Zoeken resetten
Thajsko, Singapur, Malajzia
  • Milan
  • Tomas Igrini
  • Dana Kočišková

Thajsko, Singapur, Malajzia

Een 41-daags avontuur van Milan, Tomas & Dana Meer informatie
VolgenOverzichtKalenderDelenDelenBucketlist
Nieuwste eerst
  • Thajsko, Singapur, Malajzia

    Den 15 hlavne mesto Kuah

    2 januari 2017, Maleisië ⋅ ⛅ 25 °C

    Vecer sme nasli pozicovnu motoriek Pat a Mat (presne znenie Pak a Mat). Rano plan pozicat motorky zlyhal na tom, ze Pat a Mat sa vyparil. 2x sme presli ulicu a pozicovne niet... Celkovo pozicat motorku tu nie je sranda. V Thajsku kde sa clovek obzrie cakaju desiatky motoriek (ale tam na to netreba ziadne doklady, berie sa to ako bicykel, tu treba mat vodicak). Tu sme nakoniec horko tazko pozicali pravdepodobne 2 posledne motorky v celom meste.

    S motorkami sme vyrazili do hlavneho mesta Kuah. Hned po prichode sa spustil lejak a kvalitny. Trval asi hodinu. Potom sme sli na zname Eagle square, kde je 12m vysoka socha orla, ktory je symbolom ostrova Langkawi (v preklade nazov ostrova je Ostrov orlov).
    V miestnom nakupnom centre si Danka kupi krasnu kabelku za 6 eur, z ktorej sa potom vytesuje az do vecera. Cestou sa zastavujeme na miestnom trhu, kde maju asi 200 kabeliek (vid. foto) v cene 2,5 Eura ;), ale taku peknu ako ma Danka tam uz nemaju ;) Na trhu este kupujeme 2 gate, spolu v cene 3 Eura ;)
    Kedze Tomcovi uz 4ty den kruti creva, tak je len rizky, burgery a dnes sme spolu s nim museli skoncit v Pizza Hut. Pizza stala viac ako nasa motorka (pozicovne na jeden den), ale co uz, skor ci neskor by sme mali abstinencne priznaky za zapadniarskym jedlom, tak sme obetovali 10 Eur na pizzu.
    Zajtra si uz dame nieco lokalne.    Meer informatie

    Zie vertaling
  • Thajsko, Singapur, Malajzia

    Den 16 tazka noc

    3 januari 2017, Maleisië ⋅ ⛅ 30 °C

    Velmi tazka noc. Znodnotili sme, ze v tej Malajzii nie je zas az tak zle, ale ti malajzijci su kus mimo a my sa tu potom pri ich spravani citime zle. Thajcania so svojim usmevom su jednoznacne ina kategoria. Dnes v noci nam Malajzijci zase potvrdili, ze nasa europska logika na nich nestaci, ked celu noc priamo pred nasim hotelom s bagrom burali asfaltovu cestu. Vdaka tomu sa mne aj Tomcovi snivali sny o vojne (ten buchot a rachot z vonku sa nam premietal do snov, u mna konkretne sa celu noc bombardovalo). Cez den v praci stale pokracuju, oni pravdepodobne tu cestu robia 24h denne na smeny.
    Pre nas je to uplne nepochopitelne ako v najvyssej sezone nie len, ze rozkopu cesty, ale este ich aj s rachotom opravuju celu noc...    Meer informatie

    Zie vertaling
  • Thajsko, Singapur, Malajzia

    Den 16 lanovka a sky bridge

    3 januari 2017, Maleisië ⋅ ⛅ 29 °C

    Najvacsia atrakcia ostrovu Langkawi, kabinkova lanovka na takmer 800m vysoku pomaly kolmu horu spolu s Sky Bridge to bol dnesny plan.
    Vstali sme extremne skoro, aby sme tam boli co najskor. V ramci vstupenky sme si zakupili aj nejake dalsie atrakcie. Samotna lanovka bola uchvatna i ked sla velmi strmo hore. Kedze okolo Langkawi je 90 dalsich mini ostrovcekov a samotne Langkawi je dost hornate, tak cely vyhlad stal za to. Z lanovky sa este dalo prejst na Sky bridge, znamu atrakciu, uzky (asi 1,2m) most prepajajuci 2 vysoke hory. Most je navyse zaveseny na lanach, takze s nim aj malicko citelne hojda. Navyse na casti mostu bola sklenena podlaha. Tomco sa na nu odvazne postavil.
    Uz na lanovke to bolo pre takych ako ja o zivot a ten most - mal som dost, ale zvladol som to. Samozrejme ti, co nemaju z nicoho strach a fyzikalne pojmy ako rozne medze pevnosti, unavy materialu a pod. im nic nehovoria si po moste skackali ako keby pod nami nebola zopar 100m priepast.
    Cesta dole bola este horsia. Zaciatok lanovky je ako pad do hlbociny (klesa to velmi strmo a velmi rychlo). Cele sme to vsak prezili a dole sme potom odskusali rozne futuristicke kina, 4D cestu Jurskym parkom a 6D cestu niekde po Marse, kde nas kvalitne vytriaslo. Za cca 10 eur na osobu sme si potom kupili atrakciu, pri ktorej sme mali cestovat v case. Realita pastelkami sme si vymalovavali rybicky, ktore potom plavali v akvariu, ktore sa premietalo na stenu ;) - teda boli tam este nejake ine cinnosti, ale viac menej ziaden zazrak ;) No nic v tomto sme sa sekli.
    Cela dolna cast bola navyse postavena ako orientalna dedinka. V domcekoch boli rozne predajne serepeticiek, jedal a dalsie atrakcie.

    Malajzijci sa inak zase predviedli. Cca okolo obeda, ked bolo vsade najviac ludi zacali v najhustejsom mieste (kde sa predavali vstupenky a bola kopa ludi) umyvat chodnik. Liali tam z hadice take prudy vody, ze vytvorili 1m siroky potok, na ktoreho preskocenie uz trebalo tiez nejake dannosti...

    Cestou domov sme sa este zastavili na vodopadoch Seven Falls. S Tomcom sme aj vosli do vody a urobili foto priamo pod vodopadmi. Keby sme mali plavky, ktore sme si nebrali, lebo malo prsat, tak sme si mohli aj zaplavat.

    Samozrejme za cely den nepadla ani kvapka!

    Danku sme v tejto lokalite este chceli nahovorit na zipline (spustanie sa na lane v riadnej vyske, ktore je ukotvene medzi vysokymi horami). Nebolo to vsak zdaleka lacne a Danka nechcela ist sama.

    Cestou od vodopadov sme stretli rodinky opiciek, ale boli dost plache.    Meer informatie

    Zie vertaling
  • Thajsko, Singapur, Malajzia

    Den 17 Danka umiera

    4 januari 2017, Maleisië ⋅ ⛅ 27 °C

    Danka s Tomcom vcera zase skoncili na zapadnej strave a to bola chyba. Tomco si dal pizzu a Danka nejaky salat. Sucastou salatu bola nejaka divna bakteria (alebo skazena majoneza) vdaka ktorej si Danka uzivala celu noc. V podstate cela noc bola o volbe, ci sa nad zachod zohnut, alebo si nan sadnut... Co pride skor. Naj by asi bolo sediet a mat pred sebou vedro, ale taku vymozenost tu nemame.
    Takto to pokracovalo az do rana, ked Danka zahlasila, ze uz jej je lepsie, co v skratke znamenalo, ze este stale nebola schopna sa ani vyteperit z postele, ale zato uz zacinala mat mudre reci o upratovani a pod.    Meer informatie

    Zie vertaling
  • Thajsko, Singapur, Malajzia

    Den 17 motorkarske Le Mans

    4 januari 2017, Maleisië ⋅ ⛅ 23 °C

    Doobedu v ramci zhanania sucharov sme si s Tomcom na polhodinku odskocili na plaz. Tomco sa aj vykupal. Plaz je pekna, pekny svetly piesocek, nikde ziadne kamene, skaly... Celkovo je to tu pekne, ale je to az prilis turisticke, ako zhodnotil Tomco, ako v Chorvatsku. V Thajsku to bolo take uvolnenejsie, viac domacke, hlavne na Koh Jum, na ktory stale spominame.
    Na plazi ma zaujmu privesne lodne voziky, ktore su cele z dreva. To je vsak nic oproti ujkovi elektrikarovi, ktory opravuje poulicnu lampu. Nema stikacky. Kabel prerezava zeleznou pilkou ;)
    Podobnych odbornikov sme zazili v Thajsku. Rozlozili bambusovy rebrik a po nom vyliezli na stlp s guncou kablov. Jedinou vybavou boli zelezne kombinacky. S nimi ujko dokazal odsrubovat aj krizovu srubu.

    Potom sme sa snazili zopar hodin sucitit s Dankou, ktora len ojkala a na vacsinu otazok odpovedala "bud ticho" (neskor nam vysvetlila, ze je to nakratsia mozna veta, ktorej vyslovenie si vyziada najmenej energie a ktorou nam hovori, ze uz vlastne ani nevladze rozpravat).
    Po case sa zase zacala tvarit, ze jej je lepsie. Hned prvy suchar jej tvrdenie vyvratil. Teda vlastne ona vyvratila suchar, po cca 10min.
    Takze vsetci oddychujeme v izbicke - samozrejme, ze cely cas vonku protestne svieti slnko.

    Dalsi plan zohnat Danke banany sa zacal pesim hladanim bananov v nasom stredisku. Kedze sme neboli uspesni, sadli sme nakoniec na motorky, ale ani vo vzdialenejsich castiach sa nam banany zohnat nepodarilo.

    Nakoniec sme kvoli bananom zasli na motorkach az do hlavneho mesta, co je na motorkach taka polhodinka. Vzhladom na to, ze som sa zbavil nadbytocnej bagaze, ktoru zvycajne na motorke nosim (Danky) som si mohol s motorkou uzivat vietor vo vlasoch, teda v prilbe, ktora pri velkych rychlostiach uz doslovne plavala na vzduchovom vankusi na mojej hlave.

    A kedze sme uz boli tak daleko museli sme si aj nejako uzit. Plan bol vystverat sa motorkami na najvyssiu horu ostrova 881m vysoku Gunung Raya.
    Na motorkach to bol zazitok ako horsky pretek po nekonecnom Branisku. Na nasich smiesnych skutrikoch sme si uzivali rychlopsti a naklony. Bohuzial moja motorecka (typovo identicka s Tomcovou) netahala ako Tomcova a hore kopcom obcas umierala pri max. rychlosti 40kmh...

    Po vystverani hore sa chvilku kochame nadhernymi vyhladmi (bohuzial je zamracene, takze foto nic extra) a vybiehame na niekolkoposchodovu vyhliadkovu vezu, kde sme vo vyske presne 900m nad morom. Z veze vidno ostrov, rieky vlievajuce sa do mora, ale aj mnozstvo ostrovov a ostrovcekov v okoli, ktore v tom mori vyzeraju akokeby plavali vo vzduchu. Dame si teply cajicek a radsej vzhladom na zvysujucu oblacnost utekame prec.

    Nasadneme na motorky a Tomco zahlasi, ze mu je daka zima (ale este neidentifikoval, kde je pes zakopany). Po cca polkilometri mu docvakne. Motorkarsku prilbu si zabudol hore na vezi. Otocka a plny plyn spat. Tomco sa so svojim turbomotocyklom straca v dialke a ja na plny plyn tlacim tu moju hore kopcom. V prudkej zakrute v ramci ponahlania vojdem rovno pred protiiduce auto (pri malej rychlosti, vazne to nebolo). Konecne sa vystveram hore. Chvilu pockam na Tomca a zas sup rychlo dole. Kym ja ficim vpredu (dole prudkym kopcom to taha a ja mam lepsie brzdy ako Tomco), tak Tomco sa v tej istej zakrute takmer vyvrati, kedze kopec tam je strmy a Tomcove brzdy maju zjavne viac dekoracnu funkciu.
    Tomco uz vidi rozbitu motorku, ale situaciu v zakrute zachranuje vyhodenim brzdiacej kotvy (svojej nohy). Vzhladom na to, ze ma na nohach plastove topanky osuchava a smirgluje ich na asfalte. Zatial co za autami citit zapach spalenej spojky, za Tomcom pravdepodobne smrdi roztopeny plast ;)
    Nastastie to nejako ustoji a na dalsej zastavke mi v euforii ukazuje svoju ofrezovanu topanku ;)
    Dole smykame sialenou rychlostou, kedze oblaky nevyzeraju privetivo.
    Potom to pride. Prva kvapka ma velkost, ktora dava tusit, ze toto sranda nebude, do zopar sekund prsi ako o zivot. Nastastie sa nam po chvili podari najst nejaky miestny uz zavrety streetfastfood. Vbiehame pod strechu a uzivame si plny komfort. Su tu stolicky, kos, voda a hned vedla obchodik s cipsami ;) Co viac si mozeme zelat. Snad len aby doprsalo. Po cca polhodine lejak nastastie ustane sadame na motorky a sup domov.

    Doma polomrtva Danka chutna bananik, uvidime ake to bude mat nasledky...

    P.S. Tento vylet bol pre nase motorky tak narocny, ze sme obe motorky dnes tankovali az 2x. Benzin je tu tak lacny, ze na jednu motorku tie dve tankovania vychadzali spolu na 1,5Eur. Skoda, ze tu nemam Pathfinderika, ten by sa tu napapkal.
    Inak tankuje sa tu tak, ze najprv zaplat (netusis kolko budes tankovat) a potom tankuj. To dnes prispelo k tomu, ze sme motorky pretankovali az z nich tieklo. Co je toto za system ;)

    P.S. Part 2: dnes sa nam podarilo najst Pata a Mata, zato sa nam vyparil cely velky obchodny dom; nastastie sme ho po case predsa nasli (a to je vsetko na jednej jedinej ulici, ale je tu toho milion)    Meer informatie

    Zie vertaling
  • Thajsko, Singapur, Malajzia

    Den 17 francuzske palacinky s nemcom

    4 januari 2017, Maleisië ⋅ ⛅ 27 °C

    Vecer nechame Danku dalej si odgrgavat, funiet, ochkat a jajkat a s Tomcom provokativne odchadzame na veceru do pravej francuzskej palacinkarne.
    V malych priestoroch sadame tesne vedla Nemca, s ktorym sa pustime do debaty. S manzelkou po tom ako dal vypoved v praci uz 5 mesiacov cestuje. V Nemecku si kupili nejaky skrep auto, v ktorom nefungovalo takmer nic a motor siel max. na 3000 otacok. Dali za neho 500Eur. S nim cez Turecko docestovali az do Gruzinska kde auto predali za 800 dolarov ;) Stadial postupne roznymi sposobmi dosli az do Malajzie. Bola radost ho pocuvat... Pravdepodobne sa s nami citil dobre, nakolko po dojedeni svojej sladkej palacinky a doslovnom vymasteni taniera prstom (tak mu chutilo) zabudol zaplatit. Casnicka ho ledva chytila uz sadajuceho na motorku ;)
    My sme si pre zmenu uzili slane palacinky. Vnutro parada, palacinka nic extra. Danka dokaze lepsie.
    Poriadne napapkani sa vraciame domov. Danka tuzi po podobnom gastronomickom zazitku, ale ma narok len naprazdno si odgrgavat - stale na tom nie je najlepsie.

    Na to aby bola Danka fit,
    musi papkat carbofit ;)    Meer informatie

    Zie vertaling
  • Thajsko, Singapur, Malajzia

    Den 18 stara, dobra Danka

    5 januari 2017, Maleisië ⋅ ⛅ 27 °C

    V noci (o 4tej rano) sa budime na to, ze Danka si zmyslela, ze jej uz je dobre a kedze nevie co so sebou, tak vybieha z postele a zacina zberat pradlo, prat, susit pradlo a ja este neviem co...
    Ked je vsetko spravene rozhodne sa este umyvat vlasy...
    Aby toho nebolo dost, po tom vsetkom ma pocit, ze jej je horuco, tak rozladuje tazko vyladenu klimu. Po case sa konecne skludni a my zaspime.
    Postupne sa podvedome kazdy prikryva. Ani to vsak nestaci. Okolo 7mej rano sa budim zababuseny po usi na totalnu zimu. Ti dvaja sa tvaria, ze spia. Nikto nevystrci ani nos, aby siel tu klimu vypnut. Vsetci drkotame zubami, pritom vieme, ze vonku je uz minimalne 28 stupnov.
    Takto to pokracuje az do 9tej rana, ked to uz Tomco nevydrzi a klimu vypne.
    Rano Tomco konstatuje "stara, dobra Danka je spat" - aj so vsetkymi svojimi priznakmi.
    Ta zase buntosi a je najmudrejsia (v zmysle crevnych chorob) na svete a nepocuva nikoho okolo. Doslovne zerie nam nezname druhy ovocia, ktore si nakupila dva dni dozadu a prehlasuje, ze z toho jej nemoze byt zle. Kupene banany odmieta jest. Doraza to upratovanim kufrov a neskorsim zapnutim fenu (nie v kupelni, ale rovno pri nasich posteliach)...
    Tomco nestastne knuci v polospanku a predstavuje si ako sa odstahujeme na thajsky Ko Lipe, kde bude mat vlastny bungalowik. A ja sa mozem tesit na staru dobru Danku...    Meer informatie

    Zie vertaling
  • Thajsko, Singapur, Malajzia

    Den 18 capli nas policajti

    5 januari 2017, Maleisië ⋅ ⛅ 28 °C

    Dnes sme obehli na motorkach cely ostrov, spravili sme snad 150km. Pocas toho sme sa zastavili na krasnej Wild beach - naturalnej plazi s velkymi oblymi kamenmi a po nej sme vyskusali este dalsie plaze. Jedna bola s ultrajemnym piesockom.
    Cestou sme tiez odbocili k vodopadom Temurun. Vyska vodopadu bola uchvatna, fakt uzasne divadlo pokial by bola voda. A voda nebola. Vodopadik sice velmi vysoky, ale zjavne prsalo malo, takze tiekli len take cicerky. Vo vodopade sa dalo kupat, ale pod cicerkom nas to nebavilo. Ak by bola voda, tak pod vodopadom boli pekne skalnate kaskady, urcite by sa tam oplatilo ist a vidiet to, mozno raz... V obdobi dazdov ;)
    Snazili sme sa dostat aj do superluxusnej casti ostrova s vlastnou krasnou plazou, ale bohuzial to nevyslo. SBSkar odhalil nase umysly a nepustil nas na plaz, kedze sme zjavne neboli ubytovani v prislusnom neviemkolko hviezdickovom rezorte.
    Pri tankovani na pumpe na uplne opacnej strane ostrovu zahadne stretavame nemca zo vcerajsej vecere. Oooo aka nahoda.
    Potom este mala zastavka v hlavnom meste pri orlovi.

    Navrat uz prebiehal pomaly za tmy a zvyknuti na to, ze pre motorky neplatia ziadne pravidla sme drzo odbocili do zakazu vjazdu (to nebola len znacka, ale este aj prehradena cesta, aby sa tam nijako nedalo prejst, ale my sme samozrejme i tak presli). Bola to vsak hlavna cesta k nasmu hotelu, takze sme ani nemali pojem ako inak sa k hotelu dostat. Vsetko samozrejme sposobili ti bagristi, ktori tu kazdy den robia cestu. Kvoli nim sa uplne uzavrel jeden smer.
    Tu vsak, co sa tyka porusovania pravidiel zjavne nie sme v Thajsku.
    Capli nas policajti! Hned za odbockou ;) Pekne kontrola dokladov, stiahlo nam zadky. Nastastie ked policajt uvidel, ze sme zo slovenska, asi mu bolo jasne, ze pre nas je standard jazdit v protismere ;) No az take jednoduche to nebolo, ale skoncilo to ako sa u nas hovori pohovorom.
    Dostat sa vsak k nasmu hotelu inymi cestickami to bol uz pomaly problem aj pre nasho Tomconavigatora vybaveneho vsetkymi mapkami. Nakoniec po kilometroch v ulickach, kde sa snad ani auto nezmesti sme sa dostali az k hotelu.    Meer informatie

    Zie vertaling
  • Thajsko, Singapur, Malajzia

    Den 18 Dankina hlava v krokodilej tlame

    5 januari 2017, Maleisië ⋅ ⛅ 26 °C

    V ramci dna sme sa este zastavili na krokodilej farme. Bola to taka mensia ZOO, kde boli male krokodily, velke krokodily, mlade krodkodily, stare krokokodily. Proste vsetky druhy krokodilov vratane specialnej klietky s krokodilmi, ktore mali rozne poruchy vyvoja (napr. nemali chvost).
    V ramci tejto krokodilej farmy sa poriadali rozne show. My sme sa zucastnili najprv krmenia krokodilov rybami. Nic extra, tym krokodilom sa uz ani jest nechcelo, ale zase poniektore kusy boli obrovske. Druha show "muz versus krokodil" uz bola trosku vacsia zabava. Odvazni tajtrlici chodili a sedeli na krokodilovi. Potom mu davali pusu (blby krokodil necvakol) a potom mu este do papule dali ruku na cca 10sec (a krokodil zas necvakol, to mohlo byt krvi ako v South Parku). Krokodil mal zjavne svoj vek (vraj 41rokov) a asi mu dali aj davku Ditiadenu, nakolko to ujkova ruka prezila a krokodil extra utocny nebol.
    Vrcholom show bolo, ze Danka strcila svoju hlavu do krokodilej tlamy. To uz sme boli vo vytrzeni. Aj ked... Tu uz slo iba o drevenu maketu ;)

    Rovno pri farme sme sa aj naobedovali. Ja uz dost dlho snivam o buchtach na pare, co sa v tychto krajinach zdalo ako nesplnitelny sen. Ale moje prianie bolo vypocute.
    Takze dnes dve buchticky na pare. Jednej napln bola nejaka fazula zmiesana s nutelou a neviem cim, uz som to tazko rozoznaval podla chuti. Bola to riadna divocina. Iste je, ze nieco take sa na Slovensku urcite zohnat neda. Druha bola este vacsia pecka. Vo vnutri buchty bolo na drobno nasekane kuracie maso v nejakej fajnej omacke. Co viac som si mohol priat ;)    Meer informatie

    Zie vertaling
  • Thajsko, Singapur, Malajzia

    Den 19 Ko Lipe

    7 januari 2017, Thailand ⋅ 🌙 9 °C

    Vecer sme si zarezervovali taxik do pristavu, nakolko skoro rano mame v plane nasadnut na lod a preplavit sa do Thajska na znamy ostrov Lipe.

    Rano samozrejme po taxiku ani stopa. Nervy poniektorych visia na spagatiku, kedze od taxiku zavisi, ci vobec lod stihneme. Malajzijci nas zase nesklamali v nasom negativnom nazore na nich.
    Skoro rano zohnat taxi nie je sranda. Jeden by nas aj zobral, ale chce viac ako je vseobecna cena u vsetkych taxikov a hlavne my mame presne na halier peniaze (vcera sme vsetky zvysne rozbili), tak aby to vyslo na standardny taxik a lod. V Thajsku uz totiz plati ina mena a tieto ich malajzijske ringity nam budu nanic. Mensie bankovky totiz ani nemenia.
    Ano je pravda, ze sa nam nahodne objavilo 50 bubakov, na ktore sme zabudli (vratili nam deposit za izbu), ale ziadnemu taxivydieracovi ich nedame.

    Nakoniec predsa taxi zozenieme a za standardnu cenu.
    Inak tu je zaujimavostou, ze ceny za taxi sa neplatia za kilometre, ale za minuty. Benzin je tu lacny, ale zapchy velke. V kazdom pripade standardne lokality maju pevne ceny.
    Nas taximaniak leti este aj cez centrum mesta 90tkou. Vynimocne nam to vyhovuje.

    Na mieste nakupu listkov zistujeme, ze lod, ktora mala stat 300 stoji zrazu 354. Ked este aj prihodime 50 bubakov z depozitu, tak stale mame len 350. (v prepocte na eura nam chyba asi 1 euro).
    Vysypavame vsetky drobniaky a nakoniec nam stale chyba asi 2,5ringitu. Nastastie to tetka v predajni nejako pochopi, aj ked Tomco uz je pripraveny vybrat to cca 1 euro z bankomatu (poplatok za vyber 5 eur ;)

    Po cca hodine sa konecne nalodujeme. Citim sa ako v nejakom obrovskom vojenskom transporteri, ktori spustili na vodu. Vsetci sedime v priestore s tmavymi oknami v zadnej casti lode. Nebyt toho, ze su tam sedacky, oznacim to za nakladovy priestor. Nasa speedboat dlha asi 25m sa rozbieha do nejakeho polosklzu a v permanentnej rychlosti 40kmh sa jeden a pol hodiny kymaca zo strany na stranu tak, ze raz vidim v okienkach vodu a raz oblohu.

    Pristava na asfaltovom ostrove vytvorenom zo starej kompy ukotvenej asi 200m od ostrovu Lipe. Vzhladom na vlny sa vsetko poriadne kymaca a prestupit s nasou batozinou, ktoru mozem zodpovedne prehlasit za najvacsiu a najtazsiu na lodi do pristavenej longtail boat, ktora nas odvezie na breh nie je vobec jednoduche.

    Pri vystupovani profesionalne vyskakujem z lodky, ale kedze sa mi pri vyskakovani roztrhne papuca, tak sa tam takmer rozdruzgam v zopar centimetrovej vode.

    Tahanie najvacsieho a najtazsieho kufra, ktory mi bol prideleny po plazi s makkym a hlbokym pieskom vytvara za kufrom najprv ryhu, potom brazdu a nakoniec kanon, v ktorom kufor zapada a dalej sa uz tahat neda. Niest toto snad 30kg hebedo na rukach nie je sranda.

    Po prejdeni imigracneho uradu, ktory tvori nejaka chatka na plazi nastupujeme na thajsky tuktuk (motorka privarena k sajdke). Zjednavanie ceny zahrna Thajcana, ktory uplne odveci hadze rozne ceny za prepravu a skusa, ci na to skocime. Z povodnych 300 sa nakoniec dostavame na 100 a verim, ze by sme to lahko zjednali aj na 50, ale na to tu nikto z nasej skupiny nema nervy (okrem mna ;), ale to by uz ostatnych rozculovalo.

    Do tej sajdky sa nejakym zazrakom napratame 3ja a este tam vtrepeme aj objemne kufre. Ja sedim uz len na konci motorky, na drziaku na nakup.
    Nasledne sa s Tomcom zabavame na tom, ako ta motorka presmykuje hore kopcom. Predsa len traja europania so svojou europskou batozinou a jeden thajcan, to uz je nejakych 350kg a to nepocitam vahu motorky.

    Postupne sa ubytovavame v dvoch chatkach upletenych z bambusu s teraskou s hojdacou sietou avsak bohuzial nie najlepsim vyhladom (zopar metrov od nas je rozostavany betonovy plot). Sme len zopar desat metrov od plaze s peknym jemnym bielym piesockom, ale ja viem, ze na tomto ostrove su este krajsie plaze. To snad preskumame zajtra.

    Tomco este ani nestihne zahlasit svoju znamu vetu "a co budeme jest" a uz vyrazame do blizkych uzkych uliciek plnych obchodikov, kaviarniciek, restauracii a samozrejme poriadnej kopky Thaj masaaaaaaž.
    Tam si konecne objedname poriadne thajske jedlo. Danka to ma dokonca naservirovane vo vydlabanom ananase. Uz sme zabudli ako to tu stipe, az nam sople tecu a po hlave z toho stipania steka pot, parada...

    Cestou spat po plazi obdivujem zopar plazovych barov dokonale zasadenych do prostredia s perfektnou namornou vyzdobou.

    Prezrati padame do postele a spime... Teda ja spim, co ostatni netusim.

    Vecer to zas smeruje k Tomcovej znamej veticke ("a co budeme jest") - pri tom cloveku sa neda schudnut. Uz uz sa chystame vyrazit, ked sa spusti riadny lejak, aspon sa trochu vychladi domcurik.

    Kedze chatky su doslovne upletene zo zoparmilimetrovych bambusov mozeme sa medzi chatkami dorozumievat len trosku zvysenym tonom hlasu.
    Nie vsak v tomto hlucnom lejaku, ktory sa ukludni az nad ranom. Tomco sa musi zmierit s tym, ze hladuje az do rana.

    Na foto motorecka so sajdkou, nasa pletena chatka, ina motorecka (aby ste videli o co asi ide v skutocnosti fotene az dalsi den) a jeden plazovy bar (aj ked z inej casti ostrova) a Dankine jedlo servirovane v ananase    Meer informatie

    Zie vertaling
  • Thajsko, Singapur, Malajzia

    Den 20 ani lejak nas nezastavi

    7 januari 2017, Thailand ⋅ 🌙 9 °C

    Rano sa pomaly chystame na ranajky ked sa zas spusti lejak.
    Medzicasom v chatke vo vendette (krvna pomsta) vyvrazdim asi 10 komarov.
    Kym cakame na teraske na Danku, zrazu Danka vybehne polonaha s vreskotom z chatky von. V kupelni mame obrovskeho chrobaka.
    Odvazny superhrdina Tomco pouzije svoje motorkou vyfrezovane papuce, kym sa ja skryvam za moskytierou a obrovskeho cernobylskeho svaba (co to bolo nikto nevie) zneskodnuje.

    Leje s prestavkami takmer cely den. Konecne si "uzivame" thajsky monzun. Je to prvy den, ked nas pocasie naozaj obmedzuje v nasom programe. Povinne musime oddychovat v chatke. Medzi tym ma samozrejme stipu dalsie komare.

    V malej prestavke medzi lejakmi sa nam podari rezervovat si lod do thajskeho raja, narodneho parku Ta Ru Tao, co je ostrov vzdialeny od nas asi 60km. Odplavat tam mame v pondelok, 22. den nasej dovolenky.
    Ako hodnoti tetuska, ktora nam listok predava, vela ludi by tam chcelo ist, ale malokto ma to stastie (ze sa najde lod ochotna ho tam zobrat). Zjavne sme vyvoleni. Na lodi pojdeme na Ta Ru Tao len my traja.

    Tomco medzitym umiera od hladu. Od vcera nic nejedol, okrem keksikov a podobnych somariniek, ktore uz pomaly dochadzaju.
    Ked sa konecne vychystame na obed a na prieskum plazi na opacnej strane ostrova, spusti sa dalsia prietrz mracien. Tomco u nas v chatke bez dazdnika rozmysla ako prejst tie cca 3 strechou nekryte metre do svojej chatky, kedze leje o zivot.

    Poobede uz vybaveny ponchom a dazdnikmi vyrazame na obhliadku ostrova. Zistujeme, ze plati to co vsade (napr. v Egypte), zajdes trochu dalej od centra a koniec sveta, bordel, smetisko. Ako zhodnotila Danka, to uz aj v Albansku je krajsie. Lebo Thajci si myslia, ze co oci nevidia... Lenze my prieskumnici chodime kadetade aj tam, kde normalny navstevnik ostrova nezajde. K pocitu bordelu samozrejme prispieva aj lejak a vsade sa valiace potoky vody. Ostrov je to naozaj krasny, ale turisticky ruch ho trosku devastuje.

    Neskor zastavime v odlahlej rodinnej restauracii, kde majitelke zaziaria oci, ked sa ako jedini rozhodneme odbocit do ich prazdneho podniku. V restauracii vari pravdepodobne manzel, ktory je hrdy, ze do varenia vklada vsetko a nepouziva kupovane omacky a pod., ale vyraba ich sam.
    Jedlo bolo fakt skvele. Mozno zajtra zas.

    Nasa prechadzka v dazdi pokracuje po druhej strane ostrova. Vacsina rezortov je tam luxusna, krasne pohlady. Nestastim vsak je, ze celu plaz maju zapratanu zaparkovanymi lodami, cim kazia cele toto romanticke miesto.

    Spat sa vraciame cez obchodne ulicky povedla uz celkom rozbureneho mora. To pocut buracat az do nasej chatky.

    Vecer uderna dvojka vyraza do ulic. Tomco s prazdnym zaludkom (ten je v kuse hladny) a Danka s malajzijskou kabelockou plnou penazi na nejaku dobrotku v bare.
    Ja sa citim, akokeby som mal upal (akurat, ze nepamatam, kedy som videl dake slnko), takze zostavam v chatke a nemam zaujem zas chytit nejaky dalsi lejak.

    Vratia sa s fajnou palacinkou.

    Nasleduje situacia, ktora sa konci az o tretej v noci nasho casu (bez komentara, som rozculeny, toto bola asi posledna kvapka od urcitych ludi).

    Chudak Tomco zacina noc slovami "ty hajzel jeden" po tom ako po chatke nahana svaba. Trepot jeho papuce o drevenu podlahu sa v noci rozlieha po celom rezorte.

    Celu noc je more tak rozburene, ze mam pocit, ze byvame tesne vedla oceanu. Vlny a priboj vyrabaju riadny hluk. Vacsinu noci (nie len kvoli tomu) nemozem spat. Vsetko nadsenie z dovolenky opadlo.

    Na fotkach plaze a rezorty z druhej strany ostrova. Vacsina fotena za vacsieho ci mensieho dazda. Za zmienku stoji foto, na ktorej je domcek s teraskou na strome zasadeny akokeby v lodi (foto nic extra, tak sa treba poriadne zadivat). Z blizka a zo vsetkych stran to bola parada...    Meer informatie

    Zie vertaling
  • Thajsko, Singapur, Malajzia

    Den 21 oddychovanie

    8 januari 2017, Thailand ⋅ ⛅ 11 °C

    Tomco s Dankou rano odchadzaju na recepciu, kde si spravia toastiky s cajom a kavou.
    Mne sa nechce. Dzemovy toastoburger mi donasaju do postele. Lenivost kombinovana s frustraciou z dnesnej noci maju svoje vyhody.

    Po tom spriadaju plany na prieskum ostrova. Ostrov ma v najsirsom mieste asi 1,5km a vcera sme ho cely preskumali a je to teda len finta na to, kde sa pojdu prejst a najest. Planom je vsak pre tuto chvilu koniec nakolko sa spusta lejak. Tomco teda nasledne na teraske daco cita na internete (nechce prezradit co) a Danka cita knihu o stromoch (ako medzi sebou komunikuju, pomahaju si a pod.).

    Medzi nasou minivyletnou skupinou sa zacal sirit virus. Povodcom je Danka. Nasledkom nakazy je nezadrzatelna chut v malych prestavkach medzi dazdom upratovat. Aj ked mam pocit, ze chatky su viacmenej ciste a tie svaby (ci co to je) su len zatulane exemplare z inych casti ostrova i tak Tomco chyta do ruk metlu a upratuje svoj domcek. Moja imunita je nastastie dostatocna, aby som tomuto virusu nepodlahol.

    Poobede Tomco s Dankou miznu v ulickach. V ramci obeda si da Danka kokosovu polievku. Nasledne ledva dobehne na zachod.

    Zakernaci mi nakupia darceky (cipsy a krekry), aby mi pripomenuli (na co by som inak zabudol), ze zajtra budem o rok starsi. Zaroven neustale usilovne pracuju na tom, aby som nemal sancu schudnut. Davaju mi k tomu este nejakou pizzohotdogovu buchtu - zas som prezraty.

    Vacsinu dna polihujeme, citame. Tomco sa asi nudi, ale zas ked daco robime, tak je zle, ze neoddychujeme.

    Podvecer sa ideme s Dankou pohojdat na plastovom mole a na nakupy darcekov. To trva tak neskutocne dlho (lezieme pomaly do kazdeho obchodu a i tak pomaly nic nezozenieme), ze Tomco nas uz hlada po plazi, kde sme sa stratili.
    Nakupy ukoncujeme pozorovanim zapadu slnka a prilivu. Treba ist skoro spat, lebo zajtra skoro rano nastupujeme na speedboat a ideme na Ta Ru Tao.

    Najhorsie z celeho dna bolo sprchovanie. Najprv dokonaly prieskum kazdeho rozku kupelne a vsetkych zakuti, kde by sa mohol ukryvat nejaky krvilacny chrobak. Nasledne vyvrazdenie 5tich komarov, ktori kruzia v malom priestore snad meter krat meter a raduju sa z mojho prichodu. Potom v jednej ruke sprcha a v druhej sprej na komare, lebo utoky stale neprestavaju. Chemickym utokom nicim dalsie 4 kusy a konecne zacinaju byt ake take podmienky na sprchovanie ;)    Meer informatie

    Zie vertaling
  • Thajsko, Singapur, Malajzia

    Den 22 tajomny Tarotao

    9 januari 2017, Thailand ⋅ ⛅ 28 °C

    Ostrov Tarutao (v preklade tajomny, starodavny) je jednym z najviac nedotknutych ostrovov v Thajsku a celom Andamanskom mori. Pri tom sa nejedna o ziaden ostrovcek, ale o velky ostrov o dlzke 26 a sirke 11km.

    Prave pre jeho nedotknutost som si ho zvolil ako darcek k svojim okruhlym narodeninam.

    Ak by sme nevedeli, ze priamo tam chceme ist a cielene po tom nesli, tak sa ani nedozvieme, ze je to mozne, lebo v neprebernej ponuke roznych lodnych vyletov a presunov Tarutao jednoducho nenajdete.

    Len mizove percento ostrova je obyvane. Aj pri jeho velkosti sa mnozstvo vsetkych ludi na ostrove rata iba v desiatkach.
    Zvysna neobyvana cast ostrova je svojim zivotom zijuca pralesna dzungla, s najvyssimi vrcholmi az okolo 700 metrov nad morom, v ktorej nie je problem stretnut jelena, diviaka, rozne druhy opic, ale aj hady ako pytona, ci kralovsku kobru, rozne druhy pavukov, stonoziek, a inej havede. Vsimnite si, ze nikde nespominam svaba, takze by tam malo byt relativne bezpecno ;)

    V mori zije mnozstvo roznofarebnych ryb a priamo na plazi hniezdia kraby a korytnacky.
    Cely ostrov obyva viac ako 100 druhov roznych vtakov.
    Rieky a mociare tohto ostrova boli poslednym znamym miestom na zemi, kde sa vyskytoval druh krokodila, ktory zil aj v slanej vode.
    Pre svoju nedotknutu krasu a divokost si ho zvolili thajski a filipinski filmari na natacanie reality show "Survivor" - nieco ako nasa show "Ostrov".

    A my tam vyrazame... S obavami, co nas vlastne caka...    Meer informatie

    Zie vertaling
  • Thajsko, Singapur, Malajzia

    Den 22 obavany Tarutao

    9 januari 2017, Thailand ⋅ ⛅ 28 °C

    Tomco a Danka sa budia s obavami. Tomco dokonca poriadne nespi uz druhu noc, lebo je nervozny z toho, ze nevie, co ho na Tarutao caka. Navyse ich rano dorazam provokativnymi recami o kralovskej kobre a obrovskych pytonoch :)
    Nikto nevie, co presne od tohto ostrovu ocakavat. Najhorsia alternativa je, ze nevydrzime ani noc a utecieme prvou moznou lodou (to sa vsak asi neda, chodi len jedna lod denne), druhou ako tak pravdepodobnou alternativou je cca 2 noci, teda 3 dni a to naj, co nikto nepredpoklada je 7 dni, po ktorych uz pojdeme do Ao Nang a stadial rovno domov.
    Obavy Danky a Tomca co za blbost som si vymyslel, ist na pusty ostrov plny krvilacnych predatorov su vsak tak silne, ze to vyzera, ze sa dlho nezdrzime. Keby nebolo mna a toho, ze im hucim do hlavy, ze je to moj vlastny darcek k svojim dnesnym narodeninam, tak sa podla mna tomuto ostrovu zdaleka vyhnu.

    Rano nasadame do speedboatu. Spolu s nami je tam asi 60 ludi. Cca 57 (mozno trosku menej) si okamzite oblieka zachrannu vestu ;) Lod sa za pomoci troch 200 konovych motorov rozbieha do sklzu a v 50kmh sa ruti smerom na thajsku pevninu. Na vlnach to obcas tak zaprasti, ze mam pocit, ze sa tej lodi rozpadavaju priecky. Inak je vsak plavba pre takych, co uz zazili rozburenu Siravu prechadzkou ruzovym sadom.
    57 ludi (z tej 60tky) netusi, ze smerom na pevninu ma lod tajnu zastavku, kde vystupia 3ja vyvoleni.
    Teda uz pocas cesty lodou rozmyslame, ci vyvoleni, alebo 3ja blbci. Predsa len 57 ludi jednym smerom a 3ja inym, no co by ste si o nas pomysleli...
    Po asi hodine jazdy sa blizime k Tarutao. Zopar minut ficime okolo ostrova a vsetci obdivuju jeho majestatnost (je naozaj velky a hornaty, najvyssie vrcholky su v oblakoch). Posledne sekundy rychlej jazdy prechadzame okolo asi 4km dlhej a scenicky peknej sirokej pieskovej plaze. Je uplne prazdna.
    Co asi tym 57 ludom chodi po rozume, ked lod zahadne na tomto ostrove pristava a nejaka specificka skupinka (my) dokonca vystupuje.
    Navyse vsetci idu z maximalne preludneho Ko Lipe, kde je nie len miliarda ludi, ale este aj cele plaze su upchate lodami a tu zrazu velikansky ostrov, s niekolkokilometrov dlhou a uplne prazdnou krasnou plazou. A ouha, ono sa to tam da aj vystupit ;) No neskoro vazeni ;)
    Kym ostatni nechapavo cumia, my v ocakavani neznameho vystupujeme. Nase obavy vystupnuju rangeri v armadnej rovnosate, cez ktorych budeme musiet prejst. Kto vie, ci maju na starosti chranit nas pred pytonmi, alebo narodny park (pytonov) pred nami.

    Najvacsim golom je, ze 2ja dalsi cestovatelia si zjavne myslia, ze uz su na pevnine a vystupuju spolu s nami. Kapitan nechape ako je mozne, ze na Tarutao mali ist 3ja, ale vystupuju 5ti. Potom im vysvetli, ze oni si neobjednali prazdne plaze a ze pekne frcia dalej na preplnenu pevninu.

    Na foto speedboaty, ktore vozia ludi medzi ostrovmi, nasa je ta trojmotorova (cierne motory); vid. nakladanie kufrov; potom foto alo to vyzera dnuv lodi a foto ako speedboat prichadza na Tarutao.    Meer informatie

    Zie vertaling
  • Thajsko, Singapur, Malajzia

    Den 22 panensky Tarutao

    9 januari 2017, Thailand ⋅ ⛅ 28 °C

    Po prejdeni kontroly narodneho parku vstupujeme do upraveneho (vykoseneho) parku kryteho vysokymi stromami (neviem si zvyknut na kombinaciu paliem a ihlicnanov) s upravenymwi chodnickami, sedackami, ci stylovymi drevenymi hojdackami zavesenymi na stromoch. Z Tomca a Danky opadavaju prve obavy, ked vidia, ze nemienim stanovat uprostred dzungle. Nachadzame jediny obchod na ostrove, ktory nam svojou ponukou pripomina casy socializmu. Policky poloprazdne. Polovicku produktov nepoznam co to je (maju tam nejake hnojivo ci co). Zvysok su hluposti, ktore nepotrebujeme. Snad jedinu pouzitelnu vec tam maju nejake keksy. Pre niekoho by to mohlo zniet desivo, avsak u mna prave to vytvara pocit vzrusenia, ze sme na tom spravnom mieste.
    Neskor objavujeme miestnu restauraciu (jednu z dvoch na ostrove) a davame si nejake thajske dobroty. Pocas toho restauraciu z lesa najprv navstivi male dive prasiatko a o chvilu uz riadna diva svina.

    Objednavame si domcek pri plazi (teda prvy od plaze, ale na plaz je este asi 50m travicky, takze Ko Jumu to nemoze konkurovat).
    Domcek stoji polovicku toho, co sme platili inde a ma az dve poschodia, teda taky mezonetik jeden a pol. Je velmi priestranny i ked ma dva neduhy. Tym, ze sme na odlahlom ostrove, nie je tu elektrika. Ide len od siestej vecer do polnoci. S tym suvisi aj to, ze tu nikde na celom ostrove nejde tepla voda. To uz bude vacsi problem. Od dnes sa umyvam len v mori.
    Horsie je, ze je tu ukrutne teplo a my sa mozeme vacsinu dna pozerat na nefunkcny ventilator ;) To je vsak vsetko dan za panensky ostrov.
    Na celom tom velkom ostrove je totiz po prislusnom zaokruhleni nikto. Je tu zopar domacich a narazit na turistu si vyzaduje uz vacsie usilie.

    Tomco sa bezi vykupat na nasu plaz. Na celej dlhokanskej plazi pokial dovidim nie je nikto okrem nas.
    Takto si predstavujem darcek k narodeninam. Vlastnu niekolkokilometrovu plaz s dvoma residentami - Tomcom a Dankou.
    Je to na neuverenie. Toto sme nikde v Thajsku nezazili, este aj poloprazdny Ko Jum bol oproti tomuto tu prepchaty.

    Navyse je tu uzasne ticho. Motorky maju povolene pouzivat len domaci a tych je tu pat a pol (turista si moze max. prenajat bicykel). Navyse je tu podla vsetkeho na celom ostrove jeden jediny taxik, ktory sluzi ako MHD "az" 2x denne, alebo ked si ho niekto objedna (ale tu nikto nie je).
    Vsetko co tu pocut je hukot vln, rozne vtacky, opice (neviem ako znie pyton). Ked rozpravam svojim silnym hlasom mam pocit, ze narusujem maximalnu hladinu hluku tohto ostrova.

    Po obede v miestnej uplne prazdnej restauracii (pripominam, ze je "peak seasson" najvyssia sezona v ramci najvyssej sezony) sa taxikom v podobe nakladaku, kde sa sedi na korbe presuvame na dalsiu plaz vzdialenu asi 4km. Do kopca to ledva vytlaci na jednotke, ale zvlada to.
    Koncime v palmovom hajiku s restauraciou a zopar bungalowikmi na plazi. Rozlozime sa na peknej asi 500m dlhej a riadne sirokej pieskovej plazi ohranicenej vysokymi skalnymi masivmi. Tie su obrastene bujnou zelenou vegetaciou a cele to vytvara pocit rozpravkovej dovolenky, hlavne ked je tam na plazi - no tipnite si kolko ludi okrem nas ;)
    No nie, sami tam nie sme. Okrem nas tam este stanuje jeden srb. To je vsetko. Uchvatne kupanie vo velkych vlnach!
    A po vyjdeni z vody pekne v tieniku uz pre mna medzi stromami nachystana hojdacia siet!

    Nezabudam na skvele kexiky a cipsy, co som dostal od Danky a Tomca, ale egoisticky hodnotim, ze najlepsi darcek som si dal sam!

    Samozrejme aj tento ostrov ma svoje musky, ale vsetko je zase aj vec pohladu, co clovek chce vidiet a co s radostou prehliadne.

    Z plaze sa vraciame 4km pesky krizom (po ceste) cez les (dzunglu).
    Tomco ma stale vystrasene reci o pytonoch.
    Odvazna Danka tvrdi, ze zvierata su plache a cloveku sa vyhybaju (taky lev urcite v plachosti vynika) a vykracuje si svojim vyhliadkovym krokom, ze ju stale musime cakat.
    No a ja sa samozrejme nebojim... Az kym v lese nieco nezoskoci zo stromu a nezaskrieka. S vreskotom odskakujem na protilahlu stranu cesty a kricim "makaaaaaak!".

    Vecer sa v restauracii schadzaju snad vsetci dovolenkari z ostrova. Okrem mas ich napocitam celkovo 9 kusov ;)

    P.s. Domcek na foto je Tomcov domcek, my byvame vedla v takom istom.    Meer informatie

    Zie vertaling
  • Thajsko, Singapur, Malajzia

    Den 23 rano na Tarutao

    10 januari 2017, Thailand ⋅ ⛅ 29 °C

    Ranajky v restauracii, Tomco mera vonkajsiu teplotu. Prijemnych 32 v tieni.

    Niekedy od 7mej rana tri thajcanky zametaju tie stovky metrov chodnickov po celom rezorte. Je 10 a oni stale zametaju a zametaju kvalitne. Tych thajcanov je na ostrove pomaly viac ako turistov. Clovek by v takom zapadakove kvoli niekolkym desiatkam turistov na celom ostrove necakal taku uroven upratovania vonkajsich komunikacii. Az sa mi to nezda.

    Na druhej strane rozmyslame, ze ti thajcania na tomto ostrove maju extremne kludny zivot. Nikam sa neponahlaju, lebo cas sa tu vlecie pomaly. V kuse sa usmievaju a na to, aby pokryli potreby nas dovolenkarov mozu pracovat aj s minimalnou ucinnostou. Takze pada aj taka teoria, ze zametaju od nudy. Tuto teoriu vsak asi pochopi len Danka. Ja nech sa na to pozeram z akehokolvek uhla pohladu, nejde mi to do hlavy.

    Cestou do domceka vidim popred seba preletiet a na strom zosadnut kolibrika. Jezisku ved ten vtak je mensi ako vacsi motyl na tomto ostrove. S takouto velkostou to musi byt tazky zivot ;)

    V domceku idem umyvat zuby. Pri vypluvani bucham hlavou o policku. Standardny problem v Thajsku. Bud je vsetko robene na ich vysku (a oni su prtati), alebo sa to snazia robit ako pre europanov a vacsinou to prezenu zase opacnym smerom...    Meer informatie

    Zie vertaling
  • Thajsko, Singapur, Malajzia

    Den 23 kajakmi do Krokodilej jaskyne

    10 januari 2017, Thailand ⋅ ⛅ 29 °C

    Po ranajkach poziciavame 2 kajaky a v ustrety dobrodruzstvam vyrazame po rieke do zakuti mangrovovych lesov. Este netusime, ze dnes pravdepodobne zazijeme naj zazitky tejto dovolenky. Ujko sa nas pyta, ci nepotrebujeme aj vodotesny vak - no na co by nam asi bol ;) Dalsie zazitky poukazu na to, ze ani ten by nam nepomohol.
    V nasich plecniacikoch nabalenych zakladnymi potrebami vratane vody na pitie a hlavne baterkami mame v plane preskumat Krokodiliu jaskynu. Ta sa nachadza v spleti roznych kanalov a kanalikov, ktore vytvara miestna riecka. Priblizne instrukcie ako sa na vode nestratit mame. Co nam na riecke hrozi, coho sa mame vyvarovat a co v nej zije sme sa zabudli spytat. Jedna sa totiz prave o riecku, kde kedysi v minulosti zili aj krokodily. Predpoklada sa (teda nie je to iste ;), ze dnes uz neziju.

    Po zopar zaberoch padla Tomco s Dankou zacnu nadavat.
    Zas sme totiz dostali sit-on-top kajak, aky sa tu vsade poziciava a to je nieco, co sa neda porovnavat ani s komfortom nasho nafukovacieho a nie to este morskeho kajaku. Na tejto doske na vode vas po chvili boli vsetko.

    Aby toho nebolo dost standardnou vybavou su vesla, alebo ako to Danka nazvala skor lopaty, ktore by nam mali pomahat posuvat sa vpred. Velmi nepomahaju. Svojim tvarom mi skor pripominaju drevenu lopatu, ktorou sa vybera chlieb z pece...
    Ucinnost katastrofalna. Samozrejme sa tlacime proti prudu rieky a vsetkenu este dopomaha odliv z mora. Chvilku prestaneme padlovat a uz nas to otaca a tlaci spat. Do toho vsetkeho sme pre istotu obleceni vo vestach a vonku cely den riadne pecie.

    Je to umorne, Tomco ma chut sa otocit uz po prvych 100 metroch.

    Vyhlady su vsak velmi pekne. Je to nieco podobne ako nas Ruzin. Obcas okolo nas vysoke skaly, obrastene utesy a po pobrezi takmer vzdy milion mangrovnikov (to je taky strom, co mu korene koncia az niekde meter nad zemou a az tam sa zacnu spajat do kmena).

    Najoblubenejsou cinnostou pocas tohto umorneho kajakingu sa stava hladanie miest na riecke, kde je aspon trochu tienu, pripadne pridrzania sa korenov stromov na brehu v ramci castych oddychov, aby nas zas neodnieslo spat.

    Cestou nachadzame vodny vstup do tohto mangrovnikoveho pralesa a po niekolkych metrov pretahovania sa uzkou uzinou pomedzi korene stromov sa ocitame v rajskom jazierku pod vysokym skalnym masivom. Tam je aspon tien, takze sa da chvilu oddychnut.

    Riecka ma mnoho zakrut a odbociek a chvilami pochybujem, ci sme nezabludili. Stale sa viac a viac zuzuje, ale zjavne je hlboka. Teda aspon mame taky pocit.

    Tomco stale viac a viac nevladze, takze skusa na kajaku rozne pololeziace polohy. Pri tom je oprety o vak, ktory ma na chrbte. Pri tychto polohach je vak len tesne nad vodou. Vo vaku ma samozrejme svoj nevodotesny mobil a vsetky doklady a peniaze.

    Po case si vsimame, ze z Tomcovho vaku kvapka voda. Prestraseny Tomco vsetko vybaluje, aby zistil, ze vak bol napadnuty zvnutra. Tomcova voda na pitie pravdepodobne nevydrzala jeho opieranie sa o vak a praskla. Vak je cely zatopeny, ale mobil to pravdepodobne prezil.

    Len tak mimochodom moj mobil ma z Thajska tazke nasledky. Aj ked ho neustale nosim v puzdre a maximalne setrim, tak nikto nevie kedy a ako, ale je cely prasknuty. Nastastie zatial len zadna strana ;)... Ak dobre pocitam je to uz jeho 4ta "fraktura" za svoj zivot a je to nezavisle na stale sa zvysujucej starostlivosti stale castejsie. Nejaka starecka mobilna osteoporoza ho trapi.

    Inak cele toto padlovanie, ktore zahrna rozne "namorne" bitky medzi dvoma superiacimi kajakmi sa narehotame ako este nikdy.    Meer informatie

    Zie vertaling
  • Thajsko, Singapur, Malajzia

    Den 23 strachopudi v Krokodilej jaskyni

    10 januari 2017, Thailand ⋅ ⛅ 29 °C

    Po umornom vyse hodinovom padlovani nachadzame koniec a predpokladany vstup do Krokodilej jaskyne.
    Az na to, ze treba prikotvit tieto neobratne kajaky k kolmemu rebriku do vody a bez toho, aby sme sa vyvratili vystupit a vysplhat po tomto rebriku so vsetkou bagazou niekde do vysin na betonovu plosinu. Uz len uvazovanie kajakov je zazitok, ked pri tom vysime na tom rebriku.

    Projekt sa podari. Danke napadne "skvely" napad, ze vesty a padla si nechame na plosine (na ktoru sme sa vystverali) a dalej ideme bez nich.
    Ako spravny cesky turista v Tatrach vyrazame Tomco v ofrezovanych SkCroksoch, Danka v zabkach a ja v Thaicroksoch, ktore su uz tak dotrhane, ze ani poriadne nedrzia na nohach v ustrety dalsim dobrodruzstvam. Prechadzame nejake desiatky metrov po uzkom skalnatom chodnicku, z ktoreho niekolkometrovy pad by skoncil v riecke. Obcas ten chodnicek ani nevyzera ako chodnicek, ale prekazkova draha zo sikmo naukladanych kamenov.
    Po chvili sa priblizujeme ku Krokodilej jaskyni. Zhora zacina kvapkat a dole sa to zacina riadne smykat. Prejdeme nejakym labilnym chodnickom, vybudovanym z dreva a koncime na plavajucej platforme. Je cim dalej tym vacsia tma. Nikde ani duse.
    Tomco s Dankou vyberaju svoje super baterky a i tak figu vidim.
    Na tomto mieste schodna cast jaskyne konci. Zvysok je zatopeny. Z jednej plastovej platformy prestupim doslovne stvornozky (tak sa smyka) na druhu. Tuto druhu odviazeme a za lano, ktore konci niekde v dialke sa na malom plastovom plavajucom ostrovceku presuvame niekde do utrob jaskyne.
    Je to hrozive. Nikto okrem nas tu nie je. Pod nami je tmava nikto nevie ako hlboka voda, v ktorej plava kto vie co. Plavacie vesty mame pekne v bezpeci ulozene pred jaskynou... Aby toho nebolo dost je tu taka tma, ze po zapnuti bateriek naplno vidno skoro nic, proste ciernocierna tma. Potahujeme za lano, ktore konci nikto nevie kde, vidime len zopar metrov dopredu. Vsade okolo nas cierna voda. Jaskynny zatopeny tunel sa pomaly zuzuje. Koniec lana v nedohladne. Tomco potahuje vpredu, ja pomaham vzadu a Danka schulena v jednej casti nasho plavajuceho ostrovceka ticho bez pohybu rozmysla nad strachom z neznama, ktory ju zacina opantavat.
    Obcas bokom nasej pltky narazime o tmavu bocnu stenu jaskyne.
    Strop sa zacina znizovat. Je len meter nad nami (a to klacime) a na strope si v ocakavani nasho prechodu vysedavaju netopiere. Potom strop s netopiermi este viac klesne. Zacina nam stahovat zadky.
    Tomco prepocitava, ze sme tu za takmer najnizsieho odlivu, co ak by sme tu boli pri najvyssom prilive. Pri tomto strese by sa Tomco najradsej otocil, lebo uz coskoro (6 hodin?) bude priliv ;) a my zostaneme uvazneni niekde v jaskyni, kde sa nebodaj mozno aj utopime.
    Stale tahame za lano, pltka sa pohybuje dopredu. Je to nekonecne. Vsade okolo nas ukrutna tma a voda. Strach, ci obavy z neznama kombinovane so vzrusenim.
    Po pekne dlhom tahani, ked sme uz dostatocne umoreni sa v dialke zacina nieco crtat. Po chvilke sa uvazujeme o plavajucu platformu a vystupujeme (ja zas po stvornozky) do druhej casti jaskyne.
    Dost sa tu smyka v nasich "turistickych topankach". Jaskyna je pekna, obsahuje nejake krasove utvary a prechadzame medzi roznymi velkymi salami s vysokymi stropmi. Snazime sa ist povedla nainstalovaneho lana, lebo minimalne moje navigacne schopnosti pri tych odbockach, co tu su by urcite zabezpecili, ze tam bludime este teraz.
    Tomco stale mysli na priliv. Ten by nas tu uvaznil mozno aj na 10 hodin a Tomco uz je hladny. Tak co by bolo o 10 hodin... V strese setrime baterky, ktore vydrzia svietit hodiny, lebo co ak ;) Byt sam v tmavej neznamej jaskyni s roznymi odbockami, navyse oddeleny od zvysneho sveta vodnym tunelom nie je prave predstava, ktora by nas tu drzala.
    Porobime zopar foteciek, ktore su vzhladom na tu tmu, co tam vladne nanic a vraciame sa k nasej pltke. Po stvornozky na pltku a pritahovat sa lanom spat. Tomco uz nevladze je to fakt narocne, pomaham mu.
    V tom ma daco ukrutne sekne v chrbte. Ledva dokazem zmenit polohu. Kvicim tam. Horko tazko sa vytrepem na konci z pltky a v nejakom polovykrutenom stave sa nejako vyteperim z jaskyne. Boze to je bolest. Na vyvysenej plosine nad nasimi kajakmi sa snazim najst nejaku polohu, v ktorej by to bolelo najmenej. Zjavne taka neexistuje. Tazko sa mi dycha. Neviem ako zleziem po tom rebriku ku kajakom.

    Tomco vybali svoj premoceny vacok a postupne zacne z penazenky vykladat svoj premoceny medzinarodny vodicak a nasledne rozne thajske bankovky a eura.
    Uklada ich pekne vedla seba na slnkom vyhriatu betonovu plosinu a susi. Staci maly vetrik a vsetko mu to sfukne do vody.

    S Dankou nas chyta zachvat smiechu, ked tuto jeho cinnost sledujeme. U mna je to velmi bolestivy smiech.

    Po case zacne bankovky pomalicky so vsetkou vaznostou obracat ako keby griloval nejaky steak. To uz je koniec. Danka prekrocila svoj prah, za ktorym uz nevie svoj rehot ukoncit, ja sa rehocem a zaroven placem od bolesti.

    Po chvili oddychu, ked zhodnotim, ze vrtulnik po mna asi nepride ;) pozbieram vsetky sily v sebe a po rebriku sa pomaly zosuniem do kajaku, kde zaujimam polohu lezmo. Dalsie zbalenie veci, nastupenie a odviazanie kajakov nechavam na Danku a Tomca. Je srandovne ich sledovat.

    Po prude sa uz ovela lahsie dostavame spat, aj ked obcas mame taky protivietor, ze musim pomahat aj ja. Pri tom odfukujem od bolesti.
    Tomco to samozrejme riesi svojou aerodynamickou polohou, ked lezi na kajaku a s minimalnou moznostou vyhladu toci tou lopatkou ako bocnokolesovy parnik a sunie sa pri vsemoznom spliechani vody kupredu.    Meer informatie

    Zie vertaling
  • Thajsko, Singapur, Malajzia

    Den 23 po kajakoch ;)

    10 januari 2017, Thailand ⋅ ⛅ 28 °C

    Kajaky vraciame a ja koncim v posteli, kde si mozem dalej knucat od bolesti. Danka sa ide opalovat k moru kde cez nu prebehne krab bojujuci o zivot. O chvilu konci v zobaku vtaka.
    Tomco oddychuje pri internete - jediny ma taketo vymozenosti.
    Predpokladam, ze o 17:30 bude urcite prvy navstevnik v restauracii. Vtedy ju totiz otvaraju a ja mam pocit, ze Tomca prepadol hlad snad uz desat minut po ranajkach.
    V restauracii pocas zapadu slnka si Tomco s Dankou davaju dva chody (dve druhe jedla), ten den ich zjavne vynicil.

    Na foto zapad slnka z ostrovu Tarutao (druhy najjuznejsi ostrov Thajska). Slnko zapada vzadu za hory (v skutocnosti ostrov Lipe - najjuznejsi ostrov Thajska).

    Pre tych z vas, co v mediach sleduju desive spravy o zaplavach v juznom Thajsku, mozem vas ubezpecit, ze na naozajstnom juhu Thajska (nie na ostrovoch zopar km juzne od Bangoku) sa ziadna katastrofa nedeje. Tu na Tarutao je teplota o zivot a ani kvapka a na Lipe sice dva dni prsalo, ale aj tak sme si dokazali urobit program a vonku to tak ci tak atakovalo 30 stupnov. Zaroven to boli jedine dva dni od zaciatku vyletu, ked sme museli nas program trosku obmedzit (neboli ziadne zaplavy) inak ked aj mrholilo tak to trvalo max. 5 minut a to, ze bolo zamracene je sice pravda, ale teplota o zivot bola vzdy ci s mrakmi, ci bez mrakov    Meer informatie

    Zie vertaling
  • Thajsko, Singapur, Malajzia

    Den 24 rozbity Tomco

    11 januari 2017, Thailand ⋅ ⛅ 27 °C

    Dnes planujeme ist taxikom na korytnaciu plaz. Jediny taxikar na ostrove vsak dnes nefunguje, takze cely den MHD nepremava.
    Menime teda plan a poziciavame 3 bicykle. Stoja viac ako inde motorky, ale co uz.

    S bicyklami pojdeme na druhu stranu ostrova (12km jeden smer) a korytnaciu plaz si nechame na zajtra...

    Hned prvy kopec vsetci nadavame a spominame si ako taxikar preradzoval na jednicku, aby to vyskriabal. Vtedy sme si neuvedomovali stupen toho stupania. Teraz nam to zacina byt jasne. Tento horsky ostrov ma neskutocne stupania a klesania. Vacsinou to nie je robene nejakym hadikom ako Branisko, ale v slabsej zakrute to stupa a stupa... Takze neskodnych 12km na bicykli vyzera na celodenny vylet. Po 2km sme na pokraji sil.

    Tomco stale vpredu aj ked by sme sa mali drzat v skupine (co ak pyton niekoho z nas napadne?). Vysvetlovat mu, ze ma ist pomalsie nezabera, proste to nevie a zvyknuty zo Slovenska a svojho top bicykla sa stale ruti dakde vpredu.

    Pred kazdym prudkym klesanim su znacky s nakreslenym bicyklom a kopcom a napisom "bud opatrny".

    S Dankou bicykel viac tlacime ako na nom sedime a niekedy pozeram na Danku ako uz ani tlacit hore kopcom nevladze. Leje sa z nas, fucime. Priemerna rychlost pri tlaceni hore ukrutnymi kopcami je snad 2kmh a mozno este menej.

    Tomco nam pravidelne uteka a viac krat ho napominame, ze ma ist pomalsie.
    Po chvili sa zas rutime dole. Kopec je tak strmy, ze zacinam chapat, preco je prenajom tych bicyklov tak drahy. Brzdove kotuciky na tych bicykloch totiz menia asi kazde dva dni. Ideme najpomalsie ako sa da, brzdy horia...

    Ked kopcek trosku zvolni z bezpecnostnych dovodov sa snazime stale neprekracovat nejakych 10kmh, Tomco vsak prida a straca sa nam z dohladu.
    O zopar sekund ho vidime.
    Lezi na zemi, privaleny bicyklom. Tricko roztrhane, prilba rozbita. Z bicyklu v nejakej vykrutenej polohe visi pedal. A Tomco cely zakrvaveny.
    Postupne vstava, obe kolena krvave, laket krvavy, cele plece a ruka doskriabane a plne krvi. Dlane cervene a Tomco vypluva krv ;)
    Ochhhh nevyzera to dobre.

    Tomco sa nastastie vyvratil v zakrute, v ktorej tecie potok, takze okamzite do potoka cistit rany. Po vycisteni to uz vyzera kus lepsie, aj ked Tomco rozmysla ci nevykrvaca zo svojej rozseknutej pery.

    Tomco je tak rozobraty, ze je nastaveny otocit sa spat domov a my nech ideme dalej. To mu samozrejme nedovolujeme. Vsetci vsade spolu, hlavne, ked ma take devastacne poranenia ;) a reci bliziace sa k tomu, ci sa dozije zajtrajska (trosku prehanam) ;)

    Po tom ako si v lezatej polohe v zakrute odychne ho predsa len prehovorime, ze pokracujeme dalej na druhu stranu ostrova.
    Tomco je uz vsak bez nalady. Kupat sa nemoze - stipe, opalovat sa nemoze (lebo sa ochladzuje kupanim a to stipe, ale co je najhorsie s rozseknutou perou a podnebim nemoze zo svojho pohladu ani jest (a to nie je sranda)!

    Na druhej strane ostrova obdivujeme pristavne molo vedla majestatnej skaly, pri ktorom pristavali lode s vaznami. V minulosti bol totiz Tarutao vazensky ostrov.
    Po case sa otacame a koncime na peknej plazi, ktore je asi 4km od nasho domova.
    Majitelke restauracie staci jeden pohlad na Tomca a uz dostava nejaku tinkturu na dezinfekciu ran.

    My s Dankou sa ideme kupat do velkych vln a Tomca nechavame pekne v tieniku na hojdacej sieti.
    Dlho tam nevydrzi. V ramci pravidla muchy sadaju na zdochliny sedi na jeho ranach asi 30 much. Tomco to nezvlada, bali svestky a ide sam domov. Nas s Dankou nechava na plazi...

    P.S. Vecer po tom ako chirurg Danka operuje Tomca (lepi leukoplasty) a Tomco pri tom struha pozy ako by ho operovala bez anestezy (je pravda Captain Morgan dosiel) Tomco zahlasi, ze bol pravdepodobne v bezvedomi. On si totiz niektore fakty nepamata ;)

    P.S. Part 2 na poslednej foto je nasa miestna nemocnica - je to jedna oddelena miestnost v ramci navstevnickeho centra - Tomco tam zatial neskoncil    Meer informatie

    Zie vertaling
  • Thajsko, Singapur, Malajzia

    Den 24 genialny napad

    11 januari 2017, Thailand ⋅ ⛅ 26 °C

    S Dankou sa dalej slnime a kupeme a ked to vyzera, ze mame uz len cca 2 a pol hodiny do zotmenia (sme 4km od domceka), dostanem "genialny" napad, co tak skusit aka narocna cesta ide na korytnaciu plaz. Ta je o 4km dalej, t.j. domov 8km, proste zachvilu sa stmieva a my sme si vymysleli dalsich 12km po tom ako sme uplne dorazeni z doterajsich tlaceni bicyklov po kopcoch. Ak to nie je velmi narocne, tak sa tam predsa skusime ist pozriet.
    Danke netreba 2x hovorit.

    Vsetko zbalime a vyrazame. Uz na zaciatku cesty nemam z tohto planu dobry pocit, ale Danka je nezastavitelna. Nasledne kvalitne stupa kopec a vraveli sme, ze ak to nebude problem, t.j. bude lahka cesta, tak sa pozrieme. A toto na lahku cestu nevyzera. Danku vsak uz nic nezastavi.

    So silou malej parnej lokomotivy a prislusnym odfukovanim taha na najlahsom prevode hore kopcom zanedbatelnou, ale stalou rychlostou. To samozrejme netrva dlho a je nutena z bicykla zoskocit.

    Po kratkom case betonova cesta konci a vstupujeme do dzungle, kadial vedu uz len vychodene kolaje od nejakych miestnych "Land Roverov". Danka v svojom plane vidiet zivu korytnacku neustupuje (pritom cesta sa stale zhorsuje) a stale pokracuje. Ja teda s nou. Priemerna rychlost nam radikalne klesa. Lopotime sa tym lesom dobru polhodinu (to by sme uz logicky mali byt tam). Ked uz v dialke pocujem nieco, co by mohlo byt zvukmi mora a casovo to vychadza, ze sme tie 4km uz museli prejst, pride prekvapko.

    Dostal som defekt! 8km od nasho domceka a mozno 100m od plaze otacame bicykle a pesky pekne tlacit bicykel az domov.

    Nahadzujem taky rychlokrok, ze Danka obcas nestiha na bicykli. Domov totiz nemienim dojst po zotmeni a hlavne viem, co sa na tomto ostrove po zotmeni deje. Komari armageddon nemam zaujem zazit.

    Bezime o zivot. Plan je, ze sa po 4km zastavime na plazi v restauracii, kde maju pumpu a skusime dofukat. To by nam mohlo pomoct prejst aspon zopar 100m na bicykli. V restauracii pumpu maju. Zistuje sa vsak, ze jedine na mojom bicykli a jedine koleso, ktore dostalo defekt ma nekompatibilny ventil. Proste sa to dofukat neda!

    Palime dalsie 4km cez ukrutny kopec, kde stretavame nejakeho cinanka, ktory v tom kopci tlaci este aj smerom dolu (take su tam klesania/pre nas stupania a tak sa boji). Cestou ako taham ten bicykel za sebou nam 10x spadne pneumatika z rafiku a musime ju znovu navliekat.

    Tato dovolenka je plna zazitkov ;)

    Po prichode domov z Danky opadne stres a skoro z toho odpadava. Ja prepinam z rezimu neznicitelny robot na normalneho cloveka a chytia ma take bolesti noh, ze sa ledva dotaham do restauracie. Po restauracii sa prechadza diviacik ;)

    Dnesny den stal za to!

    Zajtra vsak odpadlici z bezpecnostnych dovodov nechcu nikde ist a ostavame teda len na nasej plazi. Vzhladom na to, ze su tu raje a take ryby s pichliacmi (vid. Lionfish v googli) a miliarda krabov, ocakavam, ze zajtrajsie zazitky sa budu tykat prave tychto zvieratiek... Kto bude ten stastlivec? ;)

    P.S. Na obed sme si dali colu z plechovky. Po tom ako ju vyhodime po chvili pozeram, ako si plechovku berie do ruk opica a dopija posledne kvapky. Bohuzial som to nestihol odfotit.    Meer informatie

    Zie vertaling
  • Thajsko, Singapur, Malajzia

    Den 25 Tomco si nasiel frajerku

    12 januari 2017, Thailand ⋅ ⛅ 26 °C

    Tomco si na ostrove nasiel frajerku. Ta vsak od neho pozaduje, ze ak nieco ma byt, tak musi mat Tomco minimalne vysoku skolu. Takze Tomco zacina studovat - matematicky smer (Tomco inak z matematiky na strednej ledva presiel).
    Kratko pred nasim odchodom sa Tomco s frajerkou pohada. Vdaka tomu odmieta nastupit do lietadla. Vymysla, ze najde lepsi a lacnejsi let a preto zostava.
    Ja zostavam proti jeho voli tiez, co vsak Tomca vobec nezaujima (takze sa o mna nestara a ja som na letisku bezradny). Tomco stale melie o tom, ze diplom ma uz v hrsti (co ja tak nepocitujem), takze sa zacnu stastne casy s jeho vyvolenou. Ja v nej vidim vypocitavu mrchu. Tomco v skutocnosti neodletel preto, aby mohol o 2 hodiny (ked leti dalsi let) predlzit svoju agoniu a v nadeji, ze sa nieco zmeni sa dalej topit v ziali.
    Na to, aby dosiel domov nakoniec priplati 200eur naviac. To je ten jeho vyhodnejsi let.
    Ja nemam ziadne informacie o letoch a so svojou anglictinou na megaletisku mam problem, ako si kupit listok. Nakoniec taktiez prerabam dobrych 200 Eur. Tomco sa o mna cely cas nestara. On ma hlavu pre svoju vyvolenu a to, ze som tu zostal ja s nim, aby som ho tu nenechal sameho ho nezaujima. To je moj problem. Nikto ma o to neziadal, tak nech sa zariadim ako chcem.
    Budim sa... Do slnecneho a horuceho rana. Uz v posteli sa zo mna leje.
    Vazeni toto bol moj dnesny trosku desivy sen.
    Co je vsak na neuverenie aj Danka mala sen.
    Rano mi zivo rozprava o tom ako v jej sne bezradne bludim po letisku... Uz sa mi to nechce rozpisovat do detailov ;)

    P.S. Vzhladom na to, ze sa jednalo o sen, vzniknute situacie a vlastnosti zucastnenych sa nemusia (ale mozu ;) zakladat na moznej realite ;)    Meer informatie

    Zie vertaling
  • Thajsko, Singapur, Malajzia

    Den 25 oddychovy den na Tarutao

    12 januari 2017, Thailand ⋅ ⛅ 27 °C

    Tomco s Dankou su uz tak dorazeni, ze odmietaju odist z ostrova, chcu tu zostat az do konca. Z mojho pohladu je vsak potencial ostrova vycerpany (to zdaleka nie je, ale musel som skrtnut vsetky zlozitejsie aktivity) a teda je cas presunut sa a uzivat si inde. Vylihovat na plazi, co je aktualne dostatocna aktivita pre Danku a podriemkavat v domceku v ramci rekonvalescencie, co zas realizuje Tomco fyzicky zniceny vcerajsou dopravnou nehodou nie je pre mna velmi zaujimavy program. Navyse Tomco by sa bol takto schopny liecit az do konca pobytu. Citi sa ako po transplantacii srdca. Musim ich trochu rozbehat.

    Trosku sa buria proti mojim napadom menit lokalitu, ale nakoniec ich presvedcim. Zajtra odchadzame na pevninu a presuvame do Hat Yao, do narodneho parku Chao Mai. Je to od nas asi 50km po vode a potom este 140km po suchu. Z hladiska turistickeho ruchu by to mal byt zapadakov (proste tam ludia velmi nechodia, lebo je to daleko) avsak z hladiska prirodnych kras by tam malo byt pekne. Navyse sme si objednali plny komfort po tej studenej vode, co mame tu. Dolezite je tiez, ze je to priblizne na polceste do Ao Nang, kde sme posledne 2 noci. Takze si dlhu cestu z Tarutao do konecneho Ao Nang rozdelime na polku.

    Doobedu aj mna zmohne unava sposobena vcerajsimi aktivitami. A zase sa mi sniva.

    Tentoraz som na nejakej svadbe, kde nas dotiahol Nano (nie je to jeho svadba), kde si zo snu pamatam len dve veci.

    Prva je, ze Nano nas vzdy ubezpecuje, ze sme tam realne pozvani, takze mozeme jest kolko chceme, nemusime sa obmedzovat. Tomco je z toho nadseny.
    Mozno sa to len v podvedomi premieta, ze uz tej thajskej ryze mame dost. Cim dalej tym castejsie v nadejach spominame na Vajcomastra, ktoreho stretneme posledne dni v Ao Nang a teda na take europskejsie ranajky tak produktmi ako aj mnozstvom.
    Tu kedze je jedna restauracia s obmedzenou ponukou, mame aj na ranajky casto len nejake ryzokura. Kazdu chvilu sa tu uz tiez rozprava o kapustnici a reznoch, co nas cakaju po prichode domov.

    Druhy fakt, ktory vo sne riesim je vsak desivejsi. Nejako som si zabudol pred svadbou dat dokopy moje vlasy a mam teda riadne haro. Ked zavrtim hlavou vyzeram strapaty ako ranna Danka, len to mnozstvo a hustota je este o dost o dost vacsie.
    Cele sa to odohrava niekedy na jesen, vonku je prijemna teplota.

    Ked sa zobudim v sekunde mojmu telu zapaluje, ze toto nebola prava realita. Ze mu ta realna vonkajsia teplota dovtedy nevadila...
    V zopar sekundach citim ako sa zacinam potit a vsetko zo mna tecie. Vonku je Crematoria (nazov planety z jedneho filmu, kde bolo ukrutne teplo) .
    Sen len potvrdzuje to, ze ked je mozog presvedceny, ze je vonku jesen, tak je vonku jesen. Bohuzial tomu svojmu procesoru uz neviem nanutit predstavu, ze sa vonku pred domcekom lyzuju tucniaci ;( Boze je tu teplo...

    Po vydatnom spanku smerujem k Tomcovi na poobednajsiu vizitu. Tomco vyvaleny v posteli, uz len infuzie natahat. No a to by ste neverili. Na stolickach zas susi peniaze...

    Ja s Dankou sa este poobede vykupem na nasej panensky prazdnej plazi a trochu sa poopalujeme. Nemame stastie ani na raju, ani na lionfish a aj krabov je dnes akosi pomenej. Na oblohe cely den ani oblacik. V domceku teplo, vonku teplo, este aj v tom mori teplo.

    Tomco prezije cely den na "izolacke" vo svojom domceku. Klud na lozku je pre rychle vyliecenie ran na tele a dusi dolezity ;)

    Trosku ma mrzi, ze sme sa nedostali na tu Korytnaciu plaz, ale zas nemusime vidiet vsetko, treba aj oddychnut.

    Podvecer s Dankou musim povinne hrat karty. Pili s tym usi uz zopar dni.
    Najhorsie je, ze je tu tak teplo, ze Danka tu pobehuje (a hraje karty) polonaha. Takze to sa mi uz neoplati ani vyhravat - nema co zhadzovat ;) Fotky nemam ;)

    Na veceri stretneme mladu americanku, ktora mluvi cesky. Ma totiz ceskych rodicov, ktori emigrovali. V ramci skolskeho projektu hlada na ostrove nejaku "veverku". Aj my hladame pytona a podobne ako ona nemame stastie. Spolu s nou ideme vecer na plaz pozerat na foforeskujuci plankton.
    Planktonu nikde, ale pekna kopka krabov...    Meer informatie

    Zie vertaling
  • Thajsko, Singapur, Malajzia

    Den 26 Chao Mai

    13 januari 2017, Thailand ⋅ ⛅ 26 °C

    Rano sme sa rozlucili s Tarutaom nasadnutim na speedboat. Zopar desiatok kilometrov na vode sme si uzivali na otvorenom uplnom predku lode, takze nas to trosku prefukalo a vyhojdalo.
    Potom vanom (minibus pre asi 12 ludi) dalsich 120km do mesta Trang. Bol to vycerpavajuci presun.
    Vodic zalamoval rukami, ked videl nase objemne kufre a rozmyslal, ako ich ulozit medzi cestujucich, ale vsetko to zvladal s thajskym usmevom a to je to, co nam na Thajsku imponuje.
    Nasledne este taxikom (kde nas kus osmekli, ale stale sa ucime) do narodneho parku Chao Mai. Taxikar dokazal tak pobludit, ze sme si 50km cestu predlzili asi o 30km a poslednych 20km ho uz navigoval Tomco.

    Okolo 3tej poobede konecne dorazame do nasich beach bungalows.
    Tesne vedla pieskovej plaze pod majestatnymi vapencovymi skalnymi masivmi v malom hajiku pod palmami mame ja s Dankou "Deluxe" a Tomco "Superior" vlastny kockaty (moderny) preskleneny bungalowik so vsetkym komfortom. Jedna sa o asi naj ubytovanie ake sme mali za celu dovolenku.
    Vonku navyse na hranici plaze drevene lehatka, hojdacky, hojdacie siete. Kazdy z bungalowikov pekna teraska s drevenym, alebo ratanovym nabytkom a nasvietenim celeho arealu a jednotlivych bungalowikov velkym mnozstvom modernych vhodne do arealu rozmiestnenych lampiciek. Na dohlad ziaden iny rezort, alebo cokolvek, co by narusalo romanticku atmosferu tohto miesta.
    Samozrejme az taka idylka to nie je. Tu plne vytvaram az potom ako v nasom domceku vyvrazdim asi 10 komarov. Na rozdiel od inych lokalit su tie komare nejake obrovske, ale hlavne po mojej akcii mrtve!
    Cela lokalita je navyse uplne kludna, takmer nikto tu nie je a cela obchodna ulicka zahrna zo 5 obchodikov, 2 restauracie a jednu pojaznu motorkoAlgidu. Pre nas tak prave akurat.

    Vsetci obchodnici v tejto ulicke su na Thajsko az nezvykle vysmiati - konecne dalsi turisti.

    Vecer koncime v restauracii s mladou vychechtanou thajkou. Ako to pocitam, tak atmosfera podobna ako na Tarutao v zmysle viac thajskeho personalu ako turistov. Celkovo okrem nas napocitam az dva pariky.
    Je to v podstate len taka plazova restauracia vyzorovo nic extra. Niekto by povedal pomaly chatrc.
    Akonahle sadame zacinaju sa o nas starat. Najprv okolo stoliku rozlozia 3 horiace odpudzovace komarov. Nasledne dostavame navlhcene obrusky (s nejakou latkou na odpudzovanie komarov), s ktorymi sa ponatierame a celu veceru nas uz fakt ziaden hmyz nerusi. No toto sme tu este nezazili ani v ovela noblesnejsich podnikoch.
    Len pre zaujimavost ja mam jedlo, ktore v nejakej sladkej omacke kombinuje cibulu, nejaku travu, paradajky, mango, (mozno este nejaku nedefinovatelnu zeleninu) a samozrejme kusky kurciatka. Skuste si to predstavit. Chuti to skvelo.
    Tomcovi pre zmenu z taniera trcia klepeta... Ohhh... To si ani nepredstavujte. Ani to dobre nechuti ani nevyzera, ale Tomco sa nestazuje ;)

    V noci nastavujeme klimu na 30 stupnov a je prijemne.
    Neskor predsa uberam 2 stupne, takze mame 28. Celu noc prespime zababuseni pod perinou az po usi. Ako sa nam tu za mesiac zmenilo posudzovanie toho co je zima a co teplo ;) Mam tusenie, ze pri tomto aktualnom nastaveni nas doma cakaju sibirske mrazy.

    P.s. Na foto, kde je auto, vidno za nim v clanku spominanu restauraciu. Cela tato cast tesne vedla nasho rezortu sa nachadza pod asi 100m vysokou skalou (ktorej cast vidno na foto v pozadi)    Meer informatie

    Zie vertaling
  • 2025© FindPenguins
  • Home
  • Over ons
  • Groepstracking
  • Pers
  • Voorwaarden
  • Privacy & Cookies
  • Helpcentrum
  • Afdruk