Thajsko 2023-2024

Už druhý večer končíme v mestečku Pai na walking street. Pre neznalých proste vianočný trh s jedlom a barmi.

To, čo tam zažívame je atmosférou niečo neskutočné. Nikde inde sme nič podobné nezažili a na toto budeme určite navždy spomínať.
Pravdepodobne tým, že toto mestečko je tak ďaleko od civilizácie a je časovo aj logisticky ťažko dostupné, zostalo v ňom zachované čaro, ktoré už na iných trhoch vplyvom masového turizmu opadáva.
Väčšina predajcov vo svojich ministánkoch tu predáva malé dobrotky a veľká časť dobrôtok je takého typu, že nič také sme na žiadnom inom trhu v Thajsku nevideli. Niektorí predajcovia sú navyše v krojoch týchto horských oblastí.
Panuje tu taká úplne uvoľnená a veľmi pokojná atmosféra aj keď ľudí je tu ako na vianočných trhoch v Budapešti a celý trh je naozaj obrovský. Väčšina zahraničných je oblečená v štýle hippie (len my sme boli po tých horách, ktorými sme šli výzorovo ako návštevníci lyžiarskeho strediska).
Kopa mladých žien tu vôbec nenosí podprsenky - len tým chcem popísať totálne uvoľnenú atmosféru tohto miesta. A i tak sa tu môžu cítiť úplne bezpečne.
Pomedzi predajcami je raz za čas nejaká skupinka s nejakým predstavením, ktorá správne dotvára kultúrnu atmosféru.
Vyhrávajúce deti z horských dedín (to bolo fakt úžasné), spievajúci teeneger (snažil sa, bol oblečený, ale pre nás to bolo falošné), či dedko s babkou v kroji, ktorí sa tu dotrepali z neviem akého zapadákova a predvádzali svoj dedinský tanec (čo v praxi nemalo ani na naše "Medveďku daj labku“).

Je tu tiež kopa barov, ale vôbec nemajú hlasnú hudbu a dnu sa sedí, leží i keď tu nikto nie je pripitý. Ťažko popísateľná atmosféra plného sa odovzdania atmosfére tohto miesta a totálneho pocitu bezpečia.
Žiadne agresívne blikačky a lasery v baroch, ale pritom krásne decentné nasvietenie. Celé ulice navyše ozdobené stovkami svietiacich lampiónikov v rôznych farbách.

Na jedenie tu majú množstvo a množstvo dobrôt, z ktorých len malú časť som popísal v príspevku "Thajsko - gastronomický raj". Veľká časť dobrôt by pre štandarného cudzinca bola nedefinovateľná, avšak gastronomicky lahôdková... Veľká časť sa pripravuje priamo pred vami a už len to pozorovanie výroby dodáva tej atmosfére hviezdičku naviac.

Špeciálnou kategóriou je ulička, kde sa varia reálne jedlá. Vidieť to však na vlastné oči je zážitok na celý život.
Celú reštauráciu tvorí väčšinou minipríves (predajný stánok s okienkom).
Otvorením (vyklopením) krytu okna sa z neho stáva provizórny miniatúrny stolík pre max 3-4och zákazníkov. Tí tak sedia v tesnej blízkosti hlavného kucháro-čašníka, ktorý sedí dnu v strede vozíka o rozmere max. 2x1,5m a zo svojej jedinej sedacej pozície varí rovno pred nimi. Všetko má na dosah ruky (od hrncov, cez suroviny, cez odpad, umývanie riadu, až po obsluhu všetko dokáže v tomto minipriestore spraviť bez toho, aby vstal zo svojej pozície). Tesne popred oči vám môže šibrinkovať s panvicou plnou nudlí, z ktorej šľahajú plamene, ako to tam všetko mieša. Celá táto minirestaurant vám ponúka atmosféru tesného spojenia s kuchárom a počas jedenia zas kuchár vidí, ako vám chutí, ste doslovne meter od neho. Bez priameho zážitku to nedokážem ani popísať a takýchto minirestaurant je tam celá ulička. Všetko je prirodzené, nie násilné, nie megalomanské. Všetko tu prebieha v malom v tesnom kontakte s predajcom. Niečo také ako stánok s klobásou a horčicou s lavicami pre kopu ľudí, ako to býva u nás by tu bolo hrubým narušením atmosféry tohto miesta. Nič také tu proste nie je...

Tá atmosféra je taká, že proste netúžite ísť na žiadnu večeru do nejakej reštaurácie, len sa celý večer potulovať po tomto trhu a mlsať nie len malé dobrotky, ale aj nezabudnuteľné "genius loci" tohoto miesta.Weiterlesen