Tisza 2018

Na jazere Tisza mám v pláne preskúmať hlavne severnú a strednú časť, ktorá je súčasťou NP Hortobágy. Všetky cesty mám vybrané tak, aby som preskúmal pomaly všetko, ale išiel minimálne po trasách, ktoré sme šli minulý rok (Kis Tisza).
V podstate všetky časti kde plánujem ísť je zakázané navštíviť s motorom viac ako 4kw, no a to ja spĺňam :), takže do týchto častí by sme s Edom ani nemohli.

Začínam kanálikom IX.sz.öblitőcsatorna. Oproti Kis Tisze, ktorú sme šli minulý rok je užší a divokejší. Taká riadne tenká, ale hlboká riečka tiahnúca sa starým lesom. Potom sa pripojím na Bulati csatorna, na ďalšom kanáliku Tiszavalki fősatorna preskúmam asi najodľahlejší prístav Szivárvány a po ešte užšom a plytšom Nyárád ér sa posúvam ďalej.
Začínam dvíhať motor, lebo hĺbky sú desivé.
V rámci prieskumu Éger patak, čo už je len kanál vysekaný v tráve vchádzam cez úzky vchod plný cestovinovej polievky na veľké vnútorné jazero. (cestovinová polievka je časť jazera, kde pláva neviem čo, ale vyzerá to ako jednoliata hmota zložená z hnedých cestovín a tak sa potom aj pláva - ťažko, viď. foto).
I keď sme snáď v najodľahlejšej časti jazera, hneď za mnou vpláva dnu loďka s troma rybármi. Chápem to teda tak, že nie som ani na zakázanom, ani na nebezpečnom území.
Keď preskúmam jazierko, rozhodnem sa vrátiť späť na Éger patak, ale inou cestičkou. Prejsť treba zatiaľ nejasnú (podľa navigátora nie veľkú) trasu cez cestovinovú polievku. Keď som už pekne ďaleko, zrazu z ničoho nič loďka riadne podskočí, zjavne som prešiel nejaký podvodný kmeň. Kým v sekunde uberám už aj tak pomalý plyn, celá loď zase nadskočí.

Poriadny stres... Pocitovo to bol riadny kmeň pod vodou. Ale cez tu polievku nič nevidno a sonar ukazoval stabilných 0,8m celé jazierko a motor som mal navyše polovyklopený. Rýchlo vypínam motor, vyklopím ho a skontrolujem. Všetko na prvý pohľad ok, okrem toho, že je riadne zasvinený, ale to vyčistím. Hĺbka aktuálne 1,0m podľa sonaru, skontrolujem aj podľa vesla, že podo motorom a loďou už nič nie je.
Naštartujem motorík, že sa stadiaľ musím vrátiť spať, lebo neviem, ako to tam pod vodou pokračuje.
O zopár sekúnd začne v motore dačo kvalitne pišťať. No dobré zvuky to ani zďaleka nie sú. Rozhodnem sa ho vypnúť a pozrieť poriadne ešte raz a aj hmatom overiť, či je všetko ok.
Oblieva ma pot, už mi nie je zima.
Problém bude dakde vo vnútornostiach, síce pišťal, ale išiel...
Tak risknem ďalší štart a že sa z tej polievky musím čo najskôr dostať. Naštartujem a hneď mi je jasné, kde je problém.
Upchatý prívod vody, motor sa poriadne nechladí a čerpadlo ide takmer naprázdno, len tak ledva pľuvká.
Netuším, či škvirčí čerpadlo, alebo sa už došahalo dačo iné, ale tie pľuvance z motora sú dosť horúce (štandardne stadiaľ ide vlažná voda). Predstavujem si všetky dôsledky a nie je mi z toho dobre.
Predtým som už nohu aj nasávanie čistil, ale tak to vyčistím ešte raz. Nejde to však. Má to takú blbú mriežku, neviem to nijako 100 percentne očistiť. Urobím najlepšie ako viem.
Plán je naštartovať a za každú cenu sa dostať z polievky do čistej vody. Tam sa to snáď zase neupchá a prečistí.
Zápasim s polievkou, blbým motorom a ešte aj plytkou vodou, takže sledujem x vecí naraz.
Štart a ide sa na to. Motor piští a už ani nepľuve, nič, vôbec sa nechladí. Už vidím zničenú vrtuľku čerpadla. Pádlovanie tak na pol dňa do najbližšieho prístavu...
Po chvíli keď sa chcem dostať z polievky, ale zároveň vidím, že motor sa nechladí skúšam spásonosný nápad.
Vypínam motor (nemal som silu ho nechať bežať), nech sa schladí, ja odveslujem z polievky a na čistej vode ak už nie je po čerpadle mám väčšie šance zanalyzovať situáciu.
Kajak som posledne v tej polievke uvesloval, ale s touto loďou nie len že nehnem, ale nejaké spodné prúdy si ma v polievke posúvajú presne opačným smerom. Ako v strašidelnom filme, zachvíľu ma to zožerie.
Takže buď volám nejakú záchranu, vôbec si neviem predstaviť akú a ako, alebo štartnem motor a risknem jeho život, ale z tej polievky musím von. Je to len cca 30 metrov.
Konečne sa z tej polievky dostávam na čistú vodu a na to, že som nasávanie prečistil ten motor ledva dačo vypľúva. Bonus je, že pod vodou zas dačo prejdem (idem inou cestou ako tam) a riadne to nadhodí celú loď. Som riadne vystresovaný netuším, čo podo mnou je, ale už nezastavujem, kým sa posúvam vpred idem. Keď mi odbije vrtuľu bude to jasný koniec (motor mám stále polovyklopený).
Idem za každú cenu až do čistej vody. Motor je buď už totálne upchatý, alebo z 6 lopatkovej vrtuľky čerpadla je už iba pol lopatková, lebo ani na čistej vode sa nič nezmenilo.
Som bezradný. Vypínam motor a začínam čistiť celú mriežku nasávania malým drôtikom, ktorý som si vyrobil z pleteného káblu. Až teraz cítim aká je tá noha dlhá. Ledva na ňu dosiahnem, stojím na konci sedačky člnu a chvíľu sa s tým lopotím.
Medzitým si uvedomím, že ma niečo ťahá späť do polievky...
Urýchlene musím štartnúť a posledný pokus uvidíme, či pomohlo, alebo hádzať kotvu.
Zoskočím zo zadku člnu, kde som čistil motor a čľupnem nohami do vody. Ježišku v člne je 10cm vody. Nabrali sa tam za dve minúty, čo som čistil motor. Potápam sa? Rozbil mi ten kmeň loďku? Behom dvoch sekúnd viem, kde je problém, ale boli to strašne dlhé a stresujúce sekundy.
Niekde na konci sveta (vo veľmi okrajovej časti jazera), kde nikto nerozpráva mojou rečou, skadiaľ sa peši nikde nedostanem a stabilný breh je nevedno kde (okolo mňa samá trstina) pokazený motor a zatopená loď! Uhh to bol stres.
Nakoniec to bola maličkosť. Proste som musel nejako blbo zakopnúť o štupel a kým som čistil motor, loďka sa napúšťala a nie len vodou, ale aj riadnym bordelom.
V loďke mi niečo plávalo a niečo ešte teraz večer nemám vysušené. USB káblik na nabíjanie telefónu bol jedným koncom v aktívnom napájanom USB slote a druhým plával zopár cm pod hladinou. Bože ešte aj USB si odpálim. To už ani nechcem rozoberať. Na strese mi to určite neubralo.
Suma sumárum, aby som ten dlhočizný príbeh ukončil, po rýchlohodení kotvy (kým som ju z kufra vyhrabal) a vyčerpaní 10cm vody vedrom a potom špongiou (to je riadna makačka) loďka naštartovala a po chvíli bolo vidieť pozitívne zmeny, škvrčanie prestalo a nakoniec striekal motor vodu štandardne ako má. Nezničiteľná Yamaha.

Len ma fascinovalo, ako sa mohla tak rýchlo na zopár metroch upchať a že cez takú polievku chodili aj iné člny a problém nemali. Potom mi to ťuklo, keďže voda bola plytká, tak som mal polovyklopený motor a nasávanie vody presne na úrovni hladiny, kde boli všetky cestoviny.

Takže idem späť tou istou cestou, ako som prišiel, čo znamená prejsť cca 20m polievky, ale už so sklopeným motorom. Maximálny stres. Jednak, aby som zas dačo netrafil jednak tam je hĺbka 0,8m...

Nejako sa z toho vymotám, postupne vyjdem z tohto vodného bludiska na voľnejšiu vodnú plochu, prejdem popod hlavný most a o chvíľku som už na Kis Tisze, po ktorej sme šli minulý rok. Nechcem si však užívať to isté a tak odbočujem na Csapoi Holt Tisza, po ktorej sa mám postupne napojiť až na hlavný tok. Zopár krát je hĺbka taká, že radšej vyklápam motor, ale potom je stabilných 2m tak si to krásne šiniem.
Zrazu rana jak z dela. Tento raz je ten zvuk jasný dačo som chytil do vrtule. Hneď to aj vidím. 5cm hrubý papek rozlomila vrtuľa na polku, 2 kusy vyleteli z vody a zas klesajú na nejakú zákernú hĺbku 0,5m, kde budú čakať na ďalšieho dobrodruha.
Vyklopím motor a na počudovanie žiadne škody. Nešiel som na veľké otáčky, kde vzal toľko sily.
Už kvalitne po tom všetkom vystresovaný nesnívam o ničom inom, akože Jazero Tisza mám na dlhú dobu dopredu preskúmané a padám z neho preč na hlavný a bezpečný tok Tiszy.
Ešte musím prejsť jednou pripájacou uličkou, kde sú občas širky ledva na jednu loďku a podobné hĺbky, ale nejako to bez ujmy prežijem.
Dnes ma už čaká len nejasná budúcnosť v priehrade Kiskorei.

P.S. na sonare už používam 4 násobný zoom, lebo meranie na desatiny metra mi už bolo málo...En savoir plus