaký druh orla tu lieta, aj v tom predošlom parku ich bolo vidieť. Vychádzame trochu neskôr, ako sme si predsavzali, aj s problémami. Nejaký prudký kopec to je, ale poddal sa. Tí dvaja s Jimnym z Wicked to budú mať určite jednoduchšie. Kafíčko od takej hezkej dievčiny pri Rio Grande a ideme ďalej. Neviem či som už spomínal, že pred a po každom meste majú policajné kontroly. Scenéria sa mení, z kopcov a hôr len vyfúkaná planina ostala. To len tak na okraj. Na hraniciach nám dosť riťky stiahlo, bo kontrola nám to tu prekutala doslova do detailu. Prázdny letiaci sáčok z priehradky Valter zachytil vo vzduchu a ukryl do dlaní. Bol jak kúzelník s roztrasenými rukami, niežeby som sa ja tiež nechvel. Ešte som aj cigaretu musel šúlať, aby verili že tabak nie je len camouflage. Do termosky nekukli, pre šťastie. Po rozprcanej ceste ešte na čilskú hranicu, kde nám pre istotu pobrali všetko ovocie, zeleninu a aj salámy. A nebolo toho málo, ešteže neriešila tu colnú deklaráciu, bo tam sme samé “no” dali. Tak nič, aspoň trochu adrenalínu na konci sveta. Trajekt sme dali skoro zadarmo, ale nejaký dobrák na nás ukázal prstom, že sa napchávame a neplníme si povinnosti. Nielen na guanaco si tu treba dávať pozor ale aj na silne nárazové vetry, tie vonku. A znova cez hranice, tentokrát to bolo rýchle, obe strany boli v jednej budove. Celý deň sa mieša dážď s vetrom a slnkom, dole to boli aj krúpy. No a za hranicou tankodróm jak sviňa. Z čista jasna diery na ceste, sem tam vodou zaliate. Zopár borcov už aj prezutie pri ceste menilo. Pri Rio Gallegos to smrdí jak v plechovke od sardinky. To vizerá, že tu je život za trest. Veď tu aj končí Rue del Fin del Mundo. Smer El Calafate. Po dlhej ceste planinou s prehánkami, aj bez, sa pred nami otvára obrovská kotlina s Lago Argentino v područí hôr a ľadovcov. A studený vietor tu fučí, ako keby doma bol. No, kosa jak sviňa, ale scenéria pjekná. Končíme v moteli Los 2 Pinos, také niečo bolo aj v Kili Bill, chapel in X Pines, či koľko ich bolo. Na Billa dnes už fakt náladu nemám. Bol to dlhý let, cez 800 kilákov.Meer informatie

  • Day 7

    8 januari 2019, Argentinië ⋅ ⛅ 5 °C

    Budíme sa do krásneho dňa v El Calafate. Opäť pocit čistoty, na nezaplatenie. Mesto pripomína nejaké stredisko v horách, to čo si povedal. Veď to je. Ale pre predstavu, taký Mamuth Lake, malý Queenstown. Pekné. Slnko sa mieša s krupobitím a snehom. Vladko sa nám stratil, ale dobrá správa je, že asi po pol hoďke sa aj našiel. Po načerpaní informácií z turistických kioskov, si rezervujeme boat cruise na všetky dostupné ľadovce. Zajtra poobede, dnes máme v pláne skuknúť Glacieras Moreno. Dáme kávu, z čoho sa vlastne vykľul obed, bo vonku to dosť sype. Pumpa zavretá, tak zatiaľ dopĺňame zásoby, asi na štyri týždne. Tracky na ľadovec sú vybookované na najbližšie dva dni. Keď nefúka, tak je to na krátky rukáv. Presun do Los Glaciares National Park s výhliadkou na Glaciar Moreno. Cestou sme odkliali termosku. Ľadovec má v najvyššom bode 70 metrov, kusy ľadu skáču do tyrkysového jazera. Praskot sa šíri okolím a turisti híkajú nadšením. Niekoľko výhliadok s pripravenými kamerami. Prašnou cestou do kempu Lago Roca, niekto to pred nami už odparkoval v predstihu, v jarku. A to sme len na pol ceste. Príjemný večer, opäť pri kartách.Meer informatie

  • Day 8

    9 januari 2019, Argentinië ⋅ ☀️ 7 °C

    Ešteže sme dali tú loď na poobedie, bo vstávame, keď je slnko už vysoko. Kúpeľ v jazere, na nezaplatenie. Znovu tá prašná cesta do prístavu Punto Banderas na nalodenie. Ľudí ako múch. Ušiel sa nám flek len v spodnej časti, ale vraj je tu huliaca paluba. Všetci sa sem hrnú, a to ich fajčí len zopár. Doprdele s nimi, akurát čo zavadzajú. Cez Upsala Canal k Upsala Glaciar, stojíme pri nejakom kuse ľadu, sakra ďaleko od ľadovca. To je ale výlet, ešteže je loď dosť veľká, bo ľudia sa presúvajú zo strany na stranu podľa pokynov reproduktora, ovce. Furt všetci zavadzajú. Ľadové kryhy plávajú dookola, zatiaľ sa im pilot úspešne vyhýba. Spegazini Canal k rovnomennému ľadovcu. Drinky si ľudia chladia kusmi z jazera. Opäť pauza, tu aj fučí, ľudia sa prelievajú zo strany na stranu. Najvyšší bod ma 135 metrov, tentokrát sme bližšie. Pridávame sa k davu, chladíme si drink ľadovcom. Ináč zhrnuté, nuda na lodi. A deň v prdeli, špekulujeme, kde hlavy zložíme. A víťazom je.... vlastne iná možnosť tu v okolí nie je, len späť prašnou cestou do rovnakého kempu, ako minulú noc. Patagónsky Condor nám robí predstavenie, asi sa mu tie nudle s párkami páčili.Meer informatie

  • Day 9

    10 januari 2019, Argentinië ⋅ ⛅ 12 °C

    Zatiahnuté a pofukuje. Spánok v dodávke už začína byť cítiť. Zajace si poskakujú planinou. Aj kačice tu robia zvukovú kulisu. Sedím si vonku a okolo mňa to dosť žije. Drobné vtáctvo tu vyberá zo zeme čo sa dá, zajac to prišiel skontrolovať, myši si behajú po svojom a to všetko sa deje okolo mňa na dĺžku jednej ruky, ono to tu žije. Aj nejaké zelené papagáje sa došli predstaviť. S príchodom condora mizne všetko v krikoch. Prichádzajú aj rangeri s papiermi, vraj nejaká štatistika. Dnes smer Torres del Paine. Asi len smer, bo v El Calafate sme až po obede. A znova kopce túlavých psov. O pol druhej usadame do reštiky Mi Viejo, čakali sme na stôl asi 20 minút, ale prostredie pekné a majú aj guanaco a vo výklade dve ovečky natiahnuté pod oknom. Mäso na studeno, ako predjedlo, v octovom základe. Zaujímavé a aj chutné. Tak porcie sú obrovské, ale dali sme to. Smer La Esperanza, dotankovať, aj bandasku a ide sa, cez tankodróm. Hranice sme dali v poho, až na to, že na čilskej strane mi vyfúklo papiere z ruky, tak som si dal šprinta, komické. Bye bye Argentína. Guanaco sú početnejšie na čilskej strane, Valter zhodnotil, že to kvôli papierovačkám na hranici. Zapichneme to pri jazere, všade fučí. Cestou zočíme aj skunka. Kravky sa nevedia dostať za plot, tak nás chvíľku okukujú. Sme 30 metrov nad morom, jazero sa tu prelieva do Lago del Torro.Meer informatie

  • Day 10

    11 januari 2019, Chili ⋅ 🌬 11 °C

    Ukolísaní v dodávke, vstávať sa nám nechce, bo fúka nahovado. Presúvame auto o pár sto metrov, aby sme si aspoň raňajky dali v menšom vetre a pokračujeme v expedícii. Poskakujúc cestou, pre nerovnosti a silný vietor, zastavujeme na road works. Vlečie sa to. Cez info do Parque Nacional Torres del Paine. 80 kilometrový vietor má mať zajtra o 20 menej, tak nám odporúčajú začať vyhliadkami z Lago Grey. Fučí, tak to dávame do coffee shopu. Preberáme další postup, ale asi to bude dnes diétne. V administratívnom centre to kotvime na parkovisku, stále fučí, tak tri fľaše vina a skoré odobratie sa na kute.Meer informatie

  • Day 11

    12 januari 2019, Chili ⋅ ⛅ 8 °C

    Spánok jak v kolíske, nie tak pohodlný, ale vetrom ukolisaný. Šľahá dážď, vietor nadvihuje dodávku a nám sa do ničoho v tejto arktickej zime nechce. Ešte aj tú vodu treba v aute zohrievať. Tu a tam oblaky umožnia výhľad na Del Torres. S predpoveďou to tiež nie je ružové, vietor sa má umúdriť až v pondelok a to je sobota. Trochu to limituje našu expedíciu na jedenie a trávenie veľa času v aute. Salto Chico, vodopád pri hotelíku s jakuzou. Výšlap na Mirador Cóndor, do kopca to tlačí samo, vetrisko jedno. Zapotení sa presúvame do coffeeshope v Pudeto, ľahký obedík a vodopád Salto Grande. Teraz vieme, čo je to vietor, nárazový do 90 km/h. Pokračujeme na Mirador Cuernos, veternou krajinou. Stretávame Guanacá, na selfie. Večera v Las Torres hoteli a čakáme rangera pri zastávke autobusov. Hajzliky zamkli.Meer informatie

  • Day 12

    13 januari 2019, Chili ⋅ ☁️ 10 °C

    Sme sa hotovali na skoré vstávanie. 9 je vlastne v našom prípade dosť skoro, no ono to bolo vlastne pred 9tou. Pojedli sme skoro všetky zasoby a vyrážame, počasie praje. Highlight parku, Mirador Base Las Torres. Prevýšenie je asi 800 metrov, slnko peče, miestami fúka, ale je dosť teplo. Cez les, potom prašná, šutrová anakonec len šutre. Otvára sa jazero v obklopení veží, meškám asi 20 minút, veď ono nezdrhne. Voda ľadová, z ľadovca, asi preto. Pobudli sme, pokochali sa, nohy schladili a ide sa naspäť. V Chileno camping dávame cigu a pivo a to mi nesadlo. Zvyšok mám krízu, poležím asi 20-30 minút a v poho. Chalani zatiaľ dávajú naspodku kúpeľ v Rio Ascencio, pez breptania sa pridávam. Studené ale refreshing. Dali sme asi 22 kilákov, a pivo v base campe. Ide sa na hambáč do hotela Las Torres. Dosť sme zmohnutí. K chutným burgrom sme vyfasovali nejaké vegies a pár pív zdarma, ako pozornosť nepozorného podniku, zabudli na nás. Papierové podtácky sú vlastne vyrobené z kameňa, nechápem. Pri účtovaní si spomenuli aj na nejaké extra veci, ale asi od iného stolu. Všetko dobre dopadlo a s plnými bruchami kráčame späť do štvorkolesového domova.Meer informatie

  • Day 13

    14 januari 2019, Chili ⋅ ⛅ 11 °C

    Asi poslednú noc v konzerve máme za nami. Pod ľadovcom pofukuje a je pod mrakom. Dnes opúšťame park UNESCO, je na jeho listine od sedemdesiateho ôsmeho. Paine Waterfalls na rovnomennej rieke s Torres v pozadí a ide sa preč. Zas nejaké lamy, žiadne Nandós. Okolo hraničného prechodu Cerro Castillo smer Puerta Natales. Zastávka pri jaskyniach Cueva del Milodón, nejaký okruh s dierami v skalách. V info centre to premietajú, tak len takto diétne. Vykopávky nejakého vyhynutého zverstva. Sme v Puerto Natales, El Boto reštika. Zase prežratí, nejaké seafood predjedlá zasypávame steakom a guanaco. Čo je moc, to je moc. Dnes by sme mali vybehnúť nejaký kopec a nie jeden. Žiadny nie je naporúdzi. Poďme hľadať nejaké ubytko, nech sa môžme natiahnuť. Hostel Los Pinos sa stáva našim útočiskom. Auto sme sem nepresunuli, zatiaľ, bo sa pokazilo. Niekto nechal svietiť svetlá. Zachrochtalo, tak som si vzal vak, zamkol a odkráčal skultúrniť seba sa. Neskôr sa podarilo roztlačiť. Vyrážame do ulíc Puerto Natales, vlastne uličiek. Maličké, zabudnuté, ale cítiť tu turizmus. Brewery Galery s asi 20 pivami, väčšinou čilské, dali sme skoro všetky. Hostel zatvárajú o 12, tak v najlepšom sa vytrácame do drevohostelu. Niekto tu dosť píli, nevadí, budeme aj mi.Meer informatie

  • Day 14

    15 januari 2019, Chili ⋅ ⛅ 12 °C

    Zamračené, ale zpod perín to nevadí, aj raňajky sú. Prebalujem, čistím, bo dnes v noci do Santiaga letíme. Ešte treba konzervu vyumývať, škrabance zaretušovať, chipy na okne zakamuflovať a mašľou prebalené vrátiť do Wicked Teamu. Darí sa nám vypadnúť z mesta pred obedom. Plávajúc prázdnou cestou tesne pred Punta Arenas zočím pri ceste Nandú, či Rea, jednoducho patagónskeho pštrosa, konečne. Pred tým ešte tie farebné bociany, či flamingá, močiace si čongále v nejakej bačorine. V meste odkladáme vaky v hosteli, kde sme spali prvú noc, bo na letisku nie je žiadna úschovňa. Milí boli, nemali s tým žiaden problém. A ideme nájsť tu umyváreň. Krúžime dokola shoping mallu jak havrani, ale nakoniec sme našli. Zatiaľ sushi a ide sa na odovzdávku. Veľmi hladké. Peši do mesta a nejaká krčma s hnusným pivom a dosť zlým, vraj typickým čilským dishom. Radšej niekde inde. Pred tým sme ešte cmiter a kostol skukli. V Brownovej vile, pani bola nejaká dobrodinka v Punte, aj cintorín pomohla založiť, dáme pivo a dosť fajné rizoto a pastu, kosa nahovado. Cez hostel na letisko, kde nás skásnu za batožinu, sa nakladáme.Meer informatie

  • Day 15

    16 januari 2019, Chili ⋅ ☀️ 26 °C

    Prespal som celý let, za rannej zore sa prezliekame do shortiek a uschovávame batožinu. Taxík pred hostel, pred ktorým na matracoch pospávajú homelessáci. Otvárajú až o ôsmej, pán in charge nám aj tak nerozumie. Kráčame ranným Santiagom pomedzi budiacich sa bezdomovcov v parkoch, alebo len tak voľne pohodených na uliciach. Je ich dosť, asi aj viac než tých túlavých psov. Mám stres, všetci sa niekam ponáhľajú a všetko je zavreté. Dostali sme sa až na Plaza de Armas, treba aj baňos nájsť, stále všetko zavreté. Nakoniec sme coffee shop našli s vtipnou čašníčku aj s baňos. Teraz hľadáme nejaké info centrum, no ranné Santiago je viac o hľadaní a prebúdzaní v rušnom veľkomeste. Bookli sme hop on/hop off bus, čo nás povozi dookola a aj lanovku Teleférico na kopec Metropolitano so sochou svätého Cristobalda, či ktorý to bol. Opäť hľadáme baňos a aj tabak. Cestou ešte vyskakujeme na nepredpokladanú zastávku, bo močák tlačí. Bus ide dosť pomaly, bo trafic veľký až do busines centra so všetkými tými nablískanými mrakodrapmi. Chalani už podriemkávaju. Na kopec s tými krížami a kaplnkou a všakovakými svätými vecami čo k tomu patrí. Z lanovky je výhľad na modernú časť metropoly. Hore stretávame nejakú Moldavku, moldaviaaroundtheworld@facebook, či tak nejak. Dole sa ide Funicularom, strana kopca s výhľadom na pôvodnú, teda starú časť mesta. Cez Bellavista, s peknými grafiti na stenách, sa predierame späť do centra. Tentoraz hľadáme nejakú krčmu, sakra až neuveriteľné, že žiadnu sme nenašli. Nikto tu nehovorí anglicky a ani nemajú vôľu. Podarilo sa, zašitá, bez výhľadu a to je vonku toľko zaujímavých ksichtov. Presun do hostela, asi tu už vytuhneme až do ranného letu.Meer informatie

  • Day 16

    17 januari 2019, Peru ⋅ ☁️ 20 °C

    Vstávame skoro, bezdomovci majú ustlané na matracoch pred hotelom. Veselá penzistka nás rýchlosťou blesku dopraví na letisko. vzlietame s východom slnka, čau Čile. Šofér nás čaká v Lime. Totálny chaos na ceste, pán s volantom miestami zaspáva, asi je po nočnej. Dosť stresujuca jazda, stresujúcimi prostredím, Africko to pripomenulo. Asi hoďka a pol a sme v Casa Suyay. Zhodíme bágle a ide sa na obhliadku Miraflores, ku pláži a vyzdvihnúť Ivana s Borkom. Moc pekná promenáda s výhliadkou na oceán. Späť na výhliadku, obed, super dezerty z miestneho ovocia a vrčiaci jazdci valiaci sa do cieľa pod nami. Spoločne do centra. Motorkár je v bolestiach, bo si rebro zlomil. Na dune mu benzín došiel, ale 7 etáp dal. Františkánsky kostol s katakombami a 25 tisíckou lebiek poukladaných v troch podúrovňových podlažiach. Centrum je úchvatné, so Santiagom sa to nedá ani rovnať. Pulzujúce veľkomesto s obrovským počtom ľudí presúvajucich sa hore-dole za stráženia policajtov so štítmi. Nejaký protest sa tu koná, je to miestny šport. Športovci si šli po svejch, ešte sa motáme a polorozpadnutý taxík nás vyhadzuje v hoteli aj s prídavkom. Ubytujeme batožinu a zháňame zeleninku, podarilo sa, ten nás zodral z kože, aj nejaký cukor sa našiel. Aspoň nás na pláž hodil, kde sa koná záverečná ceremónia Dakaru. Prášia tu a tešia sa, že odjazdili. Seansa na pláži a pochod pobrežím smer hotel. Celý sme nedali, 24 kilákov v nohách za celý deň nás prinútil drožku zobrať na posledný úsek. Spánku bude málo.Meer informatie

  • Day 17

    18 januari 2019, Peru ⋅ ⛅ 22 °C

    Pokřcení sa valíme na raňajky, ktoré len pripravujú. Nevyberáme si, čo prichádza, to do seba hádžeme, bo nás z Hop onoffu majú vyzdvihnúť. Sú načas, presun niekoľko metrov pred eMsího a nakladáme sa. Vyhrali sme všetko miesto vzadu pri hajzlíkoch, naša voľba a cestou naberáme zvyšok zájazdu. Zobudili nás na raňajky niekde cestou a pokračujeme smer Chincha. Kláštor San Jose s tunelmi pod ním, majú vraj dĺžku 16 km. Otrokov tam schovávali a presúvali tovar aby sa daniam vyhli. Cesta ide vysušenou krajinou, tu a tam nejaké búdy. Áziu to pripomína, dosť bordel Plné mesto trojkoloek, Pisco. Dnes končíme v Paracas, pekná diera, kopec bugín na prenájom a kitesurfové lekcie. Vraj pekné pláže, no inú predstavu mám, sú čierne. Pohulíme, uvidíme. Sme sa natlačili v rooftop bare a šli spať.Meer informatie

  • Day 18

    19 januari 2019, Peru ⋅ ⛅ 19 °C

    Kohút kikiríka, tak so slnkom vyliezame aj my. Presun na loď a plavba k Poo Island, alias Ballestas Islands, alias Poor Man’s Galapagos. Fekál zoškrabujú každých 7 rokov a používajú ako hnojivo, to je busines s hovnom. Obrazec kaktusu v kopci, dva tisíc rokov, že im to nezvetralo, El Candelabro. Nástup do busu a nejaký park vysušenou pustatinou. Reserva Nacional de Paracas. Prvá vyhliadka pri dóme, ktorý sa oddelil od pevniny v 2007mom pri zemetrasení, tak už len pozostatok. Druhá výhliadka, cliffy a tretia na Peninsula Paracas, tu už sú pláže prístupné a pekné, Playa Roja. Smer Huacachina, malá dedinka v oáze, v centre peruánskej púšte. Obrovské pieskové duny obklopujú túto oázu hneď za mestom Ica. Ide sa na buginu a boardujeme na dunách. Vladko je nešťastný, že málo bolo. Zapad slnka, romantika s ďalšou tisíckou turistov. Wild Olive sa stáva našim domovom, celkom fajná kuchyňa a s 30% off, lebo Peru hop, relatívne lacné. Pekná promenáda, aj svadbu mali vo vysvietenom kostolíku. V Hoteli Wild Rover máme dnes žúrku, dostali sme vouchery, tancuje sa na barovom pulte, dávame trojboj. Fú, náročný večer.Meer informatie

  • Day 19

    20 januari 2019, Peru ⋅ ⛅ 29 °C

    Plány boli, aj sa prespali. Tak ráno zľahka pred obedom. Obišli sme ešte raz tú bačorinu a o jednej nástup do busu, smer, ďalej. Tentokrát je dosť plný. Ochutnávka nejakého sladkého vina v El Catador, moc sladké. Ale oni tu všetko pijú sladké, aj to pisco. Asi hoďka a ide sa na Nazca Lines. Ruky, jaštericu a strom je vidno z výhliadky. V Nazca si dáme večeru so sladkym nápojom a rýchloprehliadku námestia Jedno z dvoch aút je tu Daewoo Tico, a sú dosť vytunované. Ide sa buvať do autobusu. Bez prestávky pri splne mesiaca, by mal ísť až do Arequipa.Meer informatie

  • Day 21

    22 januari 2019, Peru ⋅ ⛅ 5 °C

    Ráno sa odchádza už o šiestej. Smer Condor Lookout. Zastávka v nejakej dedine s tanečníčkami hneď zrána s čudiacou sopkou, výhliadky a až nakoniec tie condory, lieta ich tam dosť a to docela blízko. Všetko prechádzame Colca Valley až do Colca Canyon, druhý najhlbší, prvý je niekde v Čínsku. Päťtisícky všade okolo a údolie plné predinkovských terás, Flóra vravela, že 25 tisíc, ale toľko ich prinajmenšom vidieť na každej výhliadke. Pekné, všetko zelené, myslím v údolí a relatívne čisté. Všade niečo pestujú, alebo chovajú, vidiek má úplne inú atmosféru ako mestá. Aj v Chivay ráno čaty nabehli a aj smetiar vyhrával nejakú Mozartovu. Z kaňonu späť výhliadkami cez mestečko, s tým kaktusovým džúsom čo sme mali včera. Obed formou bufetu v nejakej ďalšej diere a prechod najvyššieho bodu 4910 mnm, dnes sme nezastavovali a späť do Arequipa. Cestou krúpy sa pustili a potom už len pršalo. Za dažďa späť vo Flying Dog. Dali sme to až do vedľajšieho obchodu, asi 15 metrov, stále leje. Na izbe Google vraví, že coffee shop je hneď vedľa. Tak sme sa opäť premohli a za intenzívneho lejaku cez kaluže prekonávame asi 25 metrov do nemeckého coffee shopu. Pri popíjaní čerstvých džúsov prestáva liať. Späť do hostelu dopiť nejaké víno, zajtra sa ide skoro.Meer informatie

  • Day 20

    22 januari 2019, Peru ⋅ ⛅ 20 °C

    Dosť sa to vlečie. Serpentíny, kopce a to stále dookola. V dedinách mýta. Ešte za tmy sa pred nami vysvecuje veľkomesto. Za pribúdajúcej rannej žiary sa odkrývajú okolo mesta kopce s bielymi čapičkami. Prebalíme vo Flying Dog a rýchlovka na Plaza de Armas. Raňajky a späť bo na túru do Colca Canyon sa treba ponáhľať. Pred ôsmou nasadáme do minibusu a na prvej zastávke dopĺňame koka listy. Krátka inštruktáž a už ich aj žujeme, treba 30 až 40 minút. Arequipa je 2350 metrov nad morom druhým najväčším mestom v Peru. Vicuňa po ceste, divá alpaca, jemnejšia a hodnotnejšia srsť. Guanaco je divá lama. Koka čaj v štyroch tisícoch a fotky s lamami a alpacami. Najvyšší Point výletu 4910 mnm v obklopení sopiek. Bufet na obed. Už sa prejavuje nadmorská výška. Končíme v Chivay, 3600 mnm, hneď pri hlavnom námestí. Odchod na hot springs a vyhriati a vykúpaní späť. Nórske sestričky dávajú pivo v teplom bazéne, okolo 40°. Večera v rytme peruánskej hudby. Alpaca na taniery. Hromadný koniec na parkete.Meer informatie

  • Day 23

    24 januari 2019, Peru ⋅ 🌧 14 °C

    O siedmej sa vyráža na tripík. Nakladáme bajky, som sa zas dal nahovoriť. Raňajky sú po ceste údolím, pri St. Helene. Kamenné mestečko, ozaj má atmosféru, akú by som očakával v spojení s históriou a pôvodným obyvateľstvom. Kopírujeme Inka Trail aj s vlajkovým spojením a riekou. Všetko zelené, kopce v opare, stúpame do 4200. Čím bližšie k Amazónke, tým zelenšie, kopce potokov a vodopádov. Po prekľučkovaní sa cez 4200 sme v mlieku. Zastavujeme asi v 4000ke a presadáme na bicykel, vraj 55 kilákov downhill. Chrániče, korytnačku, helmy a rukavice si navliekame na výhliadke, odkiaľ sa v mlieku pred nami tu a tam objavujú zasnežené kopce, alebo to je ľadovec. Tažko povedať, bo to opäť rýchlo mizne. Prvá časť je diétna, po výhliadke to už púšťame bez obmedzení. Prechody cez rieky, serpentínami, takže durchom sme mokrí, už pred príchodom dažďa. Otepľuje sa, Valter najprv spravuje reťaz, asi 300 metrov pred cieľom aj pedál. Končíme v asi 1500 metroch. Preťal som pomyselnú cieľovú čiaru a zajtra pôjdem v žltom. Premočení v minibuse sme ďaleko neprešli. História sa opakuje, a ako aj minulý rok, most vzala voda, tak prechádzame po svojich na druhú stranu, kde nás čaká ďalší minibus. Obed v nejakom reagee klube a ide sa na rafting. Vraj tretia kategória, celkom svižné, ale trochu krátke. Na natiahnutie času sa hráme s pádlami. Presun pralesom s banánmi a iným ovocím cez hostel, kde nás veci čakali a angláni opustili. Nočným Peru si to v minibuse s ďalším tuctom backpeckerov brázdime v skale ponad clify za mrholiacej oblohy. Asi polhodinková jazda nad údolím, ešteže je tma, asi by nám vlasy dupkom stáli. Oblohu miestami osvetľuje svetelná show. Z bezmenného hostela v Huadqiňa za výdatného dažďa máme asi 10 minút na večeru, kde hrá z rádia Modern Talking. Opäť premočení. Grupa v reštike pozostáva z nás, Brazílčana Pedra a guida. Dosť zapadákov. Ale taxíky tu majú. Nie je flek na vysušenie vecí a obuvi.Meer informatie

  • Day 22

    24 januari 2019, Peru ⋅ 🌧 21 °C

    Znova treba skoro z postele, bus, dnes poschodový, nás zvezie na pumpu, pri ktorej si z lokálnych stánkov zadovážime raňajky. Okolo sopky Misti s bielou čapičkou smer Cusco. No my snáď ani z mesta dnes nevýjdeme. Ten istý smer, ako predvčerom na Colca Canyon, kľukatou cestou s tu a tam čmudiacim vulkánom. Slúchadla sa mi posrali, ma môže aj picnúť na nekonečnej ceste. Cesta je od štyroch do štyriapol nad morom, rýchla zastávka pri jazere Laguna Lagunillas, neďaleko Santa Lucie. Tu a tam aj nejaká kvapka spadne. A ide sa zelenou krajinou, rozpršalo sa aj krúpy dodali. Alpaky a lamy všade okolo, výrobky z nich na každom odstavisku. Obedná prestávka, aj tak nemáme tie ich slnká, soles. Za tmy v ďalšom veľkomeste, Cusco, bus nás vykopáva pred centrom, bo sa do uličiek nezmestí. V hosteli bookujeme tripy na pobyt, hneď zrána Inka Trail s downhillom a výstupom na Machu. Plus po návrate Rainbow Mountain. Klasika, hlavné námestie a priľahlé uličky. Mesto je v noci parádne, obrovské kostoly a stavby sú dosť zachovalé, obklopené kopcami a samozrejme vysvieteným ježišom. Sme asi 3400 metrov nad morom. Ukončujeme to v hostelovom bare The Point.Meer informatie

  • Day 25

    26 januari 2019, Peru ⋅ ⛅ 15 °C

    Tak pasy aj lístky máme. Skoro ráno treba ešte lístky na bus ísť kúpiť. Na recepcii nafasujeme studené raňajky a ide sa do dažďa. Rad tak akurát, ani na bus nie je zatiaľ veľká šóra. Prestáva liať a my sme vyvezení pred hlavný vchod a čakáme na guida. Prekrojená žemľa s plátkovým syrom bola schovaná v nafasofanom balíčku, super suché. Valter to mal preistotu aj bez syra. Aspoň, že sa žemlu obťažovali prekrojiť. O pol siedmej sme vo vnútri, Rebecca nám dá nejaké info o Machupicchu a o ôsmej začíname výstup na Mountain Machupicchu, asi 600 metrové prevýšenie, samé schody. 5 kilákov sme dali za hoďku a pol, výšku cítim, cez 3000 metrov. Pekný výhľad na celú osadu pod nami a okolie. Počasie nám praje, pri výstupe pod mrakom, hore slnko a zvyšok akurát. Po prehliadke dediny, fakt dosť veľké, asi 600 Inkov tu bývalo, pochod dole späť do Agua Calientes. Len čo sme do reštiky sadli sa rozpršalo. Neskásli nás, lepšie povedané len polovicu, tak si nás našli na markete, cestou na vlak. PeruRail nás povezie. No za 66 U$ to fakt nestálo, ošklbú turistov fakt na hocičom. Ešte nám aj čokoládu za 10 buckov ponúkli, pchá. Ani neviem ako sa dedina s konečnou zastávkou volala, ale minibus do Cusco tu čakal. Späť v The Point.Meer informatie