Очистить поиск
Thajsko, Kambodža, Vietnam
Сначала новые
  • Thajsko, Kambodža, Vietnam

    Dúfam, že už posledná súťaž VYHODNOTENIE

    16 февраля 2019 г., Таиланд ⋅ ⛅ 32 °C

    Je nám ľúto, ale keďže doteraz nemáme správnu odpoveď, musíme súťaž ukončiť. Výhra prepadá v môj prospech, lebo ja ešte nemám žiadnu magnetku :)

    Správna odpoveď bola jedno poschodie.

    Vysvetlenie:
    Poschodie pre ľahšie pochopenie chápte ako podlažie, lebo zjavne tu poniektorí považujete za poschodia schody medzi podlažiami.
    Zároveň bolo nutné správne čítať otázku. Otázka bola, koľko poschodí sa musí prekonať.
    A áno, 13 poschodie neexistovalo.

    Takže Ňaňo schádza z 14 poschodia, prekonáva jedno jediné poschodie (12-te) a je na 11stom poschodí u nás.

    Kto to nechápe, môže si pozrieť autentické video.    Читать далее

    Посмотреть перевод
  • Thajsko, Kambodža, Vietnam
    1

    Khmérske chrámy a Angkor wat

    16 февраля 2019 г., Камбоджа ⋅ ⛅ 32 °C

    Za 15 dolárov si prenajímame tuk tukára na celodňovú túru po khmérskych chrámoch.
    Začíname najznámejším 8.divom sveta chrámom Angkor wat.

    Chrám je vybudovaný v klasickom štýle khmérskej architektúry, ktorý je svetovo jedinečný.
    Stal sa symbolom Kambodže a je vyobrazený dokonca aj na národnej vlajke. Svojou celkovou výmerou okolo 1 km² je považovaný za najrozľahlejší náboženský komplex na svete.

    Je jednoznačne turistami najpreplnenejší a tak to hlavné, čo nás na ňom zaujalo bolo velikánske plastové mólo vedúce cez vodnú priekopu okolo celého chrámu a samozrejme teakové schody, urobené v súčasnosti na ľahšie prekonávanie prekážok :)

    No a samozrejme Kambodžská 20 ročná obchodníčka, ktorá sa pri zjednávaní o cene už bola ochotná za Tomča aj pomaly vydať, len aby si udržala svoju deklarovanú cenu. Celkovo zjednávanie je tu na rozdiel od napr. Egypta jeden veľký zážitok. V egypte je to boj, tu je to pomaly jemne sexuálna hra.
    Kambodžanky sú nenásilné a zároveň nezlomné. Neodbytné a zároveň prítulné (hneď ako začnete opúšťať obchod v strede zjednávania). Stále usmievavé a úslužné. Lepšie to popísať neviem. Ale o thajcoch sa hovorí, že sú usmiati a milí, ale Kambodžanom nesiahajú ani po päty.

    Ale spátky do pohádky...
    Chrám bol možno zaujímavý ako celok, ale o dosť viac nás zaujali ďalšie chrámy. Prešli sme ich celkovo 6 (objednané sme mali 3 :). V jednom boli perfektne zachované reliéfy vytesané do kamenných blokov. Od dlhých nápisov v khmérskom písme až po rôzne náboženské postavičky a pod.
    Iný sa výškou približoval 7 poschodovému paneláku a na vrchol viedli úzke, ale vysokánske schody doslovne cez zopár poschodí naraz. Šplhanie asi v 60 stupňovom uhle bez akéhokoľvek zábradlia zvýšilo môj adrenalín o dosť viac ako nejaké eskalátory v Bangkoku. Zliezanie bolo o život (to už som totiž aj videl dole).

    Zaujímavým bol tiež chrám, v ktorom si zahrala Angelina Jolie.
    Vo filme Tomb raider tu stvárnila prsatú archeologičku Laru Croft. Zopár storočné stromy tu boli vrastené do štruktúr stien, alebo ich rôzne obopínali a pod. Bolo to fascinujúce a nebyť tam toľko hlavne čínskych turistov, tak to pôsobí tajomne až strašidelne.

    Chrámy boli tak rozsiahle, že každý sme preskúmavali cca hodinu, takže sme to celé skončili až podvečer kvalitne unavení...    Читать далее

    Посмотреть перевод
  • Thajsko, Kambodža, Vietnam

    Kambodžské jedlo

    16 февраля 2019 г., Камбоджа ⋅ 🌙 26 °C

    Ako správny držgroš nachádzam reštauráciu, kde každé jedlo stojí 2 doláre. Ryža a čaj je zadarmo - to je niečo pre mňa :)
    Veľkosť porcie je devastujúca. Tomčo ani nevládze všetko dojesť. V každom prípade obaja sme si dali nejaké khmérske jedlo a bolo veľmi chutné aj keď to možno na fotke až tak extra nevyzerá.
    V reštaurácii nás profesionálne s profesionálnou angličtinou a usmiatym prístupom obsluhovala 9 ročná Kambodžanka (vek sme overili).

    Po dojedení zisťujeme, že jedno z jedál, ktoré sme si mohli v tejto cene objednať sú opekané žabky (3ks).

    Vonku zas predávajú nejaké veľké varené jazyky. Keby to nakrájali, aj by to bolo požívateľné, ale keď to tam človek vidí ešte pomaly aj s vytrhnutými mandľami, tak ho chuť prechádza.    Читать далее

    Посмотреть перевод
  • Thajsko, Kambodža, Vietnam

    S Schumacherom do Phnom Phenu

    17 февраля 2019 г., Камбоджа ⋅ 🌙 28 °C

    Dnešný deň mal byť presunom do hlavného mesta Kambodže, ale zároveň jedným z naj zážitkov dovolenky.
    160km sme sa mali plaviť po jazere Tonle pomedzi plávajúce rybárske dedinky a iné zákutia a ďalších asi 100km po rieke Tonle sap, ktorá sa v hlavnom meste vlieva do Mekongu.

    Nastal však vážny problém - rieka vyschla...

    A tak z nášho lodného zážitku bol nakoniec hororový autobusový výlet, keďže náš Schumacher - vodič autobusu si neuvedomoval, že vozí živých ľudí. Posledné 2 hodiny som nemal ďaleko, aby som mu to tam vylepšil obsahom môjho žalúdka.

    Nakoniec sme však predsa len poobede šťastne došli do Phnom Phenu, hlavného mesta Kambodže a čo je potešivé bývame v lacnom hoteli takmer v centre, ktorý však svojim komfortom prevyšuje čokoľvek, v čom sme doteraz bývali.

    P.S. na prvom obrázku "autobus", ktorý nás doviezol na stanicu, na ďalších obrázkoch reštaurácia na jazere Tonle, kde sme mali oddychovú zastávku s autobusom.    Читать далее

    Посмотреть перевод
  • Thajsko, Kambodža, Vietnam

    Trhy a zážitky v hlavnom meste

    17 февраля 2019 г., Камбоджа ⋅ 🌙 28 °C

    Poobede vyrážame do ulíc. Ideme na jeden trh, čo je 4 poschodový nepopísateľný bordel, v ktorom je snáď 1000 stánkov s oblečením. Niektoré stánky vyzerajú akokeby sa do nich vysypalo smetiarske auto. Taký bordel som ešte nikde nevidel. Po uliciach, ani na trhu nikde nestretávame ani jedného bieleho človeka a po nás občas kukajú ako po iných zjaveniach.
    Keďže tam však nie je nič poriadne na jedenie, skúšame sa presunúť na iný trh.
    Tam to je kvalitná zabíjačka, mŕtve sliepky visiace dole gágorom, kadejaké kusy mäsa, muchy, hady, miliarda rýb v kadejakých lavórikoch a kadejakej vodnej hávede, dokonca pol metra veľké kraby bojujúce o kúsok miesta v akváriu.
    No proste kopa jedla, ale nie práve na zakusnutie a celé sa to komplikuje tým, že oni tu fungujú v dvoch menách dolároch aj rieloch. Občas je vhodnejší riel, ale ten za deň zmení kurz aj o 15 percent... No proste Kambodža.

    Nakoniec skončíme na nočnom trhu, kde sedenia na plastových stoličkách z Thajska "povýšili" na sedenie rovno na zemi na kobercoch.
    Kúpime dáke maličkosti a konečne originálnym tuk tukom domov riešiť vietnamské víza, ubytovanie a plány na ďalšie dni...

    V každom prípade Kambodža je divoká. Chodníky tu veľmi nie sú, chodiť peši je tu adrenalín a prejsť krížom cez cestu nie je možné ani na zelenú na semafore.
    Proste treba vkročiť do cesty a stále tou istou rýchlosťou sa presúvať na druhú stranu. V ideálnom prípade vás masa motoriek, tuk tukov a aút doslovne obtečie, ale nie je vám všetko jedno. Nejaké prednosti v jazde tu nikto nerieši, ak nevojdeš inému do cesty nikdy sa zo svojej pozície nedostaneš, takže ani sediac v tuk tuku sa necítim 3x bezpečne, ale zážitok je to určite i keď je to stále len predpríprava na vietnamský Saigon, ktorý je vraj v tomto smere najupchatejším mestom sveta.

    P.S. Na posledných foto policajný a hasičský tuk tuk. Cena po prepočítaní cca 5000 Eur.
    Výrobok na druhej fotke nie je z múky, dúfam...:).    Читать далее

    Посмотреть перевод
  • Thajsko, Kambodža, Vietnam

    Väznica a mučiareň S-21

    18 февраля 2019 г., Камбоджа ⋅ ☀️ 31 °C

    Vláda Červených khmérov so svojou hlavou diktátorom Pol Potom zabila v Kambodži za 4 roky viac než 1,7 milióna ľudí (štvrtinu populácie).
    Zvrhnutá bola pred 40 rokmi a toto štvorročné obddobie sa považuje za jednu z najväčších genocíd v dejinách ľudstva.

    Presadzovanie beztriednej na poľnohospodárstve založenej spoločnosti bez vlastníctva peňazí, technických vymožeností (vlastniť ste mohli len misku a lyžičku), bez vlády práva a akejkoľvek osobnej slobody, bez rodinných vzťahov (rodiny sa úplne rozdelili, mestá boli vyľudnené a obyvatelia presťahovaní na vidiek) a individuálneho myslenia sa nezaobišlo bez nebývalého teroru, ktorý sa dotkol každej rodiny.
    Pracovalo sa povinne 12 až 16 hodín každý deň. Za akýkoľvek aj malý prehrešok bol trest smrti napr. aj formou prerazenia hlavy motykou, dorazenia mačetou a pod. Náboje boli príliš cenné, aby sa používali na tento účel.

    Školy boli zrušené, podobne ako pošty, telegrafy, telefóny a veľvyslanectvá. Akýkoľvek kontakt s okolitým svetom úplne uzavretý.
    Akýkoľvek človek schopný samostatného myslenia bol nebezpečný a zavraždený (indíciou bolo len vlastníctvo okuliarí).

    Za 4 roky vlády sa najprosperujúcejšia krajina regiónu prepadla o zopár desaťročí späť.

    No a my sme sa dnes vybrali na exkurziu do najznámejšej väznice, vypočúvacieho strediska a mučiarne tohto režimu, väznice S-21, ktorou prešlo asi 20.000 ľudí, pričom z nich prežilo len 7.

    Nebudem tu popisovať, čo všetko sme tam videli, kto má žalúdok, nech si to pozrie a prečíta v dole uvedených článkoch. Je to naozaj zaujímavé čítanie.
    Zaujímavým prvkom však bolo, že na konci prehliadky sedel starček (jeden z aktuálne posledných 3 žijúcich, ktorí prežili hrôzy tejto väznice) a predával svoju autobiografiu.

    Viac info a video môžete pozrieť napr. tu:

    https://m.topky.sk/cl/13/1468389/Druhy-najvraze…

    A tiež tu:
    https://en.m.wikipedia.org/wiki/Tuol_Sleng_Geno…

    Čítanie len pre silné povahy...

    No a zaujímavá poznámka na záver:
    Podobne ako u nás má mnoho vládnych predstaviteľov zaujímavú komunistickú minulosť, tak podobne aj tu v Kambodži je súčasným predsedom vlády človek, ktorý patril v čase genocídy k jedným z najvyšších predstaviteľov Červených khmérov...
    Pre posledných predstaviteľov dnes už neexistujúceho hnutia Červených Kmérov bol presadzovaný medzinárodný súd, ktorý sa však neuskutočnil. Zabránili mu predovšetkým práve tí bývalí vysoko postavení Červení Kméri, ktorí sú aj dnes v štátnych funkciách...    Читать далее

    Посмотреть перевод
  • Thajsko, Kambodža, Vietnam

    Prechádzky po Phnom Phene

    18 февраля 2019 г., Камбоджа ⋅ 🌙 31 °C

    Po väznici skúsime navštíviť kráľovský palác a pokecať s kráľom Kambodže. Ten totiž študoval v ČSSR a plynule hovorí česky. Je to jeden z mála kráľov, ktorý navštívil Slovensko (v roku 2006 si s Ivanom Gašparovičom pripili hruškovicou).
    Z nedefinovateľného dôvodu je však dnes palác uzavretý. Jediné pozitívum je, že sme ušetrili 20 doláčov za vstupenky.
    Takže ho pozrieme len spoza plota (krásna architektúra).
    Poprechádzame centrálne širokánske ulice s upravenými parčíkmi a modernými výškovými budovami a z nábrežnej promenády sa kocháme sútokom ázijského veľtoku Mekong s riekou Bassac. Sledujeme velikánske lode, ktoré podobne ako automobilová doprava v meste chodia krížom krážom bez akéhokoľvek systému.
    I keď je pravda, že v autodoprave sme už systém pochopili. Prednosť má ten, kto prvý zatrúbi v kritickej situácii, kde by za chvíľu došlo k zrážke. Samozrejme kritickú situáciu treba umelo vytvoriť tým, že vojdete do križovatky a idete svoju cestu nezávisle na tom, že sa vtrepete kolmo napr. tuk tukom priamo do "rieky" motoriek rútiacich sa na vás z niektorej strany.
    No lenže ľudský život tu má zjavne minimálnu cenu a my nemáme trúbu, takže naše prechádzanie cez cestu je iný adrenalín. Nejaká zelená, červená, protismer to sa tu proste vodičmi ignoruje. No a tú trúbu vo forme balónika majú aj tí najchudobnejší, tlačiaci pred sebou drevený vozík obsahujúci celý svoj majetok, lebo vedia, aká je dôležitá...

    Nakoniec ešte zájdeme do zábavného parku (kopa kolotočov a stánkov), ktorý však asi funguje až po zotmení, teraz je tu mŕtvo a po zjedení zopár dobrôt oddychovať do hotela, kde večer pozorujeme spln mesiaca, ale hlavne blízke mrakodrapy zo strešného baru nášho hotela.    Читать далее

    Посмотреть перевод
  • Thajsko, Kambodža, Vietnam

    Zase potulky mestom

    19 февраля 2019 г., Камбоджа ⋅ ⛅ 29 °C

    Dnes zase celý deň krúžime po centrálnych uličkách Phnom Penhu. Navštívime najznámejšiu pagodu a chrám wat Phnom, ktorý je postavený na najvyššom (aj to ešte umelom) kopci tohto mesta s neuveriteľnou výškou až 19 metrov :)
    Podľa tohto kopca sa volá aj toto mesto. V preklade je názov hlavného miesta "kopec pani Penh".

    Sledujeme vyzdobené autá križujúce ulice, zaujímavo poobliekaných ľudí a počúvame všade prítomnú hudbu, keďže dnes je nejaký vážny čínsky sviatok. Presnú symboliku však nechápeme.

    Najzaujímavejším fenoménom tohto trošku divného hlavného mesta sú uličky.
    Štandardná ulička v Thajsku obsahuje všetko na čo si spomeniete. Ak ste hladný bude tam nejaký streetfood, bude tam nejaký minimart, šaty...
    Tu v Kambodži ideme po uličke, ktorá je celá o predaji motoriek. Za 200m človek prejde 2000 motoriek, ale keď chce človek niečo iné, tak to je problém.
    Z uličky odbočíme na inú a tá je celá o kaderníctvach, proste 20 kaderníctiev za sebou. Odbočíme ďalej, celá ulica školy anglického jazyka, ďalšia tlačiarne a copycentrá.
    Je to dosť divné...
    A divné to začína byť, keď z uličky posteľné matrace odbočíte cez uličku ventilátory na uličku vankúše.
    Celá ulica len o vankúšoch. Divočina.

    Večer dávame poslednú šancu khmérskemu jedlu. V Siem reap nám chutilo, ale tam nás upozornili - pozor Phnom Penh nie je Kambodža, je to už len miesto pre tých najbohatších, ktorí so svojimi koreňmi stratili puto.
    Každý deň nás o tom presviedča. Nič z toho, čo nás fascinovalo v Siem reap tu nie je a platí to aj o jedle.
    Večera je dosť nechutná, tak skúsim ešte khmérsky dezert.
    Niečo ako náznak zmrzliny, čo však obsahuje viac ľadu ako zmrzliny pláva v nejakom nechutne sladkom Salku povedľa nejakých želatínových kúskov nevkusných farieb, ktoré majú konzistenciu a chuť rybích očí. No nechutnosť na tretiu, ale zopár lyžičiek som kvôli príspevku pobojoval.
    Celkovo strava v Phnom Phene vyzerá nechutne a je nechutná. O cenách ani nehovorím, ale často o dosť väčšie ako na Slovensku. Musím však povedať, že úplne všetko sme neskúšali. Dnes napr. v cenníčku bolo jedlo varený penis z vola s opekanými mravcami... Na to som nemal žalúdok...
    Tešíme sa, že sa zajtra presunieme smer Vietnam. Ten by mal byť lacnejší a chutnejší.

    P.S. Začínam mať vážne abstinenčné príznaky po praclíkoch a tyčinkách. Jediné, čo tu majú je piďibalíček čipsov Lays za "skvelú" cenu 2,2 doláru... Tá mi pomohla odolať :)    Читать далее

    Посмотреть перевод
  • Thajsko, Kambodža, Vietnam

    Presun do Vietnamu

    20 февраля 2019 г., Камбоджа ⋅ 🌙 26 °C

    Celý deň sa presúvame autobusom z hlavného mesta Kambodže do Ho Chi Minhovho (Saigon) mesta vo Vietname.

    Autobus má ukrutne pomalú priemernú rýchlosť, takže k prekonaniu tejto len 250km dlhej vzdialenosti potrebujeme vyše 8 hodín.
    Počas väčšiny tohto času neprejde doba dlhšia ako 10 až 15 sekúnd, aby náš vodič na niekoho nezatrúbil. Ako to pôsobí na nás cestujúcich to sa nerieši.
    Hneď na prechode do Socialistickej republiky Vietnam vidíme ako tu veci fungujú. Žiadne rady na kontrole pasov. Všetci sú si rovní. Ale poniektorí sú si predsa trošku rovnejší.
    Kľudne sa tu všetci predbehujú. Poradie kontroly pasu a teda rýchlosť akou človek prejde hranicu totiž určujú všimné bankovky vložené v pase.
    Všetci tento systém chápu a bohato využívajú. Pas sa len položí pred colníka, ktorý ich má pred sebou zopár desiatok a on už rozhoduje v akom poradí sa veci budú riešiť. Medzi tým prichádzajú stále ďalší a ďalší ľudia a pred colníkom sa tvoria rôzne kôpky, ktoré on ďalej zatrieďuje do správneho poradia.
    Aj keď naše "turistické všimné" bolo 5x vyššie ako zvyšný priemer, i tak sme si počkali dobrú polhodinku.
    Za ten čas boli asi dvaja, čo mali tú drzosť položiť pred colníka prázdny pas. Takýto revolucionári však zaplatili za narúšanie tohto plne funkčného korupčného systému ťažkú daň. Boli okamžite presmerovaní do iného radu, ktorý však asi nikto neriešil, lebo to tam úplne stálo.

    Ho Chi Min je obrovské všehofarbami blikajúce mesto plné motoriek a pri večernom prieskume zisťujeme, že aj konečne lacné aspoň, čo sa jedla týka.

    Plán je zostať v tomto hlavnom meste Vietnamu 2 noci, narýchlo ho preskúmať a presunúť sa k moru. Podľa toho, ako nás hlavné mesto osloví, na toľko dní sa tu ešte vrátime tesne pred odletom domov.

    P.S. na fotkách su zábery z cesty a na konci moja večera parená buchta (ryžová) plnená mäsom a vajíčkom...    Читать далее

    Посмотреть перевод
  • Thajsko, Kambodža, Vietnam

    Nákupy v Ho Chi Minh

    21 февраля 2019 г., Вьетнам ⋅ ⛅ 29 °C

    Doobedu strávime v nákupných uličkách Ho Chi Minhovho mesta a na vietnamských trhoch. V tržniciach je milión stánkov a pomedzi nich úzke uličky.
    Vietnamky sú usmiate zjednávačky podobne ako Kambodžanky. U jednej, ktorá má ministánok o dľzke asi 2m a hľbke 75cm skončíme. Jediné miesto, kde sa predavačka zmestí je plocha asi 2m dlhá a pol metra úzka pred svojim vlastným stánkom. A je to zároveň aj plocha kde stoja kupujúci. Vykročenie z tejto plochy znamená, že už blokujete iný stánok.
    A na tejto mini ploche je naša malá fešná a počas celého zjednávania usmiata predavačka spolu so mnou, Tomčom a ešte svojou kolegyňou. Viete si predstaviť tú tlačenku? Tomčo zjednáva snáď desať minút niečo, čo pôvodne stalo 8 eur na cenu 4 eurá a predavačkám sa stále oplatí strácať s nami čas. Jedna má v rukách vejárik a počas zjednávania ovieva Tomča a druhá zas mňa. No hrajú to na nás veeeľmi dobre. Nakoniec Tomčo ani nevie ako a kedy prichádza o všetky peniaze. Ako správny taktik mal v peňaženke presne 4 eurá, takže odchádza s pocitom výhry.

    V sekcii striebro sa kocháme na strieborných náušniciach v podobe kabelky, či znaku Mercedes (pre zlatokopky asi), ale aj náušnice v tvare vietnamských klobúkov, či hákových krížov (v Ázii bežne používaný symbol s iným významom ako v Európe).

    Predstavujem si európanku, ktorá by si tie hákové kríže zavesila na uši, po ktorú letiskovú kontrolu by až zašla...

    Kdekoľvek okolo tržnice nás prenasledujú chodiace optiky. Predajcovia s veľkým dreveným rámom plným okuliarov, ktorý nosia na pleci a stoj, čo stoj sa nás snažia presvedčiť, že niečo z ich ponuky potrebujeme.

    Pri vstupe do potravín som dojatý milou peknou vietnamkou, ktorá mi otvára dvere, malým úklonom ma uvíta ako keby som vstupoval do národného divadla a ponúka mi nákupný košík.
    Toto je socializmus, každý má prácu a ešte akú užitočnú... Veď na to budem ešte dlho spomínať.

    Keď prechádzame okolo kaderníctiev niečo sa mi nezdá... Všetky kaderníčky majú postavu na akú by bola pyšná aj miss Vietnam napasovanú do priliehavých sexi červených šiat s výstrihom (skôr Mariánskou priekopou), ktorý zvýrazňuje a viac ako odhaľuje bujné poprsie. No pohľad pre bohov.
    Takto nejako večer vyzerajú dievčatá v "červených štvrtiach" pripravené vám robiť nočnú lady...
    Keď však Tomčovi navrhnem, aby sa šiel ostrihať asi zo strachu, že toto strihanie končí happy endingom odmieta.
    Pritom od rána ma reči o tom, že sa mu treba strihať. Doteraz nad tým rozmýšľam, či sú to nejaké špeci kaderníctva pre turistov, kde si turista počas strihania môže oči vyočiť, alebo o čo šlo.    Читать далее

    Посмотреть перевод
  • Thajsko, Kambodža, Vietnam

    Múzeum Vietnamskej vojny

    21 февраля 2019 г., Вьетнам ⋅ ⛅ 29 °C

    Poobede navštevujeme múzeum, ktoré pripomína hrôzy vietnamskej vojny.
    Okrem rôznych tankov, diel, vrtuľníkov a lietadiel vchádzame aj do sekcií, ktoré ukazujú vojnu vo faktoch tak písomných, ako aj fotografických, či štatistických...
    Vedeli ste napríklad, že američania zhodili na Vietnam 3x viac bômb (z hľadiska tonáže) ako bolo zhodených počas celej druhej svetovej vojny?
    Osobitnou sekciou bolo vypúšťanie chemikálii z lietadiel, s ktorými dokázali zamoriť takmer celý Vietnam. Ešte v 4-tej generácii sa rodia tak katastrofálne deformované deti, že tie fotografie, čo tam boli by ste určite nechceli vidieť.
    Popisované a odfotografované tam tiež boli rôzne zverstvá páchané američanmi na aj úplne malých deťoch a iných civilistoch.
    Viď. na hlavnej fotke jedna z návštevníčok so slzami na krajíčku pri prezeraní fotiek.

    Po múzeu veľkou obchádzkovou trasou (aby sme toho videli čo najviac) okolo centrálnej rieky smerujeme späť do hotela. Sledujeme miliardy motoriek. Smetiari tu nefungujú ako u nás, ale tu každý smetiar osobitne odtláča kontajner a počas toho ešte do neho zbiera odpad.

    Je tu na umretie. Pocitových snáď 35 stupňov. Teplo, že z toho ešte aj potkany ležia hore bruchom (viď. foto). Zo mňa sa celý čas leje. A s Tomčom len nechápavo pozeráme na niektoré aziatky v dlhých rifliach, košeli a svetríku, na ústach rúško pomaly cez celú tvár, na hlave prilba a pred nasadnutím na motorku si to ešte navlieka vlnené rukavice. Oblieva ma pot a chytajú ma závrate...

    P.S. Posledná foto opravovňa motoriek priamo na ulici...    Читать далее

    Посмотреть перевод
  • Thajsko, Kambodža, Vietnam

    Na návšteve u výrobcu modelov lodí

    22 февраля 2019 г., Вьетнам ⋅ ⛅ 27 °C

    Roky ma fascinujú výrobky firmy, ktorá vyrába desiatky modelov lodí v rôznych veľkostiach a námornícky nábytok. Najmenšie modely majú zopár centimetrov a tie najväčšie 2 a pol metra. Jedná sa vraj o jedného z najväčších svetových výrobcov, ktorý rozosiela výrobky do celého sveta.
    A dnes ráno ako blesk z jasného neba mi pri rozmýšľaní, čo dnes podniknúť zrazu ťuklo. Veď tá firma je z Vietnamu. Rýchlo ju hľadám na internete, predsa len Vietnam je obrovský a na moje prekvapenie kancelária a showroom sú v Ho Chi Minhovom meste 5km od nás.
    Vstúpi do mňa nadšenie a energia a nezávisle na prípadných Tomčových plánoch je môj plán jasný.
    Vyrážame a v showroome sa kochám modelmi, ktoré by som na Slovensku nezohnal. Nákladná loď Maersk plná kontajnerov, niekoľko poschodová výletná loď, lietadlová loď, či krásne historické motorové člny. To všetko doplnené krásnymi stolíkmi v tvare lode.
    Bohužiaľ vzhľadom na rozmery nič z toho nie je prepraviteľné v našej batožine. I tak však odchádzam s pocitom malého dieťaťa, ktoré si splnilo svoj sen.

    Koho to zaujíma nech pozrie: https://www.gianhien.net    Читать далее

    Посмотреть перевод
  • Thajsko, Kambodža, Vietnam

    Nákupy v Ho Chi Minh

    22 февраля 2019 г., Вьетнам ⋅ ⛅ 28 °C

    Po bohatom obede (za euro) skúmame ulice Saigonu. Tomčo stratil hrebeň, tak sa ho niekde snažíme kúpiť. Ale taký ako chce on nikde nemajú. A to navštevujeme aj asi 6 poschodový obchodný dom vychýrených svetových značiek.
    Na trhu nás predavačka odmieta obsluhovať (dôvod sme nechápali) až kým ona nepochopila, že chceme kúpiť darček za vyše milión vietnamských bubákov a to už zjavne aj tu nie je málo peňazí. Po tomto zistení behá ako strelená. Pripadá nám, že za predaj tohto výrobku asi dostane nadštandardné prémie, lebo jej správanie je ako keby sa jej práve podarilo predať najnovšie Ferrari.
    Čo je tým darčekom a pre koho je určený zatiaľ nebudem prezrádzať. Nezmestil sa ani do najväčšej verzie kufra, tak sme kúpili najväčšiu tašku akú v širokom okolí predávali a i z nej trčí (viď. foto čierna taška). Už sa tešíme na zážitky na letisku.
    Neskôr ešte kupujeme nový kufor (nakoľko je to tu extra výhodné), čo je tiež zážitok sám o sebe. Nedokážem ho ale vo všetkých súvislostiach popísať. V každom prípade za kufor, ktorý by u nás stál 100vku sme vyvalili rovných 22 eur.
    Výhodný nákup, akurát, že váha a rozmery batožiny sa mi každým dňom zväčšujú a pohybovať sa s tým ďalšie dva týždne nebude sranda... To zisťujem hneď ako ťahám kufor na hotel cez najväčšie húfy motoriek a zápchy, aké sme ked zažili... Viď. foto s motorkami, cez to my chodíme krížom...    Читать далее

    Посмотреть перевод
  • Thajsko, Kambodža, Vietnam
    1

    Ťažká cesta k moru

    23 февраля 2019 г., Вьетнам ⋅ ⛅ 30 °C

    Večer odchádzame na autobusovú stanicu. Na jednej sa len kúpia lístky a nasúkajú nás do pripraveného minibusu. Z 30 tich ľudí v autobuse máme batožinu len my, ale aj tá zaberá celý úložný priestor.
    Tento bus nás odnesie na druhú stanicu, z ktorej odchádzajú autobusy. Asi najväčšiu akú som kedy videl.
    Hlásenia sú rôzne pokriky v reproduktore bez nejakých gongov a len vo vietnamčine. I tak je však značenie tak premakané, že my, čo ničomu nerozumieme bez akejkoľvek pomoci sami nájdeme správny autobus. To sa však nedá povedať o domácich, ktorí sa vtrepú do cudzieho busu a spôsobujú chaos.
    Autobus je jednopriestor, v ktorom sú 3 rady dvojposchodových postelí. Aj keď to spočiatku vyzeralo pohodlne, predsa len pri európskej veľkosti, hrboľatých cestách a nenormálnom vodičovi, ktorý na nočnej trase v spacom autobuse v kuse trúbil sme sa práve doružova nevyspali.
    Po tom ako nás rozospatých o 4:30 ráno vyšmaria z autobusu nemá s nami taxikár veľa práce, aby nás ošklbal o ďalšie peniaze. Presunieme sa 10km taxíkom do prístavu, kde ďalšie dve hodiny dobití čakáme na rannú loď.
    Dvojhodinová plavba je utrpením. Chceme spať, ale natlačeným v sedačkách a pri kývajúcich sa hlavách v rytme vĺn je to obtiažne.
    Do toho všetkého nám na veľkých obrazovkách a s maximálnou hlasitosťou pustili akčný film v čínštine dabovaný do vietnamčiny v skvelej kvalite vyšúchanej VHS pásky.
    Najlepšie však na tom bolo, že prehrávanie sa každých zopár sekúnd zastavilo a takto zas zopár sekúnd stálo. Niekedy to šlo 2 sekundy a potom zas 2 sekundy stálo. Neprešlo 10 sekúnd, aby sa to nezaseklo. A takto to toto šlo 2 hodiny. Kukalo na to 100 ľudí a ja nechápem, že toho, kto bol za to zodpovedný nehodili cez palubu. Bolo to na infarkt aj bez toho, že sme boli na smrť unavení.

    Po vystúpení si dohodneme taxikára. Ten nás zavrie do svojho minivanu a odchádza hľadať ďalšie obete. Keď konečne vyvraždím celú útočnú svorku komárov v jeho minivane, zahlási, že si máme presadnúť do druhého...

    Okolo 11tej doobedu (vyrážali sme včera okolo 9tej večer) konečne stojíme na recepcii nášho hotela, kde nám oznamujú, že check in je až o 14tej, tak sa máme ísť niekde potulovať. Odpadávame od únavy.

    Odchádzame teda na najbližšiu pláž, kde ma ďalšie 3 hodiny žerú mravce... Na šľak trafenie...

    P.S. V rámci tejto ťažkej cesty som prišiel o vietnamský klobúk, ktorý som mal záujem podarovať Ňaňovi, keďže mal o neho záujem...
    Tento šľachetný čin mi vzbĺkol v hlave po tom, ako sa potvrdilo moje tušenie, že tento typ klobúku nosia vo Vietname len ženy...    Читать далее

    Посмотреть перевод
  • Thajsko, Kambodža, Vietnam

    Pláž Sao a prieskum ostrova

    24 февраля 2019 г., Вьетнам ⋅ ⛅ 26 °C

    Požičiavame si motorky bez toho, aby sme nechali nejaký doklad, zálohu, čokoľvek zaplatili a vyrážame na 20km vzdialenú pláž Sao, ktorá nás prekvapí bielym pieskom a teplučkou tyrkysovou vodou.
    Pokúpeme sa, polebedíme a poobede vyrážame na potulky a prieskum ostrova.

    Prvý plán obsadiť nejakú pláž exkluzívneho rezortu nám nevychádza. Snáď 6 hviezdičkové ultraluxusné rezorty sú dokonale strážené a nám sa nepodarí prekĺznuť.
    Neskôr skončíme v neturistickom prístave, kde pozorujeme farebné vietnamské rybárske lode, ale aj tradičnú vietnamskú loďku pripomínajúcu veľký pletený kruhový košík. Ako sa však ten manévruje netušíme.

    Plán nájsť opustenú pláž nám vychádza, keď po zopár kilometroch prašno-hlineno-pieskových ciest nachádzame asi 5km dlhú úplne prázdnu pláž. Na jej konci už stoja žeriavy a prebieha čulý stavebný ruch. Tu raz bude rezort na rezorte. Teraz sú tu len palmy, piesok a kravské hovienka, vďaka ktorým sme si kúpanie rozmysleli.

    Neskôr vchádzame doslovne do novostavajúceho sa sídliska. Zopár kilometrov rozostavaných hotelov, luxusných víl vo francúzskom štýle. Celé ulice plné apartmánov.
    Zjavne sme v časti ostrova, kde turistický ruch ešte nedorazil, ale raz tu bude milarda dovolenkárov.

    Niekoľko kilometrov od nášho hotela si omylom zamknem kľúče do úložného priestoru motorky.
    Ten sa dá ako inak otvoriť len s tými kľúčmi. A taktiež motorka sa dá naštartovať a presunúť len s týmito kľúčmi...
    Keby to spravil Tomčo asi ho obesím.

    Ja však s rehotom a nejakým vnútorným presvedčením, že všetky zážitky majú šťastný koniec hneď oproti na druhej strane cesty objavujem motoopravára.
    Ten síce nevie ani slovo po anglicky, ale pochopí a ukáže nám ako sa s veľkou trpezlivosťou dá otvoriť príklop s úplne iným kľúčom. (posledná foto)

    Domov dorážame zničení a kvalitne pripečení. Jediné, čo v kuse natieram je hlava a nos. A nos ma štípe a hlavu mám tak zlúpanú, že vyzerám jak Gorbačov...    Читать далее

    Посмотреть перевод
  • Thajsko, Kambodža, Vietnam
    1

    Deň s českou rodinkou

    25 февраля 2019 г., Вьетнам ⋅ 🌙 26 °C

    Po zopár desiatkach kilometrov pomedzi trúbiace motorky prechádzame na prašnú cestu.
    Tam obehujeme 2 dlhonohé blondínky.
    Ako sa neskôr zistí jedná sa o českú rodinku, mamu s dvoma deťmi, ktorí sa k nám pridajú na prieskum opustenej pláže Vung Tau. Vďaka nim urobíme zopár kilometrový beachwalking. Popozorujeme panenské rezorty na pláži a tiež vietnamské loďky. Najviac ma zaujmú loďky poskladané z polystyrénu.
    Po výdatnom obede sa kúpeme vo veľkých vlnách (Tomčo sa trošku viac šalil, tak to bude mať možno zdravotné následky) a večer zakončíme spoločným výletom na nočný trh, kde si všetci pochutnávajú na zmrzlinových rolkách.

    P.S. Dnes sme sa dozvedeli, že presne tu je aktuálne epidémia horúčky Dengue. Je to poriadne zákerná neliečiteľná choroba, ktorú prenášajú komáre, ktoré ma majú tak v obľube. A večer som zas kvalitne doštípaný, tak dúfam, že to nebude mať následky...    Читать далее

    Посмотреть перевод
  • Thajsko, Kambodža, Vietnam

    Motovýlet po severe ostrova

    26 февраля 2019 г., Вьетнам ⋅ ⛅ 30 °C

    Dnes ideme skúmať sever ostrova. Celé pobrežie ostrova má 150km, takže je to celodenný výlet.
    Počas neho síce objavíme kopu pláží, ale sú veľmi plytké a často plné farebných rybárskych lodí.
    Cestou pozorujeme ako na dvore domu vyrábajú krásnu drevenú loď.
    Zastavíme sa tiež v rezorte, kde je všetko v tvare a designe lodí. Centrálny loďoreštaurácio-bar obrovských rozmerov s plne vodotesným LED televízorom s uhlopriečkou snáď 3 metre, kuchyňa v tvare lode a bungalovy na stromoch ako inak v tvare lode.
    Keď konečne objavíme pláž a tá nespľňa naše 5 hviezdičkové rozmaznané štandardy, tak sa len vyvalíme do lehátok a pri poskrkávaní mango smoothie pozorujeme z brehu more a farebné lodičky.
    Po tom ako dôjde k prvému komáriemu útoku pomaly odchádzame domov. Mne sa takmer podarí odísť s inou motorkou, o ktorej som presvedčený, že je moja, akurát som zas niekde stratil kľúče.

    Po chvíli kľúče nachádzame - pekne strčené v zapaľovaní mojej pravej motorky, ktorá bola hneď vedľa (farebne a typovo identická).

    Tomčo od rána bojuje s pokazenou motorkou, ktorá odmieta štartovať. Vždy ju však nejako ručne nahodíme, aj keď raz sme už skoro prišli o nohy pri tridsiatom stlačení štartéru.
    Zopár kilometrov pred hotelom však začína motorka zdochýnať počas jazdy. Naštartovať ju je čoraz ťažšie. Asi kilometer od hotela to nakoniec nadobro vzdáva.
    Do hotela tak dôjdeme na druhej motorke spolu.
    V hoteli sa snažíme vysvetliť recepčnému, že "motorbike kaput", ale ani tieto medzinárodné výrazy nepomôžu k tomu, aby aspoň tušil v akej oblasti máme problém.
    Do polhodiny však nakoniec všetko úspešne poriešime. Tomčo ma novú motorku. Roztrhané sedadlo na predchádzajúcej vymenil za nefunkčný tachometer... Zadné svetlo mu nešlo na predchádzajúcej, nejde ani na tejto, ale také banality nás netrápia... Mne nejdú brzdy a tiež to neriešim ;)

    P.S. Kim Čong Un dnes dorazil do Vietnamu obrneným vlakom, kde sa stretne s prezidentom Trumpom :) Ešte máme šancu na spoločnú fotečku :)    Читать далее

    Посмотреть перевод
  • Thajsko, Kambodža, Vietnam

    Slníme sa, kúpeme sa

    27 февраля 2019 г., Вьетнам ⋅ ⛅ 29 °C

    Dnešný deň je v niečom iný, nakoľko pozorujem, že všetci školáci majú červené pionierske šatky. To som si predtým nevšimol.

    Cestou na prvú pláž sa mi podarí vyrúbať na motorke. Ideme po nejakom offroade a na nejakej vyvýšenine sa mi zadné koleso bokom zošmykne dole. Keby som to aspoň predpokladal, opriem sa nohami o zem, ale takto nohy pekne vyložené a pri rýchlosti 5kmh sa všetko odohralo behom sekundy ani neviem ako a už som ležal pod motorkou.
    Všetko ok, žiadny škrabanček (na mne), ale zgecol som do červenej prašnej cesty, špinavý som ako čuník...

    Na najbližšej pláži, ktorú som pracovne nazval "pláž hore bez" tak prebehne nie len povinné kúpanie, ale aj pranie.
    Vzhľadom na zvýšený počet odhalených tajtrlíčok, čo mi aktuálne vôbec neprospieva a ukrutnú teplotu vonku sa hneď potom ako sa tieň najbližšieho stromu rozhodne opustiť moje ležovisko balíme a presúvame sa na ďalšiu ešte opustenejšiu pláž.

    Na celej pláži sú okrem nás len dvaja ľudia. Máme tak možnosť bezplatne obsadiť trstinový slnečník. Ja si spokojne oddychujem v tieni a vetríku pri zvukoch mora. Tomčo v kuse dudre od toho, že nemá priamy výhľad na more až po to, že je hladný... Reštaurácia je od nás minútu na motorke, ale v tomto teple je to nadľudský výkon vyliezť z už rozloženej deky.
    Po čase sa zdvihne a ja mám konečne možnosť v kľude si pospať na pláži až kým nezistím, že o široko ďaleko jediný tieň, ktorý som si obsadil zvádzam boj s množstvami malých kusajúcich mravčekov.

    Okolo veľkého zábavného a vodného parku, kde vstupenka pre jedného stojí viac ako naša izba pre dvoch na jednu noc prechádzame do obrovských luxusných casínových rezortov zasadených v rozsiahlych a udržiavaných zelených parkoch.

    Ďalšiu pláž nám bohužiaľ zastavali luxusným rezortom a tak sa na ňu nedá dostať. Končíme teda na inej. Vlny a vietor sú však tak veľké, že sa už nekúpeme.

    Cez trúbiacich bláznov sa podvečer konečne doručíme domov. Na to, že sme na dovolenke sme nadmerne unavení.    Читать далее

    Посмотреть перевод
  • Thajsko, Kambodža, Vietnam

    Dovolenka

    28 февраля 2019 г., Вьетнам ⋅ 🌙 24 °C

    Hlavný spisovateľ má dovolenku.
    Záložný spisovateľ nie je ochotný písať, takže dnes žiaden príspevok...

    Посмотреть перевод
  • Thajsko, Kambodža, Vietnam

    Návšteva pagody Ho Quoc

    1 марта 2019 г., Вьетнам ⋅ ☀️ 30 °C

    Doobedu vyrážame na motorkách obkuknúť široko ďaleko najväčšiu pagodu.
    Pagodu navštevujeme hlavne z toho dôvodu, že je postavená v štýle, aký sme tu zatiaľ nemali možnosť pozorovať.

    Počas cesty sa mi potvrdzuje vietnamský fenomén, že pri každej ceste kdekoľvek ideme objavím cestou minimálne jednu papuču. Neviem si to vysvetliť inak ako tak, že vietnamci jazdia viacerí na motorkách a hlavne tí spolujazdci asi počas cesty strácajú papuče...

    Inak na Vietname ja zaujímavý aj miestny jazyk. Ten mi pripadá neskutočne zložitý lebo drvivá väčšina slov má max. 4 písmená, takže všetky základné existujúce slabiky sú zjavne využité ako nejaké slovo. Takže sú slová cam, sam, com, comh, con, cong, cuam, cem, xem atď. a všetko má nejaký iný význam aj keď pre mňa je to všetko podobné...
    Toto je reálne opísaná veta: san xuat boi cong ty nuoc gai khat ep cam tel. No mám problém sa z toho vysomáriť.
    Navyše ich diakritika je o jedno tisícročie pred nami. Niektoré diakritické znamienka vyzerajú ako dve zložité písmená a používajú sa pomaly v každom slove.
    Úplne najväčšia zábava však je počuť ich rozprávať. Znie to ako keď Dui, Lui a Hui (traja káčerikovia) z rozprávky Káčerovo začnú dačo kačkať. Je to niečo medzi džavotaním, spievaním a huhlaňo-mumlaním.
    Nie ste schopní tie zvuky ani zopakovať...    Читать далее

    Посмотреть перевод
  • Thajsko, Kambodža, Vietnam

    Vodopád Suối Tranh

    1 марта 2019 г., Вьетнам ⋅ ☀️ 30 °C

    Potom vyrážame hľadať vodopád. Prístup k vodopádu tvorí akási botanická záhrada plná kvetov, bonsajov, ale aj rôznych domčekov a altánkov. Sedadlá v niektorých altánkoch sú vyrobené z ušľachtilého dreva takým štýlom, že jedna stolička by u nás stála 500 eur. Celé okolie obsahuje umelo vytvorené skaly a balvany aj výške 5 metrov, jazierka a kaskády a všade rozostavené umelé zvieratká od slonov až po tigrov v lese.
    Je tam veľmi pekne, ale Tomčo je hladný. Som ochotný zafinancovať obed v podobe banánovej placky (nič iné tam nebolo), ale zahlási, že on sa z "pochutín" nenaje. Ja zas umieram smädom, takže samotnému vodopádu nevenujeme až toľko pozornosti. Jednak je v období sucha málo vody a jednak celková výška nie je asi vyššia ako 4 metre.
    Najväčšou atrakciou tak môžu byť maximálne dve mladé nemky kúpajúce sa pod ním.

    P.S. Tomčo sa nakoniec dočkal obeda. Pozrite sa na videu aké know how musíte mať, aby ste vedeli ako to jesť.
    No a inak tu sa nepoužíva nožík, čo nič nemení na tom, že je občas potrebný. Podobne ako v Thajsku sa tu na rozkrájanie mäsa, či placky a pod. používajú nožničky.    Читать далее

    Посмотреть перевод
  • Thajsko, Kambodža, Vietnam

    Posledné kúpanie v mori

    1 марта 2019 г., Вьетнам ⋅ 🌙 25 °C

    Poobede odchádzame na odľahlú časť pláže "hore bez", kde stretávame naše dlhonohé češky spred dvoch dní.
    Tie však asi nevedia ako sa táto pláž volá...
    V každom prípade toto je naše posledné kúpanie v mori.

    Večer ukončíme rybkou v reštaurácii a adrenalínovým nočným presunom na motorkách až do hotela.

    Ráno motorky vrátime a to je dobré, lebo Tomčo už nemal mieru v rýchlostiach a myšičkami obehovať motorky, autá a autobusy sa mu veľmi páčilo...

    Zajtra nás čaká náročný presun do mesta Can Tho, kde strávime ďalšie tri noci a potom sa už začneme vracať domov.    Читать далее

    Посмотреть перевод
  • Thajsko, Kambodža, Vietnam

    Luxusným katamaránom na pevninu

    2 марта 2019 г., Вьетнам ⋅ ⛅ 29 °C

    Ráno odovzdáme motorky na recepcii štýlom "tu sú kľúčiky, my padáme". Kým si ich stihnú prísť prevziať z požičovne (moja má jednu stranu od piesku, čo som sa na nej vyrúbal) už sme preč.
    Izbu zanechávame v kvalitne vybývanom stave. Hotelový toaleťák došiel pred dvoma dňami, kôš spod množstva fľaší už pomaly ani nevidno...

    Po pešom presune nastupujeme na bus, kde zas batožina už pomaly zavaľuje vodiča. Našťastie tá naša je na vrchu. Ten nás odnesie do prístavu.

    Stadiaľ odchádzame na pevninu už inou loďou. Sekaný čínsky akčný film v našom luxusnom rýchlokatamaráne pre 340 ľudí nahradili nejakým vietnamským hudobným programom.
    Celý čas tam spievajú nejaké telenovelové slaďáky. Vzhľadom na vonkajšie podmienky sa obrovský katamarán počas plavby jemne hojdá z boku na bok.
    Vyzerá to, že to bude pohodlná 2 a pol hodiny dlhá plavba a pri týchto uspávankach zaspíme ako v kolíske.

    Asi po hodine otváram oči a okolo mňa inferno!
    Hneď na vedľajšom sedadle grcá vietnamec do sáčku.
    Po jeho kvalitnom naplnení (zvuky a smrad nebudem komentovať) ukladá sáčok do blízkej prepravky pripravenej na tento účel. Tam už je takých sáčkov asi 15.
    A neviem ktorá prepravka to už je, lebo po jej naplnení ju stewardka odnáša niekde dozadu pre rybičky a pripravuje novú. V dohľade mám ďalších dvoch "vyvracačov".
    Začínam chápať prečo sa pred plavbou rozdávali sáčky. Dávali ich však len vietnamcom.
    Našťastie to vyzerá, že toto sú už len dozvuky a hlavné predstavenie sme prespali.

    P.S. posledná foto je ešte z našej vybývanej izby, fotografie predtým z prístavu (viď. aké dlhé roxory sa dajú nosiť za motorkou...)    Читать далее

    Посмотреть перевод
  • Thajsko, Kambodža, Vietnam

    Luxusným minivanom do mesta Can Tho

    2 марта 2019 г., Вьетнам ⋅ ⛅ 30 °C

    Po presune taxíkom si objednávame minivan s veľkým nápisom "LIMOUSINE". Ten nás má doručiť do mesta Can Tho.
    Vietnamská skupinka sedí vzadu v sedačkách ako z prvej lietadlovej triedy, ktoré sa dajú sklopiť až do pomaly ležatej polohy. Nás dlhonohých vodič natrepal na úzke dvojsedátko vedľa seba dopredu, kde sa krčíme v jednej polohe.

    Jedine z čoho sa teším, že väčšinu z tejto 2 a pol hodinovej cesty ideme tesne povedľa kanálov a ramien rozvetvenej delty Mekongu, kde pozorujem rôzne druhy lodí od maličkých až po velikánske nákladné.

    Tým, že sedíme vpredu, môžeme pozorovať aký je náš vodič "ohľaduplný". Na Slovensku by mu zobrali vodičák po prvých kilometroch. Jediné pravidlo, čo na neho platí je, že dáva prednosť tomu, čo je väčšie ako on. Čokoľvek menšie, čo zahŕňa všetky motorky, osobné autá, podobné minibusy, či malé náklaďáky pre neho neexistuje.
    Začne obehovať v čase, keď sa na nás rúti v protismere kopa motoriek a nejaké autá a ja vyhodnotím riziko mnohonásobnej zrážky na 200 percent. On ľahne na trúbu a ide. Veď kto by sa chcel zraziť s niečim väčším ako je on sám... Všetci krkolomne uhýbajú a my v protismere zázračne prechádzame. Toto absolvujeme počas celej cesty doslovne každú chvíľu.
    On nerieši, či niečo ide v protismere proste do protismeru vojde a buď tam vidí náklaďák väčší ako je on sám, alebo ide nehľadiac na prekážky. Na Slovensku by to bola zaujímavá skúsenosť na hranici života a smrti. Tu je to proste štandard.

    Potešivým je fakt, že po vyložení na autobusovej stanici nemusíme brať taxi, ktoré je často drahšie ako zopár hodinová preprava, ale preložia nás do nejakého bezplatného minivanu a ten nás v tomto šialene motorkami preplnenom miliónovom meste dopraví až pred hotel.    Читать далее

    Посмотреть перевод
  • Thajsko, Kambodža, Vietnam

    Luxusný hotel

    2 марта 2019 г., Вьетнам ⋅ ⛅ 27 °C

    Tomčo sa teší na hotel. Posledné dni si máme užiť trošku luxusu. Aj keď sme vyberali podľa ceny máme mať podľa fotiek veľmi peknú a priestrannú izbu, krásne presvetlenú veľkým francúzskym oknom, koženým lehátkom, veľkou skriňou, stoličkami, stolom, plochou telkou a hlavne s krásnou kúpelňou.
    Tetka na recepcii nevie ani slovo po anglicky a začína chaosiť. Už tušíme, že tu niečo nehrá. V celých rezerváciách majú nejaký bordel, no nakoniec nám dajú poslednú voľnú izbu.
    Miniatúrna izba na prízemí nemá žiadne okno, skriňu nemáme, lebo by sa tu ani nezmestila, miesto dvoch stoličiek máme jednu. Lehátko ani náhodou. Stará tučná telka a kúpelňa s WC žiaden zázrak...
    No na zaplakanie, ale choď sa sťažovať tetke, ktorá ničomu nerozumie. Navyše je celý hotel plný, nemajú nás kde presunúť.
    Som z toho dosť smutný, ale aspoň máme klímu, ktorú mi Tomčo s veľkou pravdepodobnosťou dovolí používať maximálne v obmedzenej miere a je tu asi 5 komárov, tak sa cítim "ako doma" a začínam s vraždiacou procedúrou, kým Tomčo už vonku skúma streetfood uličky.

    P.S. Tomčo prichádza o nervy, keď zisťuje, že v izbe bez okna nám permanentne svieti svetlo, ale nikde nie je žiadny vypínač. Už pozeráme pomaly aj pod vankúš, ale vypínaču nikde...
    Úplne zúri. Nakoniec zastaví ujka, ktorý krásnou angličtinou tvrdí, že "sorry I don't speak english". Po posunkovej reči zistíme, že zapínanie svetla máme pred vstupom do izby. Ujko na tom nevidí nič nezvyčajné. Desíme sa toho, aby v noci niekto nešiel okolo a nechcel si zasvietiť svetlo na chodbe našim vypínačom...
    Keď konečne zhasneme svetlo zistíme, že jediná stena smerom na chodbu je priesvitná (nie priehľadná viď. druhá foto, kde vidno, ako dakto šlape po schodoch), takže nám v izbe svieti svetlo z chodby. Tomčo je na pokraji kolapsu...
    To nehovorím, že odhlučnenie izby je nulové a keďže sme na prízemí, počujeme celý hotel. Ktokoľvek zavrie dvere nám sa zatrasie celá izba a to mal tento hotel hodnotenie 9,2 z 10, ale to sa už čoskoro zmení!    Читать далее

    Посмотреть перевод