Na kajaku Latorica-Tisza 2014

октября 2014
Týždeň na kajaku z ukrajinskej hranice po rieke Latorica, Bodrog a Tisza, odkázaný len na zásoby, ktoré si sám unesiem a to celé v októbrovom počasí to bol boj o život, ale zároveň životný zážitok v zákutiach riek, kde noha človeka takmer nevkročí. Читать далее
  • 13следов
  • 2стран
  • 6дней
  • 58фотографий
  • 0видео
  • 155километров
  • День 6

    Resume

    10 октября 2014 г., Венгрия ⋅ 18 °C

    7 dní na vode, 3 rieky, 2 štáty, napádlovaných vyše 250km s rekordom 54km za deň.
    Denne 7 až 10 hodín pádlovanie + 2 hodiny na balenie a vybaľovanie.
    Okrem posledných dvoch dní takmer každý deň zamračené avšak dážď len v noci.
    Zrealizované na morskom kajaku pre dve osoby dĺžky 530cm, kde sa z miesta predného spolujazdca stal úložný priestor na šaty a iné potreby. Celková váha kajaku a nákladu bola cca 80-90kg. Okrem poslednej noci spanie vždy mimo civilizácie.
    Celkové náklady na týždňovú plavbu 76 Eur.
    6 Eur (kemping + mapa Tisza Tó), 20 Eur (strava a pitie) + cca 50 Eur náklady naftu (prepravu kajaku tam a späť).

    Smutným faktom celej plavby je, že som si vybral rieky a kraj, kde je ľudí úplné mimimum, avšak zamorenie ľudským zvukovým "smogom" (hlavne zvuky aút, železnice, strojov a pod.) bolo po väčšinu cesty tak silné, že som si málokedy užíval pocit, že som naozaj v miestach, kde len málokedy vkročí noha človeka. Tieto zvuky bolo počuť aj z niekoľkokilometrovej diaľky.
    Nezávisle na tomto fakte som si celú plavbu užil a keď celý deň pozorujete "rovnaké" stromy pri pobreží, zistíte, že predsa len je to každou minútou iné a má to svoje nezabudnuteľné čaro...
    Читать далее

  • День 6

    Jazero Tisza

    10 октября 2014 г., Венгрия ⋅ 19 °C

    Celý ďalší deň križujem jazero Tisza. Plavím sa po úzkych kanálikoch v húštinách lesa, pomedzi neprehliadnuteľnú trstinu. Striedavo vyplávavam na väčšie časti jazera, aby som zas zmizol vo vodnej uličke.
    Telo si však uvedomuje, že sme posledný deň na vode a akosi sa mu už tak nechce. Týždeň bola jeho strava raňajky banán, večera banán, celý deň voda... Asi ťažko uveriť priaznivcom mediálne propagovaného "zdravého" a pravidelného stravovania, že som to mohol vôbec prežiť. V skutočnosti som každý deň pádloval minimálne 8 hodín, teda viac ako dosť fyzickej námahy plus každý deň 2 hodiny ráno a večer na zloženie a rozloženie všetkých veci a potom naozaj namáhavá noc a po týždni som mal stále obrovské množstvo energie.

    V určitej časti jazera žasnem nad tým, že v októbri, keď máme na Slovensku dávno po sezóne a vonku je cez deň max. 15 stupňov, tak na jazere Tisza je turistický ruch neskutočný. Len v čase prejazdu okolo jedného mesta stretávam cca 12 plných turistických lodí (na každej cca 10 ľudí) a vytešujem sa z toho, že dokážem v úzkych trstinových kanáloch udržať s týmito motorovými loďami krok, čo jasne obdivujú posádky týchto lodí. Konečne stretávam aj plachetnice a potom zas miznem v časti jazera, ktorá je celá zarastená leknami. O chvíľu zas prechádzam do časti, ktorá je plná napadaných lístočkov z vodných rastlín. Pocit pádlovať v takejto časti treba zažiť.

    Kajak citeľne spomaľuje, je brzdený a pádlovanie mi pripadá ako plavenie sa s lyžičkou v cestovinovej polievke. Dokonca ešte aj tie zvuky mi to pripomínajú. Pomaly sa blížim ku konečnému prístavu. Je úžasné sledovať ako doslovne obecný prístav obsahuje miesto pre minimálne 200 lodí. Pričom jasne vidno, že je to celé zbúchané z plastových sudov, ale to dôležité. Je to funkčné a v lete to tu musí byť naozaj plné života. Kajak vyťahujem cez vchod do vody pre lode, vyťahujem ho za brány prístavu a zostávam sedieť v rohu križovatky. O zopár hodín ma vyzdvihnú moji "priatelia na telefóne", kajak sa pripevní na strešný nosič a niekedy po polnoci dojdeme s kajakom do jeho domovského prístavu na Šíravskej PLAVBA.sk.
    Читать далее

  • День 5

    Blížim sa k vodnému raju Tisza-Tó

    9 октября 2014 г., Венгрия ⋅ 17 °C

    Dochádza mi energia na mobile. Mám samozrejme solárnu nabíjačku. Za celú doterajšiu plavbu však svietilo slnko natoľko, že mi to dobilo len 10% baterky, no nejaké 2% denne :). Cestou míňam kompu poháňanú štýlom kolesového parníčka a ešte si aj príslušne bafkajúcu. Blížim sa k jazeru Tisza, keď zrazu začujem zvuk snáď ako z lietadla. Kým sa stihnem spamätať zistím, že z neprehľadnej zákruty sa na mňa v plnej rýchlosti vyvalila obrovská motorová jachta. Všimla si ma tiež v poslednej chvíli, takže prešla len zopár metrov odo mňa a jej vlny na mňa okamžite zaútočili. Nebolo mi všetko jedno. Boli to najväčšie vlny aké som kedy na kajaku zažil. Jachtár si uvedomil čo nechtiac spôsobil a v dostatočnej vzdialenosti zastal a pozoroval, či pokračuje vo svojej ceste, alebo mení plán na záchrannú akciu. Našťastie som to prežil. Celkom zážitok a sám som sa čudoval na to, ako také vratké plavidlo, ktoré sa však hrdí titulom morský kajak vie hladko prechádzať naozaj veľké vlny. Na rieke Tisza sa už objavujú značky (rozcestníky), keďže z Tiszy už idú odbočky na jazero Tisza. Do jednej odbočím. Z majestátnej rieky odbočujem na tenké rameno a je mi hneď jasné, že som v inom svete. Stretávam motorizované pramičky s množstvom rybárov, kajakárov v oranžových vestách, ktorí po mojom expedične nabalenom kajaku pozerajú ako po nejakej atrakcii. Ľudia mi záhadne začínajú rozumieť, je to tým, že všade je plno nemcov. O chvíľu vplávam do jazera a stretávam žltý športový čln úctyhodných rozmerov a ako sa vyznám určite aj s obdivuhodným množstvom koní pod kapotou. Obdivujem upravené pobrežie, pláže, prístavy a po 6 tich dňoch prvý krát zaparkujem v reálnom kempe.Читать далее

  • День 4

    Pádlujem, až kým rekord nezlomím...

    8 октября 2014 г., Венгрия ⋅ 17 °C

    Keďže neviem spať a vonku je riadna zima, zase mi kvapčí na hlavu rozhodujem sa už o šiestej ráno začať baliť. Nohavice mi čiastočne vyschli. Zvyšok z pádu do vody je úplne mokrý zbalený v osobitnom sáčku. Rozhodujem sa pre drastické riešenie odskúšané na inej plavbe. Ak je vonku taká zima a tak vlhko, že nemôže nič vyschnúť, jediná možnosť je nechať to vyschnúť ľudským teplom. Nohavice teda obliekam a verím, že do večera na mne vyschnú. Skladám stan a chystám čln. Každý deň tým zabijem hodinu, druhú hodinu ho zas večer rozkladám (spolu s vytiahnutím kajaku, vybalením a presťahovaním všetkých vecí). Pri dýchaní je všade para, znak, že práve teplo nie je. Sadám do kajaku a užívam si najkrajšie pohľady aké sa asi na vode dajú zažiť. Vysoké steny brečtanom obrastených stromov po brehu.

    Meter, dva nad vodou pomaly sa pohybujúci a prevaľujúci sa opar, hmla ako z hororu. Do toho prenikajúce lúče ranného slnka vyfarbujúce časti zrkadlovej hladiny do modrých pásov a všade okolo úžasné ticho len pomaly prehlušované všade okolo sa prebúdzajúcim životom. V tento deň pokorím rekord (napádlovaných 54km za 10 hodín) a večer tradične ukončím večerou v podobe jedného banánu. Cestou so mnou prehovorí zopár maďarov, ktorí sa po zistení, že nerozprávam maďarsky snažia aspoň rukami, nohami zistiť skadiaľ a kde sa plavím. V tomto ročnom období som asi široko ďaleko jediný kajak.
    Читать далее

  • День 3

    Nemám kde pristáť, spím na vode?

    7 октября 2014 г., Венгрия ⋅ 13 °C

    Po tom ako som preplavil komoru bol čas niekde pristáť, lebo noc sa pomaly blížila. Povedal som si, že ešte nejaký ten kilometer zapádlujem a to bola chyba. Drastická chyba. Po komore sa začal asi najkrajší úsek celej mojej plavby. Nikde ani žíváčka, príroda doslovne bujnela. Vysoké a strmé brehy obrastené tak, že sa na nich vôbec nedá vystúpiť. Nepriepustné steny vysoké aj 15 metrov, ktoré vytvoril brečtan obrastený okolo stromov, kríkov. Vzhľadom na ročné obdobie sa striedali všetky farby a to všetko vytváralo pocit ako vo fantazijnej rozprávke a tých pohľadov sa nedalo nabažiť. Ja však musím pádlovať. Nezávisle na tom, že mám dnes za sebou už asi 45km musím ďalej pádlovať, lebo musím nutne nájsť miesto na pristátie. Nemám už veľa času.

    Tlačí na mňa stále väčší a väčší stres, nevládzem, ale musím... Pomaly sa stmieva. V kútiku duše mi intuícia našepkáva - "len pádluj, budeš odmenený". A tak len pádlujem a pádlujem. Neveril by som, že po toľkých kilometroch budem vládať ísť takmer nonstop. Trvá to večne. Rozoberám, čo bude ak sa zotmie a ja dovtedy nepristanem. Nedovidím ani na druhý breh. Pozerám do mapy a v diaľke vidím nejakú dedinu. Niekde tam musím niečo nájsť. A našiel som. Po takmer 2h nonstop pádlovania som ukončil deň pristánim v obecnom prístavisku vedľa krásnej pieskovej pláže. Posledné sily obetujem do vytiahnutia kajaku. Aj skladanie stanu prebieha stále v spodnom prádle :). Keďže som na obecnej pláži teším sa, že v noci nebudem dedukovať akému diviačikovi prislúchaju zvuky, ktoré počujem zvonku. Budem snáď v bezpečí. V skutočnosti celú noc nemôžem spať, lebo celú noc počujem brechať obecné psy.
    Читать далее

  • День 3

    Plavebná komora na dohľad

    7 октября 2014 г., Венгрия ⋅ 15 °C

    Pozerám do mapy, ktorú mám v mobile, že po troch zákrutách má vodnú cestu Tisza prehradiť vodné dielo Tiszalok. Zákruty na rieke Tisza sú však tak veľké, že jedna má dĺžku aj zopár kilometrov, takže niekde v druhej zákrute zabudnem, či som v druhej, či už v tretej... Postupne sa v diaľke objaví vodná stavba. Za svoj život som tých plavebných komôr prešiel zopár desiatok, ale nie s kajakom. Z toho mám riadnu obavu. Nechcem byť stiahnutý do prepadu (aktuálna výška spádu 6 metrov), cez plavebnú komoru ma asi nepustia, takže mám plán, že pred komorou odbočim do ramena a potom prenesiem. To je však len teória vyskúmaná zo satelitých záberov Google Earth. Keď sa však priblížim k ramenu zhoda okolností (či intuícia) ma tlačí k rozhodnutiu, že tam nemám vchádzať.

    Je to akési úzké, zarastené, no divné... Plavím sa ďalej. Som čím ďalej tým bližšie ku komore a stále hľadám miesto, kde by som kajak vytiahol na breh a preniesol. Brehy sú tak zarastené, že to nie je možné. Nakoniec sa blížim čím ďalej tým viac k vodnému dielu a jediné, čo pred sebou vidím je prepad. Žiadna plavebná komora. Som trochu vydesený a stres sa stupňuje. Po čase sa postupne zo zákrytu stromov vynára vstup do plavebnej komory samozrejme zapnuté obe červené svetlá. Keďže sa k tej komore blížim už polhodinu, ak by o mne vedeli a chceli ma preplaviť, asi by tie dve červené svetlá nesvietili. Po chvíli končím rovno pred veľkými zavretými železnými dverami, ktoré sú vstupom do plavebnej komory.

    Nikde nikoho, kajak sa nedá nikde vytiahnuť a nejaká tabuľa písaná po Maďarsky, z ktorej nerozumiem vonkoncom nič. Stále svietia dve červené svetlá (značí komora zavretá a nepripravuje sa na preplavenie). Stojím tam a rozmýšľam čo teraz. Nejako sa musím dostať za priehradu. Komora zavretá. Možnosť niekde pristáť diskutabilná. Večer sa blíži. Čo ďalej... Keď sa pomaly rozhodujem otočiť kajak objavia sa zrazu dvaja muži v montérkach. Postupne zistím, že sú to zamestnanci, ktorí sa rozhodli ma preplaviť. Samozrejme na vetičku "do you speak english" nereagujú vôbec, ukážu mi však, že mám čakať a nemám odchádzať. Veľké železné dvere sa pomaly otvárajú, na pokyn vojdem dnu.

    Komora má rozmery na preplavenie nákladných lodí. S mojim kajačikom ma prepadávajú obavy ako prežijem jej vypúšťanie, či sa nebudú tvoriť vlny, alebo víry. Komora je totiž pre mňa úplne neznáma a o nebezpečenstvách v komorách už som toho čítal viac ako dosť, ktoré číhajú aj na oveľa väčšie lode.
    Chytám sa rebríku v strede komory pravou rukou a ľavou sa snažím držať pádlo a zároveň mobilom fotiť túto jedinečnú situáciu. Akcia takmer nemožná, nejako som to však tou rukou zvládol. Komora sa vypúšťa. Klesám... Klesám... Klesám... Za mnou je akýsi hukot, obzerám sa a zo železných vrát sa na mňa valia vodopády. Našťastie to neovplyvňuje stabilitu kajaku. Stále klesám. Už som v celkom veľkej kobke. Klesol som o 6 metrov nižšie. Ešte fotečky na potvrdenie, druhé obrovské dvere sa otvoria a ja vyplávam von. Pocity ťažko popísateľné. Od strachu až po eufóriu. Prvá plavebná komora preplávaná na nie práve najstabilnejšom plavidle...
    Читать далее

  • День 3

    Nemám si čo obliecť

    7 октября 2014 г., Венгрия ⋅ 12 °C

    Okrem nohavíc, v ktorých spím a ktoré považujem za poslednú možnosť záchrany v prípade vážnych problémov už žiadne nohavice nemám. Tie zo včera sú stále mokré. Stále mám možnosť zavolať "priateľa na telefóne" (brata) ktorý ma kdekoľvek vyzdvihne, avšak to by bol koniec mojej plavby. Tak zle na tom ešte nie som, aj keď dnes pádlujem len v spodnom prádle :)
    Po chvíli sa Bodrog vleje Tiszy. Rieka sa radikálne rozšíri avšak ešte viac spomalí. Už to neprúdi ani 1km/h. Z prístavu, ktorý postavili v Tokaji by si mohli poniektoré nemenované lokality na Slovensku vziať len príklad. Možno by sa tam potom tiež objavili také jachty, ako tu práve obdivujem. Pomaly si to šiniem dole prúdom a po zopár hodinách ma čaká top lahôdka tejto plavby.
    Читать далее

  • День 2

    Deň druhý, komplikácie na dosah

    6 октября 2014 г., Венгрия ⋅ ⛅ 15 °C

    Dnes preplavím väčšinu Maďarského Bodrogu. Amazonská húština rieky Bodrog sa strieda s občas obývanými územiami. Sárospatak so všetkými mólami, lodičkami a loďami, domčekmi a vilami pri vode si užívam s minimálnym pádlovaním. Podvečer začínam hľadať miesto na pristátie. Nikde nie je nič vhodné a večer sa blíži. Pri mojej rýchlosti každý kilometer trvá a trvá a na brehu stále nič vhodné. Bohužiaľ musím znížiť požiadavky na kvalitu pristanem na rybárskom stanovišti, čo som od začiatku v kútiku duše zamietal. Mám na rybárov svoj názor (česť výnimkam), ktorý sa mi o chvíľu len potvrdí. Stojím s kajakom v plytkej vode. Už sa pomaly stmieva, vonku sa ochladilo. Vyzerá to, že tu sa dá vystúpiť takmer suchou nohou.

    Len bude treba spraviť trošku väčší krok. Osudný krok... V mikrosekunde sa mi noha pošmykla na blate. Druhou som ešte v kajaku. V rámci záchrany samého seba a hlavne kajaku, ktorý som pri vystupovaní druhou nohou nechtiac odtlačil do rieky padám do vody a chytám kajak. Paráda som po prsia mokrý. Ani sám neviem ako sa to mohlo stať. Super miesto na výstup a takto to nepredpokladane dopadne. Všetko čo mám na sebe je už nepoužiteľné. Okolo je všade mokro a stmieva sa. Musím urýchlene rozložiť stan, nezávisle na tom, že zo mňa kvapčí... Rybárske miesto je bordel na tretiu. Na jednom stolíku pozbíjanom z dosák je v štadiu plného rozkladu niečo, čoho pôvod sa už nedá zistiť. Všade sú konzervy, igelity, papieriky a kadečo ďalšie. Druhý stolík obsadili párky, ktoré som musel zneškodniť.

    O červíky a iné zvieratká tu nie je núdza. Nebudú mi lákať nejakú zver celú noc. Tam nocovať nebudem. Ťahám kajak krížom až k poľu za úzkym lesíkom. Dnes budem spať na nejakých hrboľatých hriadkach, v ktorých je vysadená nejaká kapusta (rozumej nejaká vysoká burina). Konečne postavím stan, ktorý je ešte z rána celý mokrý, prezlečiem sa do suchého. Na hlavu mi kvapká, v stane je veľmi vlhko. Je to paradox, že bojujem s vodou? V noci rozmýšľam nad tým, či nebolo lepšie počúvať zvuky šuchotajúcich zvieratiek popri stane ako teraz v mojom prípade počuť možno kilometer vzdialenú hlavnú cestu, ktorá v noci vytvárala zvuk ako medzinárodná diaľnica. Do toho všetkého začína byť v noci celkom kvalitná zima.
    Читать далее

  • День 1

    Prvá noc

    5 октября 2014 г., Венгрия ⋅ ⛅ 11 °C

    Preplavím sa hranicou a postupne sa približujem k prvej Maďarskej dedine na Bodrogu (Felsoberecki), kde na miestnej pieskovej pláži plánujem zakotviť.
    Breh je strmý. Vytiahnuť plne naložený kajak je ťažšie ako som predpokladal. Postupne rozbaľujem stan, pripravím si ohnisko (človek nikdy nevie...) a skúšam rozložiť oheň. Všade je mokro, všetko je mokré a zo mňa odborník na založenie ohňa v kritických podmienkach nikdy nebude. Ochladzuje sa. Zaleziem do stanu, zjem večeru vo forme jedného banánu a snažím sa zaspať. Po všetkých zážitkoch a pri neustálom šušťaní povedľa stanu to nie je ľahké. Predstavy o diviakovi, ktorý sa prišiel napiť vody z Bodrogu sa snažím utlačiť. Postupne začína pršať, liať a ja zaspávam. Ráno sa budím na to, že na mňa kvapká voda z nepremokavého stanu. Teplota v noci pravdepodobne bola na takej úrovni, že kondenzovaná voda je všade. Stan je mokrý zvonku aj zvnútra. Veci v stane vrátane spacákov sú tiež vlhké. Ráno je chladné. Kde a ako to ja posuším... :)Читать далее

  • День 1

    Prvý motorový čln

    5 октября 2014 г., Словакия ⋅ ⛅ 15 °C

    Plavím sa po rieke, kde prúd vyhĺbil v zákrutách takmer kolmé brehy v pieskovom podklade vysoké aj zopár metrov. Užívam si tie pohľady. Po pieskových plážach, ktoré sa tu mali nachádzať niet žiadnej stopy, zarástli trávou. Podobne ako v minulosti brehy Latorice lemovali krásne lúky (ktoré "kosil" miestny dobytok), dnes je na mnohých miestach amazonsky vyzerajúca nepriechodná húština.
    Po čase sa sprava do Latorice vleje rieka Ondava a som na rieke Bodrog. (pozn. rieka Bodrog vzniká sútokom riek Ondava a Latorica, Bodrog nemá prameň). Som podstatne kľudnejší. Bodrog som splavil nespočetne krát, takže je mi známy a teším sa, že sa už nachádzam na oficiálnej vodnej ceste a pri troche šťastia môžem stretnúť lode, ktorých dĺžka bude zopár desiatok metrov.

    O vlne, ktorú vytvoria a o následkoch na môj kajak radšej nešpekulujem... Postupne sa preplavím až takmer na koniec slovenskej časti Bodrogu. Cestou si užívam väčšie lode zakotvené v Strede nad Bodrogom a pomaly sa blížim až k hranici, keď sa zo zákruty vyrúti biely motorový nafukovací čln. Pozdravíme sa, avšak až po tom, ako je už ďalej za mnou si uvedomím, aké stretnutie som na vode vlastne zažil. Vodcom tohto plavidla totiž bol náš známy zo Šíravy, o.i. tvorca vchodu do vody blízko Borše, ktorý som chvíľu predtým obdivoval z pohľadu z vody.
    Spomienky na tento motorový čln ma neopustia ešte pekne dlho. Najbližšie dni cca ďalších 200km totiž nestretnem žiaden motorový čln (v pohybe, nie zaparkovaný), pokiaľ nepočítam pramičky rybárov so závesnými motormi.
    Читать далее