• Milan
  • Tomas Igrini
  • Dana Kočišková

Thajsko 2017

Ein 31-Tage Abenteuer von Milan, Tomas & Dana Weiterlesen
  • Jedlo - farebne ranajky

    25. Dezember 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 19 °C

    Na zelanie posielame zopar fotiek jedla. Konkretne to su nase dnesne ranajky (boli uz aj lepsie). Aj ked tam zopar veci vyzera zaujimavo, v podstate vacsinu vieme definovat - nie su to tie zlozite jedla, co dojdu a clovek doslovne nevie od coho zacat.
    Ta zelena natierka je pangan (nevieme presne, co to je, ale velmi dobre sladko to chuti v palacinkach a pod.).
    Parena buchta je v skutocnosti plnena niecim tazko definovatelnym, co by mohlo chutou vzdialene pripominat mlete az kasovite maso.
    Klobasky su aj napriek ocakavanej chuti v skutocnosti sladke v stiplavej omacke.
    Ruzovy dzus je nieco tazko definovatelne, ma to trosku chut bieleho melonu, ale asi to bude ine lokalne ovocie.

    Toto su ranajky v hoteloch, kde je to prisposobene roznym turistom. Realne vsak thajci ranajkuju napr. vyvar s nudlami, alebo rozne spageto-nudlove jedla v nejakej polievko-omacke bohato dochutene roznymi dalsimi nahadzanymi prisadami.
    V podstate ranajky su vacsinou objemovo podobne az nasmu obedu.
    Weiterlesen

  • Jedlo - nedefinovatelne

    25. Dezember 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 23 °C

    No a takto vyzera jedlo, ktore vam donesu na stol a vy neviete skadial zacat. Co s tou ryzou? Kydnut ju do polievky ako sa to tu vacsinou robi, alebo jest osobitne? A co je to vlastne v strede - polievka? Omacka? Co s tou nedefinovanou zeleninou (nic z toho neviete co je), namacat to do tej omacky, alebo to len tak hryzkat? Samozrejme teoriu ako sa to je mame, ale ci je spravna... Aby to nebolo az take jednoduche dostanete k tomu lyzicku, max. vidlicku (thajci noz nepouzivaju a ani vidlicka sa nestrka do pusy). No a s takymi nastrojmi skuste rozdelit tu zelenu paradajku (je to daco ine, ale neviem ako sa to vola). Ak sa vam nepaci mozete ist na vyssi level, ani vidlicka, ani lyzicka, len dve palicky.
    Konkretne sa inak jedna o nejake mjanmarske jedlo s velmi privetivym nazvom, clovek by necakal, ze dojde take nieco.

    Dalsie jedlo na foto ten paradajkochickensalat je tiez nejaka mjanmarska specialita, uz si nepamatam nazov, ale aspon netrebalo spekulovat, ako sa to je a hlavne to bolo chutne.
    Weiterlesen

  • Presun smer juh

    25. Dezember 2017 in Thailand ⋅ 🌙 25 °C

    Cele doobedu odychujeme na izbe, t.j. ja vana s penou ;)
    Poobede sa pomaly presuvame na letisko, preletime do Bangkoku a k veceru nastupujeme do autobusu smer Ranong.
    Brali sme najvacsi komfort aky sa da. Na nase pomery to vobec nie je drahe. Cely velikansky autobus ma len 24 sedadiel (3 v jednom rade). Sedadla su obrovske (pripomina mi to riaditelske kreslo), ja mam plne natiahnute nohy. V cene mame obcerstvenie, deku, vankus, no parada. Vraj mame aj stewardku, ale zatial vidim len stewarda, no uvidime...
    Rano okolo 7mej by sme mali dorazit do Ranongu a stadial este 2h cakat na lod a potom este 2h plavba a sme konecne na nasom prvom ostrove v teplucku pri mori.

    Na fotke sedenie v autobuse (to je sedacia poloha), este sa to da zlozit az do lezacej polohy.
    Weiterlesen

  • Ostrov Chang Noi

    26. Dezember 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 29 °C

    Celonocne putovanie v autobuse sa dalo prezit. Dobre, ze sme brali VIP bus s obrovskym priestorom. Zaujimava bola zastavka o asi jednej hodine v noci na trhovisku, ktore funguje 24 hodin nonstop, takze stale otvorene.
    Na ostrov Chang Noi ideme rychlolodou a vyzera, ze je to nas posledny kontakt s modernym svetom.
    Ostrov je doslovne lenivy. Tetuska na recepcii nam vysvetluje, ze tu sa vsetko vlecie pomaly a to je prave zmyslom tohto ostrova oblubeneho u ludi, ktori chcu totalne vypnut.
    Na ostrove sa vsetci poznaju a vyzera to, ze nie len domaci, ale aj turisti, ktori tu zvyknu travit napr. celu europsku zimu. Vraj je tu dlhodobo doslovne nulova kriminalita, kedze sa tu stretava pravdepodobne podobny typ ludi. Dokonca v miestnej restauracii sa objednava tak, ze si sami zapiseme, co chceme a raz sa nam to cele spocita, maximalna dovera.

    Co nas trosku trapi je pocasie. Sme o tisicpatsto kilometrov nizsie a cakali sme minimalne 30 stupnov. Prave v tomto obdobi je tu zamracene a max. 25. More tiez nie je prave neznesitelne teple.

    V kazdom pripade oproti minulemu roku sme zatial nezazili ani kvapku dazda.

    V rezorte nie je tepla voda, elektrika je len 4 hodiny denne, aby sme to neprehanali s mobilmi a nas samotny beachfront bungalowik ma svoje caro tu, ale na Sirave by sme ho asi oznacili za budku. Teda zvonku to vyzera ako bungalov na plazi a ma to aj svoju atmosferu, ale pohlad vo vnutri je nieco ako chatrc skrizena s montaznou halou. Wcko ziaden zazrak, clovek az rozmysla, ci nezacne drzat 3 dnovy post, aby sa jeho navsteve vyhol.

    Po ostrove (a zas az tak maly nie je) sa da pohybovat jedine peso, pozicat sa tu asi neda nic a vyzera, ze hlavnou aktivitou je vylihovanie v hojdacej sieti na teraske bungalowiku, kupanie a prechadzky po nekonecne prazdnych plazach...

    1. Foto plaz pred bungalowom a na nej iba Tomco
    2. Foto bungalow zvonku
    3. Foto vyhlad z bungalowu, hned za stromom pla
    4. Foto bungalow vnutri
    5. Foto bungalow vnutri strecha
    6. Foto klucka na vstup do wc
    7. Foto wc som vas usetril ;)
    Weiterlesen

  • Cestou do obchodu

    26. Dezember 2017 in Thailand ⋅ 🌧 20 °C

    Obrazky z malej prechadzky po vnutrozemi ostrova do obchodu, ktory je juzne od nas. V reale sa lopotime hodinu po severnej casti ostrova a obchod samozrejme nenajdeme.
    Ten betonovy chodnicek to je cesta prvej triedy na tomto ostrove. Nic sirsie tu nie je a na tomto sa jazdi od motorky az po pickup. Na druhej foto tiez mozno vidiet kaucukovniky.
    V skratke je to tu kaucukovnik, kesovnik (orechy kesu, ktore su vsak zrele az v marci), kokosova palma (uz opadava), bananovnik (uz su plody, ale este to chce dozriet), daky velky fikus a takto zase cely les dookola...
    Weiterlesen

  • Atmosfera slonieho ostrova

    27. Dezember 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 21 °C

    V Thajcine slovo chang znamena slon, slovo Ko je ostrov a slovo Noi je maly. Takze hlasime sa z Ko Chang Noi - maleho slonieho ostrova...

    Vecer uz bez totalne unaveneho Tomca (asi este z noci v autobuse) s Dankou na druhy pokus nachadzame minimarket a je fakt mini. Cely market s regalmi a pokladnou tvori izbicka o sirke asi 2m a dlzke 3m s primerane bohatou ponukou.
    S Dankou dohadujeme, ze zajtra sa uz konecne nerobi nic, len sa cely den oddychuje. Ze sa musime poriadne prespat a dokonale zregenerovat.

    Noc je ako v dzungli. Rozne nezname zvuky a piskoty a celu noc zvuk vln tesne vedla nasej plevne - ako Danka zacala nazyvat nas "komfortny" bungalow.
    Tri krat nas v noci zobudi zvuk nejakeho nedefinovatelneho vtaka, ci jastera, ktory je tak intenzivny, ze mam pocit, ze je tesne pri posteli. Nastastie mame okolo seba natiahnutu moskytieru, ktora poskytuje aky taky pocit falosneho bezpecia.

    Skoro rano v ramci hesla zo vcera, ze si mame co najviac oddychnut potajme v polospanku otvorim jedno oko, aby som skontroloval situaciu naokolo a vidim, ako Danka uz potajme caka na tento signal a este pred osmou tak vstavame...
    V ramci hore uvedeneho hesla Danka asi polhodinu poslusne sedi na terase plevnicky, kym ju premozu jej upratovacske vasne a uz zacina cistit, prat, susit, reorganizovat. Dat jej do ruky maliarsku stetku, tak este v tu chvilu zapocne projekt rekonstrukcie tohto skveleho brlohu. Lezie do sprchy, v ktorej bola len zopar hodin dozadu a z ktorej tecie ladova voda a moj sen o tom, ze sa konecne raz zobudim prirodzene vyspaty sa v zakladoch rozpada.

    Tomco v bungalove uplne inej kvality dostatocne vzdialenom od toho nasho si zatial spokojne oddychuje.

    V skratke sme si vzhladom na to, ze sa jedna o vianocne obdobie a ubytovanie je vypredane objednali uz dopredu 2 rovnake beachfront bungalows (takze uz sa to nedalo vziat spat). Zatial co Tomco dostava trosku mensi domcek na plazi ako my, avsak uplne novy (je jeho prvym obyvatelom) s krasnou kupelnou a WC, tak my dostavame domcek vacsi aj s lepsie vybavenou terasou, ale vo vnutri to vyzera fakt zaujimavo a wc a sprcha si uz zazili svoje. V kazdom pripade viem si predstavit aj ovela horsie. Skor ta cena nie je adekvatna za tento typ ubytovania, ku ktoremu sme si este aj toaletak museli ist kupit, lebo nie je standardnou vybavou. Zadocek sa asi utiera lavou rukou ako v Indii a tou sa potom zas nepapka... Problem nastava ked ste lavak ako ja ;) a zacnete tou lavou potom jest v restauracii.
    Nastastie tu maju pribory a jedlo v restauracii je paradoxne velmi velmi dobre.

    Okolo 10tej rano ku nam pride na navstevu Tomco a hned svojou prvou vetou na Danku - "uz si prala?" vyvolava usmev na tvari.

    Na foto pohlad na plazove bungalowiky z beachwalkingu pocas ktoreho sme hladali minimarket.
    Pohlad priamo z postele cez moskytieru na nasu cigansku maringotku (tak volame cokolvek, co je priznacne tym, ze si tam Danka natiahne snuru a susi tam veci).
    Pohlad na ranajkovanie v nasej restauracii a Tomcove ranajky (Masaman curry so zeleninou a ryzou).
    Weiterlesen

  • Sloni ostrov dalsie lenive dni

    28. Dezember 2017 in Thailand ⋅ 🌫 25 °C

    Konecne sa nam v ramci prechadzky podarilo najst hlavnu dedinu ostrova. Ta obsahuje 2 restauracie, jeden miniobchod a asi 4 domy - tot vse. Okrem ineho si stadial odnasame Big Colu s objemom 3,1l.
    Vo vrecku kratasov, ktore si obliekam po prvom kupani v mori som nasiel klucik od pokladne na Sirave ;) a potom, ze mame tazke kufre...
    Na veceru si davame dvoch red snaperov. To je taky cerveny morsky kapor. Kedze prichadzame do restauracie medzi prvymi, narusujeme tymto cely chod restauracie, ktora sa stale viac a viac zaplna. Standardne thajske jedlo sa totiz pripravuje cca 3 minuty a stihne sa ich teda za polhodinu pripravit aj desat, ale nase cervene kapriky zaberu dobru polhodinu a este provokativne rozvoniavaju na celu restauraciu.

    Dalsi den na nas zautoci prave thajske slnko. Situacia na umretie.
    Riesim to zakopanim sa do bungalowiku, kde mi Tomco nariaduje v ramci relaxu precitat 700 stranovu ipad knihu. Po zmenseni fontu ma nastastie len 300 stran.

    Z bungalowu sa postupne stava parny hrniec... Nepomaha nic. V ramci nasej jednej hviezdicky nemame ani ventilator a keby aj, nejde tu elektrika.
    Danka vycapena vonku pod priamym slnkom planuje za den nabrat bronz ako za dva tyzdne, lebo na dalsie dni hlasia zamracene. Ako spravna blondinka z americkych filmov sa trosku pozabudne na slnku a po prvom zhrozenom pohlade na nu jej okamzite pridelujeme kodove meno "red snaper". Z rannej panenskej bielej sa z nej za zopar hodin stala cervena chili papricka.
    Pri kupani zas Tomcovi, ktory je posilneny a na tomto slnku aj trosku pripity pivom Chang pridelime kodove meno "morsky konik" na zaklade jeho stylu plavania.
    Ja som si samostatne (neviem na zaklade akej vlastnosti) pridelil kodove meno "Barracuda" (nieco ako nasa stuka) a nikto neprostestoval.
    Salime sa vo vode az do zmorenia, ktora je hlavne pri vchadzani strasne studena. Neskor to zmerame a ma 28 az 29 stupnov ;)
    K veceru urobime najdlhsiu turu celeho pobytu na tomto ostrove, ktora podla mna nema viac ako 2km a to uz Tomco kvalitne dudre. Objavujeme plaze s ciernym pieskom sopecneho povodu, ale biela je biela... Vyzera to, ze tento ostrov je fakt lenivy. Sme tu 3ti den a z ostrova, co ma na dlzku 5km sme nestihli preskumat takmer nic.
    V skutocnosti sme na najsevernejsom ostrove thajskej casti Andamanskeho mora a severnejsie od nas su uz panenske (bezturisticke) Mjanmarske ostrovy.

    Zajtra sa zlozitym sposobom presuvame na vedlajsi juznejsi ostrov, kde by to malo o dost viac zit.

    Foto 1: nas rezort pohlad z mora
    Foto 2: jeden z minimartov na ostrove
    Foto 3: Tomco v nasej sieti v pozadi s nasimi susiacimi sa vecami a plazou
    Foto 4: nasa restauracia na plazi vecer
    Foto 5: velmi chutna nudlova polievka na ranajky
    Foto 6: nas skvely zachodik (to nie je len farba, to uz je aj urcita textura, nanos)
    Weiterlesen

  • Gekon opat utoci

    29. Dezember 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 25 °C

    Vecer dorazim 320 stranovu knihu a poslednych 50 stran uplne zasnem.
    Hlavni hrdinovia totiz letia do Thajska, pristavaju v Bangkoku, kde sa ubytuju v stvrti Khao San a navstivia tiez PatPong. Idu si pozriet kralovsky palac a potom starobyle mesto. Zatial uplne identicke s nasou dovolenkou. Uplne ma sokuju, ked si v knihe objednaju nocny vlak do Chiang Mai rovnako ako my a na prvy vylet sa rovnako ako my vyberu k jednemu z najsvatejsich chramov Doi Suthep.
    Tu nastastie podoba konci, nakolko toto je pre nich konecna zastavka. Paradoxne Tomco vobec netusil, ze jedina kniha co mi da precitat v skutocnosti o tom, ako sa ludia zmrazia a rozmrazia ich o 50 rokov neskor v svete, kde si ani zuby netreba umyvat, lebo su geneticky upraveni tak, ze sliny rozpustaju zubny kamen (kto by tam videl suvislost s nami) bude mat taku podobnost s nasou dovolenkou.

    Danka konecne objavi gekona, ktory skrieka v nasej izbe uz druhu noc a predchadzajucu noc som sa aj zobudil na to, ako beha okolo postele. V noci je tu taka tma, ze po otvoreni oci nevidite ani palec pred nosom. Pocujete len suchot rychlych noh na podlahe, z ktoreho je jasne, ze nic male to nie je a nebolo mi teda vsetko jedno, ale Danke som to zatajil.
    Po tom ako sa vraciam z restauracie vidim ako Danka prikovane sedi v kresielku na terase. Vystrasene mi rozprava o gekonovi, ktory ma vraj velkost psa a troni pod mojou sedackou (meter a pol vedla Danky), na ktoru si uz samozrejme nesadam.

    A kedze vidim to obrovske cudeso, tak sa uz tesim, ako zajtra tento deravy bungalow opustime. Danka vystrasena laha do postele a zda sa, ze dnes nezaspi.
    Celu noc sa len krcime v strede postele v obave pred predatorskym jasterom. Do toho vsetkeho su vlny tak velke, ze Danka sa na zaklade hukotu boji, ze nas odplavi aj s domcekom ;) Rano sa budime ako po nocnej bitke, vsetko nas boli.
    Ze bol gekon v noci dnu v domceku viem naisto, ale uz je to jedno. Danka to nastastie prespala. Doobedu pobalime veci a presunieme sa na druhy ostrov v nejakej planej nadeji, ze tam obrovske gekony neziju.

    Toto je inak oblubena lokalita Nemcov. Ako sme si vypoculi, nezamestnany nemec tu pride na 2 mesiace a s full servisom (restauracne stravovanie) ho tento pobyt stoji menej ako keby mal prezit v Nemecku... Fascinuje nas asi 70 rocna nemka, ktora si na recepcii rezervuje jeden z bungalowov v tomto stredisku na cely mesiac november/december na rok 2018, teda rok dopredu...
    Je nam tazke pochopit ako tu dokazu v tychto podmienkach tak dlho prezit (voda studena, elektrika nejde, apartmany derave s nulovou vybavou, ostrov maly, neda sa tu nic robit a odvoz z ostrova a na ostrov napr. do mesta na pevnine velmi drahy). Na zopar dni je to pochopitelne, ale oni su tu mesiace...
    Niektori tu maju chatky aj na cely rok. Maju poupravovane predzahradky, chatky pomalovane ci inak vylepsene na hippie styl, na chatke vlastne menovky...

    P.S. V rannych snoch ma najprv nahana obrovsky dinosaurovity jaster a nasledne ja nahanam pesky po Kosiciach svoj ukradnuty Nissan (ukradnu ho spred Nanovho domu v Secovciach a ja ho nahanam az do Kosic) - cas stadialto odist, tu sa neda odychnut

    P.S. part 2 - obrazok je skutocny a z Thajska, ale nastastie nie z nasho bungalowu
    Weiterlesen

  • Prechod na ostrov Phayam

    29. Dezember 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 24 °C

    Presunuli sme sa na juznejsi ostrov Phayam.
    Rozdiel vidno hned na vstupe. Mnozstvo restauracii, obchodikov, kopa ludi a hlavne jedina mozna moznost presunu po ostrove je mototaxi.
    Kazdy si teda najde jednu motorku s vodicom taxikarom (v mojom pripade mlada thajcanka taxikarka). Ta si pred seba zoberie nas heavy kufor tak, ze pomaly nedosiahne na riaditka a za nu si este sadam ja. Takymto sposobom sa vsetci presuvame do rezortu, kde na nas caka beachfront bungalow (v mojom preklade bungalow na plazi a s vyhladom na plaz). Realitou je bambusovy domcek, ktory sice v ramci rezortu je takmer na plazi, ale plaz z neho ani zdaleka nevidno. Som sklamany, lebo toto je ovela krajsia plaz ako na predchadzajucom ostrove a ja si mozem max. civiet na zahradku so stromom, na ktorom je exkluzivny dlhozltozobakovy vtak.
    I ked je rezort velmi pekny, vyhlad na more a plaz nic nevyvazi.
    Ta je v skutocnosti tvorena uplne jemnym az prachovym svetluckohnedym pieskom a je plna plazovych barov. Su vsak v nej decentne zasadene, hudba nie je hlasna, je prijemna a vecer, ked rozsvietia vsetky mozne svetielka, farebne lampioniky a ine somarinky ma vsetko nezamenitelnu romanticku atmosferu.
    Navyse vsetko spravne natocene pekne kolmo na zapad slnka.
    Myslim, ze milovnikom vecernych barov by len nasa plaz poskytla priestor na tyzdenne skumanie.

    Pomaly sa tiez zaciname zmierovat s tym, ze boli casy, ked sme za 1 Euro mali polievku aj druhe jedlo a teraz sme radi, ked sa s druhym jedlom zmestime do 3 Eur a to nas este caka Phuket, kde to bude asi este horsie.

    P.S. Za cely den sme urobili len 2 fotky, tak naozaj nebolo z coho vyberat a nic extra nemame; tato je pohlad z restauracie, kde sme vecerali
    Weiterlesen

  • Preflakany den a zazitky s motorkou

    30. Dezember 2017 in Thailand ⋅ 🌙 -1 °C

    Kedze byvame v bungalowikoch upletenych z bambusu, tak ich steny su tak tenke, ze medzi dvoma vedlajsimi sa mozete kludne zvnutra rozpravat.
    To je sranda, kedze mame susedov Nemcov a ti sa vecer rozhodnu ist do sprchy (ladovej). Z ich chatky vychadzaju zvuky, ako by tam rezali prasa.

    Sranda konci v noci, ked nemozem spat, lebo Tomcov a vedlajsi bungalow ma kaslajuceho obyvatela.
    Konecne rano ako tak zaspim, no niekedy pred osmou rano je na dovolenke najvyssi cas, aby ranostaj Danka zacala nejakym dlhodobym procesom rozbalovat balicek keksikov - ten zvuk ma tak rozculuje, chcem spat...
    Ked to konecne rozbali zacne si stastne odchrumkavat a kedze v jednom balicku je tych keksikov snad 6 je mi jasne, ze moj spanok na dnes konci.

    Cele doobedu spekulujeme nad tym, ze si poziciame motorku na preskumanie ostrova, ale kedze moznost pozicat si ju je az 30m od nasho bungalowa na nasej recepcii a my sme na smrt zleniveli, tak z motorky nakoniec nic.
    Cele doobedu tiez riesime, kde a ako sa ubytujeme v nasledujucich dnoch, nakolko pocasie sa zhorsilo. Je sice teplo, ale zamracene a slnko vychadza len na kratke intervaly. Obcas aspon podla predpovede hrozi aj dazd. Predpokladam, ze more ma stale svoju cca 29 stupnovu teplotu.
    Horko tazko sa o 12tej vyberieme z domceka az k cca 20m vzdialenemu stolu restauracie, kde si objednavame ranajky ;)
    Danke to uz neda a neskor ide az na 50m vzdialenu plaz rovno pod nasimi bungalowmi, zatial co ja odpadavam unaveny z "ranajok".
    Toto nicnerobenie ma uplne zabija.
    Zakerne je, ze z nasho beachfront bungalowu nevidim plaz, ale plachetnice na nej zakotvene vidim detailne. Ked sa este ti provokateri vozia na motorovych nafukovacich clnoch na breh, zacinam mat z toho vazne suchozemske depresie.

    Podvecer konecne objednavame ubytovanie na poslednych 10 dni na Phukete, kde sa zacneme presuvat prveho januara a konecne si tiez prenajimame aspon jednu motorku.

    Vyrazime s nou do mesta na nakupy a na dobrotku s tym, ze v polke cesty natankujeme.
    Na pumpe (slnecnik s plastovym stolikom, na ktorom su vylozene pet flasky s benzinom) po tom ako nevieme odomknut priklop nadrze ujko po thajsky zahlasi, ze to nie je korektny klucik na tuto motorku. Pomyslim si o nom svoje, kedze videl ako sme presne s tymto klucikom a nastartovanou motorkou dosli az na pumpu a taktiez videl ako som nastartoval a odfrcal prec. Dolezite je, ze nadrz sa otvorit a teda ani dotankovat nepodarilo.
    Zabava sa zacina, ked cestou spat motorka zacina v kopcoch nejako trhat. Neskor uz zhadzujem Danku a zistujem, ze uz ani so mnou to ta motorka nejako do kopca nepotlaci. Proste nadrz prazdna. Z jedneho kopca sa spustim, zvysok nakoniec dotlacim az do nasho rezortu.
    Neskor zaciname patrat po probleme a zistime, ze s klucikom cislo 6 sme cely cas chodili na motorke cislo 9 (tak nam to dali). Zahadne sa s tym klucikom dalo nastartovat aj ked sa jednalo o uplne iny typ motorky, ale uz otvorit nadrz, alebo zamknut motorku neslo. Zanechavame im teda v rezorte motorku s uplne prazdnou nadrzou a dostavame inu (damskeho Scoopyho, ktoreho Danka oznacila za nemoznu a slabu motorku), ku ktoremu zahadne pasuje nas klucik z predchadzajucej motorky.

    P.S. Na fotke odflaknuta foto nasej plaze - jedina foto, ktoru sme dnes odfotili

    Specialny pozdrav posielame pre jednu Lucku a dvoch Matusov ;)
    Weiterlesen

  • Prieskum ostrova

    31. Dezember 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 27 °C

    Rano Danka v nocnej koseli bez spodneho pradla (a zdaleka tu nie je jedina) skuma kilometre nasej plaze.
    Potom si doprajeme zdravu ovocnu ranajkovu misu z ovocia, ktore sme nakupili este vcera. Specialitou je hlavne jablko, ktore chuti ako hruska a dracie vajce "pitahaya" (ako spravne poznamenal Tomco, ovocie ako z filmu Avatar; v skutocnosti plod kaktusoveho stromu).

    Nasledny plan na poslednej motorke, ktora sa dala prenajat je preskumat juznu plaz ostrova (asi 10km od nas), ktora je ako jedna z mala v Thajsku znama vlnami vhodnymi na surfovanie.
    Kedze Tomco odmieta, ze pojdeme na jednej motorke traja - to mohli byt zase zazitky, tak ja robim mototaxikara a striedavo nosim na plaz a z plaze najprv Tomca a potom Danku.
    Vzhladom na obdobie ako aj cas odlivu bohuzial ziadne extra vlny neboli. Piesok bol vsak uplne jemnucky prasok.
    Cestou spat s Tomcom nas chyti osviezujuci dazdik a cestou spat s Dankou prekrizujeme na motorke ostrov skrz naskrz, az kym nezacne taky fukot, ze je jasne, ze coskoro zmokneme do nitky. Nastastie zas len taky maly dazdik.
    Na obedo-veceru vyskusam barmsku polievku s vajcom (burmesse egg curry) a je to delikatesa, aj ked porcia taka, ze mam dost. Thajske porcie su vzdy take, ze staci jedna polievka, alebo jedno druhe jedlo a clovek ma dost. Polievka je v skutocnosti len ciastocne tekute velmi bohate druhe jedlo. Navyse do toho este vzdy vtlacim dobru kopu ryze, ktora tu chut polievky do seba natiahne a cele to riadne zahusti.
    Snazime sa trochu odychnut a uvidime, ci sa tu v noci nieco v suvislosti s novym rokom strhne vzhladom na to, ze neverim, ze Tomco prepasoval nejake rachejtle... ;)

    Na foto ikonicky hippie bar v tvare lode, ktory je na plazi asi 100m od nas; nase ranajky; barmska polievka a dnesna plaz.
    Weiterlesen

  • Pozdrav z buducnosti

    1. Januar 2018 in Thailand ⋅ ⛅ 0 °C

    Z roku 2018 vam vsetkym meskajucim, ktori ste este v 2017 prajeme vsetko naj v novom roku...

    A "maly" popis ako to prebiehalo u nas:

    Vecer urobime prieskum blizkych barov po plazi. Hipie bar postaveny zo zvyskov naplavenych driev je vo vnutri nieco neskutocne. Skrizena stroskotana lod s byvanim v korunach stromov, tarzaniou s tanecnym parketom a kopou nezavislych v roznych vyskach polozenych terasiek s vyhladom pospajanych vyskovymi cestickami a rebrikmi. To vsetko farebne nasvietene do decentnych roznofarebnych tonov.
    Vo vacsine barov uplne kludna atmosfera, vobec nie hlasna hudba. Vobec to nevyzera, zeby sa tu slavil nejaky koniec roka. Pravdepodobne som tento ostrov vybral spravne podobne ako vacsina, ktora nema zaujem o nejake hlucne a buracajuce oslavy.
    Chudak Tomco spi, lebo ako to uz u neho na dovolenkach byva, vzdy ma stastie na nejaky zdravotny problem. Po tom ako celu dovolenku kasle, chrapci a dorazil si kostrc pripisuje dnes na zoznam dalsi neduh. Tentoraz mu asi prechladlo oko na motorke.

    Ja s Dankou lezim na uplne prazdnej terase nasho rezortu polozenej priamo nad plazou s vyhladom na more so zakotvenymi lodami. Nad nami mesiac v splne a trosku dalej doliehajuca romanticka hudba z blizkeho baru dofarbovana zvukmi prilivu. Tesne vedla nas lezi a strazi nas verny rezortovy pes, ktory zistil, ze sme aktualne jedini zijuci ludia v blizkom okoli.
    Ludia uz od cca deviatej vecer vypustaju nepretrzite baloniky stastia, ktore pomalicky stupaju a aj ked to nie je prave ekologicke je to take pomale, kludne a zapadajuce do tejto tichej oslavy prichodu noveho roku.

    Prechod do noveho roku prebehne viac menej v klude az na zopar ukricanych zapadniarov a na plazi, kde sme dnes boli (ale ta je od nas teraz pekne daleko) je aj ohnostroj, ktory z dialky pozorujeme pocas toho ako oblohu pokryju dalsie a dalsie baloniky stastia...

    Poriadna (myslim kus hlasnejsia) hudba v baroch sa nakoniec pusta az po polnoci a zacina sa oslavovat, ale to my uz unaveni padame spat... Zajtra (teda uz dnes) mame pred sebou narocny presun do Phuketu.
    Weiterlesen

  • Presun do Phuketu

    1. Januar 2018 in Thailand ⋅ ⛅ 26 °C

    Mototaxikom (ten sposob prepravy neznasam) na molo, speedboatom vo vlnach na pevninu, superluxusnym vanom na bus stanicu a potom uz len 6 hodin v autobuse, kde filter klimy nebol meneny asi nikdy...
    Pocas cesty busom vojenska kontrola pravdepodobne na pritomnost osob, ktore nelegalne prekrocili barmsku hranicu (utecenci). Zaujimave je, ze v ramci autobusu, kde sa nahodne skontroluju doklady asi polovicke cestujucich sa najdlhsie kuka do mojho pasu. A celkovo nechapem, ci mu vyzorom pripominam nejakeho cokoladovonegroidneho barmanca. Danka s tym problem nema a Tomco pre istotu nema so sebou v buse ani pas a nastastie ho ani nekontroluju.
    Na zvysenie napatia nakoniec vyberu z autobusu dve dievcata a nechavaju si ich na kontrolnom bode s tym, ze my s autobusom odchadzame... Doteraz nevieme v com mali problem...
    Cesta je dlha a mam pocit, ze Thajsko je jedna velka dzungla, do ktorej su vsadene nejake mestecka, dedinky. Vsade je to husto zarastene a ani raz som nevidel nejake vyruby a pod. ako u nas.
    V autobuse sme cely cas jedine biele tvare. Nas sprievodca (ten je v kazdom buse zjavne akejkolvek kategorie) vsetko organizuje a doslovne o kazdom v autobuse a jeho cieli cesty ma prehlad.
    Kazdeho upozorni, ked ma vystupit a v ramci cistenia klimatizacie do nej v polke cesty striekne zachodovu voňku, ktora "rozvonia" cely bus.
    Poslednych 30km uz na ostrove Phuket je katastrofa. O osmej vecer zapcha, ze sa pohybujeme priskokmi vpred.
    Tato cesta bola asi najvacsim trapenim za celu dovolenku... Ked sme konecne po vyse 7mich hodinach ukoncili cestu, ktora mala trvat 6 hodin, museli sme este hladat taxik, kym sme skoncili v nasom krasnom hoteliku.
    K Phuketu zatial viac nepisem, snad sa moje prve dojmy trosku daju dokopy...
    Weiterlesen

  • Celodenne poziciavanie motoriek

    2. Januar 2018 in Thailand ⋅ ⛅ 8 °C

    Rano sa vyberieme pesky pozicat motorky.
    To co by v inych mestach bola banalita tu skonci 5 hodinovou umornou pesou turou po meste v totalnej horucave.
    Mesto Phuket totalne o nicom, fadne, asi najskaredsie mesto Thajska, co sme zatial videli. Z niektorych obchodnikov mam blby pocit, ci su to este obchodnici, alebo uz zlodeji (co bude asi dan za to turisticke meno, co Phuket ma). Takze vo vysledku po 5tich hodinach tulania jedine pozitivum, ze sme sa zas kvalitne priskvarili. Motorky sa samozrejme nepodarilo pozicat.
    Ja mam priznaky upalu, Tomco len kus prihorel a Danka to radsej nepopisujem, ale had vyzliekajuci sa z koze je slabe prirovnanie. Neviem, ci sa bude moct na plazi vyzliect, ci sa za nu nebudeme hanbit ;)
    Posledne kilometre cesty si nas v meste objavil nas hotelovy pes a celu zvysnu cestu do hotela nas sprevadza. Ak nas nahodou predbehne, kedze my uz ledva nohy prepletame, vzdy poslusne pocka. Ked my na druhu stranu nebezpecne pomedzi auta, on za nami.
    Samozrejme, aby to nebolo len tak, cele sme to absolvovali s plnou polnou, t.j. plne vaky veci na plaz, kde sme mali v plane s motorkami ist.
    Zmoreni nejake 2 hodiny pred zotmenim dochadzame na hotel bez motoriek.

    Po tom ako sa pri hoteli prsatej rusky spytame skadial ma motorku ona a ona nam odporuci dakeho ruskeho "Igora" na telefone skusame este moznost spytat sa priamo na recepcii, kde uz vieme, ze po anglicky velmi nevedia.
    Vyzera to vsak, ze najlepsia taktika je prehodit problem na ine plecia a tri thajske recepcne nam vybavia pozicanie motorky tak, ze motorka o necelych 10min parkuje priamo pred vstupom do hotela.
    A o tom, ze stastie stoji pri nas (aspon to zatial tak vyzera) svedci aj to, ze podmienky, ktore sme vybavili by boli podla vacsiny pozicovni v Phukete nerealne (ziadny pas do zalohy, ani financna hotovost). Hlavny problem vacsiny pozicovni je prave v tom, ze chcu ako zalohu pas, aby neskor pri vrateni mohli vydierat na kazdom skrabanceku.
    Navyse motorka, ktoru dostavame je uplne nova, este doslovne nezabehnuta.
    Ked sa s nou vyberieme tankovat sprevadza nas ako inak (popri motorke) nas hotelovy pes, ktoremu dame meno Karol. Trochu pridame, nech sa ho zbavime, lebo sa len mota popod kolesa.
    Po polkilometri tankujeme na pumpe, kde dobehne, ano nas Karol ;)
    Bohuzial to je stale este len prva motorka, druha je este pozicana a budeme musiet po nu neskor.

    Vecer este prejdeme blizky krasny park plny roznych fitness pomocok priamo v prirode. V parku samozrejme stretavame Karola, alebo minimalne jeho blizkeho pribuzneho. Priamo v meste a hlavne v tomto parku sa daju pozicat zlte bicykle. Staci niekde najst odstaveny a pomocou telefonu ho zaktivovat. Prva polhodinka by mala byt zadarmo, takze Danka chodi na bicykli, ktory kazdych 15 minut bud vymenime za iny, alebo deaktivujeme a zas zaktivujeme.
    Danke sa to zapaci a v ramci dalsej prechadzky chodi v protismere v realnej a pekne sialenej premavke.

    V parku pri vymenach obcas nachadzame aj pokazene bicykle. Tomco vytahuje z vaku sadu na opravu bicyklov (ktoru si nikto nevie na co zbalil do Thajska) a min. jeden sa nam podari z totalne nefunkcneho stavu dat dokopy.

    Vecer este zopar krat navstivime napesatky pozicovnu, nakolko nasej druhej motorky nie a niet, predchadzajuci najomnici meskaju s vratenim. Je to doslovne posledna motorka, ktora sa tu da pozicat a od poobedia na nu cakame.

    Vsetkych nas extremne bolia nohy a vsetci krivame.

    Ked sa konecne dopracujeme na hotel mrtvolne padame do posteli po ubehani cca 20 pesokilometrov.

    Cely den sme zabili poziciavanim dvoch motoriek, ale spokojne ideme spat, lebo pekne natankovane uz cakaju na hotelovom parkovisku na svoj zajtrajsi vylet.
    Weiterlesen

  • Patong beach...

    3. Januar 2018 in Thailand ⋅ ⛅ 27 °C

    Motorkami sa vyberieme do najznamejsieho strediska Phuketu na Patong beach.
    Doprava tu je o zivot. Pocas cca 15km trasy niekolko krat aj s motorkami stojime v zapche a v kopci obchadzame s motorkou vyvaleneho nemca. Toto dopravne dobrodruzstvo naozaj nie je pre kazdeho.
    Patong je znamy tak vecer hlavne svojim sexualnym zivotom ako aj cez den ako velke stredisko plne obchodikov s velikanskou plazou, na ktorej to zije.
    Kopa motorovych lodi, skutrov, hlava na hlave, slnecnik na slnecniku, no jednoznacna thajska Makarska riviera, teda stredisko pre masy, pre nas uplne o nicom s takmer nulovou Thajskou atmosferou. Jedina vyhoda, je tu strasne vela rusov (plati pre cely Phuket, obchody maju nazvy v azbuke, obcas sa objavi restauracia "ruskaja kuchnia"), takze na plazi sa konecne objavuju celkom pekne postavicky.
    Obchodne ulicky vzdialene pripominaju Ao Nang, centrum turizmu na Krabi, kde sme boli minuly rok, avsak ten mal ovela lepsiu atmosferu a aj vyzorovo to bolo lepsie.
    Inymi slovami navstivili sme ikonu slovenskych turistickych kancelarii (okrem este horsej Pataye), vykupali sa a potvrdili sme si, ze nie je Thajsko ako Thajsko.

    V kvalitnej zapche sa presuvame na Karon beach. Aj ked je tu kopa ludi, plaz je kludnejsia a hlavna ulica ide (oproti Patongu) zarovno s plazou.
    Zas sa vykupeme a z plaze neskor utekame skor kvoli riadnej teplote. Viac menej tam bolo celkom prijemne.

    Cestou este vybehneme na nejaky vyhliadkovy bod, odfotime si najjuznejsi mys ostrova Phuket a pomedzi kludnejsie letoviska a male scenicke plaze, kde to uz zacina mat smrnc a kde sa urcite este niektory den vratime sa vraciame domov.

    Poobednajsia doprava sa zahustuje. V zopar kilometrovej zapche robime mysicky pomedzi stojace auta, alebo ich po bokoch rozne obiehame pocas ich pomalej jazdy, pricom este aj pocas toho obiehania vznikaju komprimaciou motoriek na uzsich miestach zaujimave situacie. Vyvrcholenim je nevedno kolko prudovy kruhovy objazd, do ktoreho sa vsetko zo vsetkych smerov tlaci naraz. Vu vnutri je kvantum motoriek v niekolkych urovniach vedla seba, medzi ktore sa snazia prerazit vacsie auta stylom, nebrzdim, idem, valcujem. Pomaly, ale isto.
    Taky kruhac by som daval v autoskole ako finalnu skusku.

    Motorky su inak paradne. Tym, ze mame najnovsiu generaciu mame u motoriek take necakane veci ako parkovacia rucna brzda, led svetlomety, ci system Start-Stop, ktory na rozdiel od aut funguje skvelo. A kedze mame aj najnovsi typ motoru s nejakymi elektronickymi vymozenostami, ktory zerie "az" 1,5l paliva na 100km, tak ten system start-stop aj hodne pouzivame ;)

    Doma konecne dame sprchu a Danka vo svojom oblecku z uteracku (vid. foto) vesia veci na nasom balkone. Skuste zistit podla foto hotelu, ktore izby asi mame. Inak je balkon s takym nizkym zabradlim (asi na azijsku velkost ludi) a takmer na najvyssom poschodi, ze sa na neho aj bojim vyjst.
    Skoro ma triafa, ked vidim, ze na tom balkone Danka stoji na stolicke a vesia z nej, lebo si snuru dala vysoko... Vysku snury okamzite nezavisle od jej protestov upravujem.
    Weiterlesen

  • Plavba katamaranom

    4. Januar 2018 in Thailand ⋅ ⛅ 26 °C

    Po ranajkach, ked sa zas na smrt prezerieme sa vyberame do Phuket Marina s cielom, ze tam budu nejake sailor obchody a nakupime min. nejaku Musto ciapku. Obchody tam ziadne nie su, ale zato boatshow...
    Zaregistrujeme sa vyplnenim dlheho A4 formularu, kazdy dostaneme vysacku s menom, krajinou atd. a s vidinou, ze uz o chvilu sa budeme prechadzat po na vode vystavenych lodiach vchadzame vchodom na vystavu, kde nas caka prvotny sok.
    Ten vchod vobec neviedol k lodiam, ale k stankom, z ktorych nas zaujal mozno tak jeden.
    Danku zlanarili na masaz zadarmo a ta sa nenechala prehovarat a ja s Tomcom nespokojny s aktualnym stavom sme postupne od personalu zistili, ze existuje jeden tajny vychod z vystavy, ktory vedie az na mola a k lodiam.
    O chvilu sa uz teda prechadzame po molach, kde zistujeme, ze s nasim vyzorom sa dostat na lode za milion a viac eur asi nebude sranda.
    Postupne vsak naberame odvahu a dostaneme sa aj na lode, kde je napisane, ze vstup len na pozvanie. Zacneme 42kou plachetnicou a pokracujeme 42kou katamaranom za smiesnych 534.000Eur v zakladnej vybave. Je to zaujimava skusenost, predsa len teoreticky je vsetko jasne, ako ten katamaran funguje, ale nikto z nas na katamarane nikdy fyzicky nebol.
    Uzili sme si tych zopar minut "plavby" (tak plavalo to na vode, aj ked to bolo cely cas ukotvene) a zhodnotili sme, ze na tu cenu to zas nebol az taky zazrak...
    Mna osobne este zaujal kajak z plexiskla (vhodny na menej kalne vody ako Sirava) a potom uz sup na motorkach skumat dalsie plaze.
    Weiterlesen

  • Zajtra ideme vsetci na usne

    4. Januar 2018 in Thailand ⋅ ⛅ 26 °C

    Dalsim cielom je plaz, ktora ako zistujeme sa nachadza vo vnutri luxusneho rezortu.
    Pre nas ziaden problem, o chvilu uz straznik otvara zavoru a sme dnu. Plaz nas vsak nejako extra neoslovi, tak smerujeme na Kao Mai, plaz o ktorej hlavnej atrakcii nenajdete nikde ani zmienku. Vyzera to, ze je na to informacne embargo.

    Plaz je zaujimava tym, ze na jej konci je plot a hned za nim pristavacia draha letiska Phuket. A hlavne da sa tam dostat, takze to ideme skusit.
    Plaz bola jednoznacne najlepsim zazitkom dna. Sediet na plazi sirokej sotva 50 metrov a nechat si tesne ponad seba preletiet velke dopravne lietadlo to bola pecka. A to tie lietadla prilietali v 5 az 10 minutovych intervaloch.
    Piloti boli rozni adrenalisti, ale ti naj nam preleteli cca 30m nad hlavami.
    Samozrejme, ze plavanie vo vode bolo znackami zakazane v zone asi 150m od linie pristavania.
    Takze hned druhe pristavajuce lietadlo som si uzil z vody a to tak, ze preletelo priamo nado mnou a ja som podvedome vo vode clapotal prec, lebo som mal pocit, ze ma vezme so sebou. Bol to totiz presne ten adrenalista. Isiel tak nizko, ze sa dali pocitat nity na kridle (keby nesiel tak rychlo) a rachotilo to tak, ze behom sekundy ma rozbolela hlava.
    Hned ako to preletelo vodu sila motorov posunula vodnu hladinu a vytvorila zopar efektnych vln. Este som sa stihol pozriet na Danku a Tomca, ktori fotili z brehu a tych krasne odfuklo, ze sa zvalili na zem.
    No parada!
    Hned na to zistujeme, ze nie je vsetkej zabave koniec. Dalsou formou zazitku su startujuce lietadla. Tie sa postavia zadkom k plazi a vystartuju. A poniektore startuju tak, ze sa zdvihne piesok z plaze, na kozi pocitite pieskovy peeling a aj more to pekne odfukne. Obcas aj ludi - vid. foto.

    Okrem toho, ze sa takto bavime pri pristani snad 15tich lietadiel, tak zistujeme, ze toto je konecne plaz pekna aj vyzorom, aj poctom ludi (primerane) aj hlbkou a vlnami v mori a hlavne tu nie je horuco, lebo lietadla vzdy vytvaraju vietor, aj ked obcas s vonou spalenych pneumatik.

    Fakt perfektny zazitok.
    Weiterlesen

  • Vecerny Patong a jazda motorkami

    4. Januar 2018 in Thailand ⋅ ⛅ 25 °C

    Dostatocne unaveny z doterajsich zazitkov (a uz mame za sebou asi 60km na motorkach) ideme na prieskum dalsich plazi. Tie vsak uz pozorujeme podvecer krasne vysvietene s naozaj romantickou, primorskou atmosferou.
    Samozrejme kupime spilkorezen (1ks stoji 20) bez namahy zjedname 4ks za 60 bahtov a pomaly sa blizime k hlavnej vecernej atrakcii vecernemu Patongu.
    Spominame na vecerny Khao San road v Bangkoku, lebo Patong, to je snad este vyssi level.
    Miliarda barov samozrejme tesne vedla seba s hudbou na plne pecky a kazdy samozrejme s inou, pomedzi to obchodiky s kadecim a ako sa blizime k sexualnym ulickam, tak sa nam popod nohy pletu rozni ponukaci roznych zarucenych sex show. A tie cisla co ponukaju, to sa tu neda ani menovat (zo slusnosti). Obcas uz zoradeni tak v rade, aby sa im nedalo vyhnut a vobec sa nesustreduju len na mna a Tomca, ale kvalitne sa snazia zlanarit aj Danku, ktora len oci vyvaluje, ked sa tu dozveda o veciach, o ktorych nikdy v zivote nepocula. ;)
    Bohuzial Tomco je tak unaveny, alebo ma ine dovody, ze nas taha prec a tak si uzijeme len zopar uliciek a ideme domov.
    V kazdom pripade Patong ako centrum nocneho zivota urcite nema konkurenciu, to zas treba uznat a ked sa podari este Tomca zlanarime...

    Posledne kilometre domov uz ideme s motorkami v noci (poslednych asi 30km) a to je zas vyssi level. Jednak sme unaveni, jednak zapcha a tento neriadeny chaos vobec nie je mensi. Prilby so slnecnymi stitmi, cez ktore uz nic nevidno a rozne svetla a svetielka sa na nich rozne lomia a odrazaju... Nie som schopny ist rychlejsie ako 40kmh, obcas zdvihem stit a potom pridam a prilbu mi odfukuje. Pocas jazdy mi ju zas Danka upravi na hlave tak, ze obcas sekudnu nic nevidim, no je to zabava.
    Tu by som nezil ani zadarmo. Pesi prejst cez cestu je adrenalinovy zazitok, motorkou sa len zaradit z vedlajsej cesty do prudu motoriek je obcas zopar minutovy problem a kdekolvek sa dostat je stres kombinovany s adrenalinovym vytrzenim... Navyse cely Phuket su vacsinou 4 prudovky v krizovatkach sa rozsirujuce na nevedno kolko pruhov. Vobec z toho nemate pocit romantickeho ostrovceka, ale milionoveho velkomesta.
    Na krizovatke to vyzera tak, ze v zapche roznych aut sa na cervenej este pred auta vtlaci cca 20-30 motoriek a tie na zelenu vsetky jedna cez druhu kazda svojou rychlostou, prenasledovane velkymi pickapmi vyrazia. No zazitok za vsetky drobne. Hlavne, ked ste dnu v tom gulasi. A ked este mate vodcu ako nas Tomco, potom mate aj take zazitky, ze sa v 6 prudovej krizovatke Tomco rozhodne (omylom) odbocit ked sa rozvieti zelena (ale len rovno) a on to stihne a ja ledva ubrzdim v strede krizovatky pred konvojom auto-motoriek, ktory sa na mna vyruti z protismeru (kedze ma zelenu)...

    Ked sa konecne dostavame domov na motorkach svieti 120 odjazdenych kilometrov a sme tak dorazeni, ze sa ledva doplazim do sprchy, ale dnesny den stal za to!

    P.S. Nic extra fotky, velmi sme nefotili a nevidel som ani poriadnu ladyboys, takze do centra diania sme sa asi ani nedostali
    Weiterlesen

  • Big Budha

    5. Januar 2018 in Thailand ⋅ ⛅ 25 °C

    Rano to zas (ako kazdy den) prezenieme s len 4 chodovymi ranajkami.
    Kedze tu sa ranajkuju jedla ako na obed, tak by sa to dalo rovno oznacit za 4 chodovy obed. Kedze to mame v cene hotela, tak sa napraskame a vydrzime potom behat cely den.

    Hned potom sa vyskriabeme (motorkami) na jeden z najvyssich kopcov Phuketu poobdivovat obrovsku sochu Budhu, ale hlavne uzit si vyhlady,
    Pri Budhovi tetuska predava zmrzlinu s chlebom (ano dobre citate). My si kupujeme radsej bez chleba. Kokosova zmrzlina s farebnymi sladkymi gulockami a oprazenymi orieskami. Ak by sme chceli, tak nam to cele vlozia este do nejakej chlebobagety.
    Cestou dole si este navyse davame asi najdrahsie (vzhladom na velkost) jedlo tejto dovolenky pizzu o velkosti mikro (priemer tak 10cm) za az 3 eura...
    Weiterlesen

  • Plaz Ya Nui a thajsky trh

    5. Januar 2018 in Thailand ⋅ ⛅ 25 °C

    Nasledne pokracujeme kupanim na malej peknej plazi Ya Nui, z ktorej zamierime na pravy thajsky trh. O tom ani nebudem pisat, staci ak si detailne pozriete fotecky.
    P.S. Poznamky k foto:
    Podprsenky boli v akcii ked kupis 3 dostanes ich spolu za 2,6 Eura ;)
    Kukurica bola vo verzii v celku, ale uz aj v pohariku...
    Co boli tie zlte buchty nikto nevie...
    Weiterlesen

  • Pizzova zmrzlina na veceru

    5. Januar 2018 in Thailand ⋅ ⛅ 25 °C

    Na veceru sa zastavujeme na dalsom trhu. Tam je uz dokonca aj doprovod vo forme spievajucich a recitujucich (to je zabava) Thajcov na podiu.
    Tomco si dava omeletku na zelanie. T.j. sam si vyberie z 12 tich moznych prisad (rozne zeleniny, krab, kura, stiplave papricky a kadeco) k tomu mu capnu vajcia a kopu ryze a chudak Tomco uz po investovani celeho 1 Eura do svojej vecere zacina byt poriadne plny.
    Ako lahodku vsak musime este vyskusat pizzovu zmrzlinu. Ti Thajci uz nevedia, co od radosti.
    Do kornutka z pizza cesta (ako zmrzlinovy) tetuska napcha vsetky standardne pizzove prisady (podla volby - ja som mal Hawai) a cele to da zapiect.
    Vysledok paradna pizzka v tvare zmrzliny. A zase za 1 euro. Zamyslame sa s Tomcom, ci to tych Thajcov bavi, alebo maju aj sancu nieco zarobit.
    Weiterlesen

  • Plaz Nai Harm a ruskaja kuchnja

    6. Januar 2018 in Thailand ⋅ ⛅ 26 °C

    Dnesny plan je plaz Nai Harm. Vo svojom zaciatku plna slnecnikov a nie nejako extra zaujimava, ale na konci, kde uz zajde menej ludi ako tak primerane plna s fajnym piesockom a v pozadi so zaparkovanymi lodickami.
    Najviac vsak urcite zaujimava vlnami, ktore este navyse vzhladom na profil plaze neprichadzaju len z jedneho smeru a obcas sa este viac vln spoji a vytvori vysledne chaoticke vlnenie.
    Este by to chcelo aj nejaky kus tienu, ale ten je uz bohuzial vzhladom na nas neskory prichod obsadeny. Takze sme viac vo vode ako na suchu. Danka je uz ako lupacka, Tomco cierny a ja zatial uplne v pohode az na opilecky pripaleny nos.

    Ked skoncime na obed ideme pre zmenu do Ruskej kuchni (napisane v azbuke).
    Trochu nas sokne, ked zistime, ze kuchnu vlastni Thajcan, ktory nerozumie ani anglicky ani rusky ;) Uzijeme si vsak atmosferu cerveneho kosaku a kladiva, Tomco si da pravy (phuketsky) borsc a pokracujeme domov.
    Weiterlesen

  • Chillva market

    6. Januar 2018 in Thailand ⋅ ⛅ 27 °C

    Vecer este objavujeme velky nocny mestsky trh ladeny viac pre turistov. Kopa jedla, oblecenia a dalsich somarin. Zas kupujeme nejaky thajsky dezert vo forme, aku sme predtym nikdy nevideli a dorazam to nanukom zmrazenym zo zelenej Fanty (zajtra skusam Sprite). Cele je to doladene centralnym podiom kde Thajci spievaju najnovsie svetove hity.

    Zaujme nas tiez cast pre deti. Da sa tu napr. pozicat detsky bager na dialkove ovladanie za pol eura na 5 minut a bagrom sa moze chodit po ploche a hrabat si z nej k sebe nejake malickosti. Vsetko, co sa stihne nahrabat si clovek moze nechat. Moze sa toto oplatit? S Tomcom o tom z recesie vazne uvazujeme, ze sa zahrame s bagrom, ale kedze su tam same male deti, tak sa nakoniec krotime.

    P.S. Tomco ako veduca motorka dnes mal zas svoj den. Zopar krat drzo v 4 prudovke, ci 6 prudovke odbocuje na cervenu (tak, ze krizuje auta v protismere) a my to za nim niekedy ledva stihame a niekedy radsej cakame, co je lepsia volba ako nechat sa prevalcovat.
    Najlepsie na tom je, ze on to ani nerobi naschval. On sa proste prisposobil thajskemu stylu jazdenia a mysickami sa prebija kde sa da. A ze prave niekde svieti nejaka cervena to tu sikovneho motocyklistu netrapi.

    Vsimli ste si tie tricka na fotke? 1864 zakrut...
    Weiterlesen

  • Nakupne centra, vyhliadka a chram

    7. Januar 2018 in Thailand ⋅ ⛅ 25 °C

    Kedze Danka stale nema kupenu kabelku, absolvujeme dnes poldennu turu po nakupnych centrach. Myslim, ze su na vyssej urovni ako tie nase, ale plne znackovych produktov, ktore nie su o nic lacnejsie ako u nas.
    Poprechodime nie len centra tipu Optima Kosice, ale aj nieco co bola skrizena Kika (nabytok) a Hornbach a i tak nic extra nekupime.

    Potom sa este vyskrabeme na nejaky vyhliadkovy kopec, z ktoreho vidno prave mesto Phuket (teda cast, kde byvame) a stadial este pokracujeme do zaujimaveho chramu.
    Po tretej sa vsak spusti mensi dazd, tak konecne zopar dni pred koncom mesacnej dovolenky mame dovod trochu si oddychnut.

    P.s. Na jednej z foto jedno z parkovisk motoriek pred obchodnym centrom - no a skuste z toho vyjst vonku...
    Weiterlesen