Mae Hong Son

Najväčšou atrakciou dnešného dňa bola okrem veľkej kopy neskutočných výhľadov návšteva jednej z najkrajších thajských jaskýň, jaskyne Lod.

Ráno je všade hmla, zima. Poniektorí majú gate, na tom kamaše, na tom nohavice a na tom ešte nepremokavé nohavice. Hore tričko, na tom tričko s dlhým rukávom, na tom mikina a na tom vetrovka. Ideálne oblečenie na jazdu motorkou v tomto počasí.

Keď však v tomto oblečení prídeme k jaskyni, snažia sa nás presvedčiť, že v jaskyni je teplo. Vravíme si čisto logicky, nech tam je ako je, teplejšie ako vonku tam nemôže byť. Je to predsa jaskyňa... Takže radšej nič nevyzliekame.

Táto jaskyňa je inak výnimočná tým, že je to vlastne dlhý tunel, cez ktorý preteká rieka, ktorá sa splavuje na bambusových pltiach. Na niektorých miestach sa z pltí vystúpi a pokračuje sa väčšinou po strmých drevených schodoch do vyššie položených častí jaskyne. A tu je pes zakopaný. Pravdepodobne cez tunel prúdi teplý vzduch z vonku a stúpa do vyšších častí jaskyne. To ale nie je všetko. Keďže sme štyria, pridelia nám až dve sprievodkyne, pričom každá má veľmi výkonný nejaký plynový lampáš. Čo sme však netušili, ten lampáš neskutočne hreje. Človek je 2m od neho a cíti to riadne a tie naše sprievodkyne vždy tesne pri nás. Navyše návštevnosť jaskyne taká, že každú chvíľu prejde povedľa nás iný sprievodca so svojim lampášom.
Výsledok, dnu v jaskyni na umretie. Zhadzujem, čo sa dá a i tak sa zo mňa (a nie len zo mňa) leje.
V tej jaskyni je ako v teráriu...

No a aby toho nebolo dosť jaskyňa je známa množstvom hniezdiacich netopierov. V živote som nestúpil na toľko hovienok, ako dnes. Stovky, tisíce... Na niektorých miestach človek ide po súvislej vrstve a niekde je nebezpečné si len tak postávať. Bonusom sú superstrmé schody s madlami. No len chytiť sa tých madiel znamená určite chytiť netopiersku chrípku také sú "zasvinené“.

V každom prípade niektoré výhľady neskutočné, no a keď je to ešte splavné na plti, čo viac si môže naša námornícka duša želať.

Navyše tá jaskyňa na nás pôsobila priam magicky.
Najprv sme podľahli jej mágii, keď sme sa celá skupinka dokázali stratiť dvom našim sprievodkyniam, ktoré nás potom v panike naháňali. Potom Ňaňo zabudol na vstupe taštičku s peniazmi, vodičským a pasom. Zas nás naháňali sprievodkyne pred jaskyňou. A nebyť ich, tak má Ňaňo veľký problém (nie pas, ani peniaze, ani vodičák, ale zúriacu Maju na krku).
Nakoniec, keď už sedíme na motorkách a fičíme preč, zistím, že som pre zmenu zabudol na parkovisku celý vak so všetkým oblečením, našťastie tam ešte bol...Читать далее