Thajsko, Kambodža, Vietnam

января - марта 2019
44-дневное приключение от Milan, Tomas & Vladimír Читать далее
  • 87следов
  • 8стран
  • 44дней
  • 505фотографий
  • 23видео
  • 26,7ккилометров
  • 19,4ккилометров
  • День 22

    Dúfam, že už posledná súťaž VYHODNOTENIE

    16 февраля 2019 г., Таиланд ⋅ ⛅ 32 °C

    Je nám ľúto, ale keďže doteraz nemáme správnu odpoveď, musíme súťaž ukončiť. Výhra prepadá v môj prospech, lebo ja ešte nemám žiadnu magnetku :)

    Správna odpoveď bola jedno poschodie.

    Vysvetlenie:
    Poschodie pre ľahšie pochopenie chápte ako podlažie, lebo zjavne tu poniektorí považujete za poschodia schody medzi podlažiami.
    Zároveň bolo nutné správne čítať otázku. Otázka bola, koľko poschodí sa musí prekonať.
    A áno, 13 poschodie neexistovalo.

    Takže Ňaňo schádza z 14 poschodia, prekonáva jedno jediné poschodie (12-te) a je na 11stom poschodí u nás.

    Kto to nechápe, môže si pozrieť autentické video.
    Читать далее

  • День 22

    Khmérske chrámy a Angkor wat

    16 февраля 2019 г., Камбоджа ⋅ ⛅ 32 °C

    Za 15 dolárov si prenajímame tuk tukára na celodňovú túru po khmérskych chrámoch.
    Začíname najznámejším 8.divom sveta chrámom Angkor wat.

    Chrám je vybudovaný v klasickom štýle khmérskej architektúry, ktorý je svetovo jedinečný.
    Stal sa symbolom Kambodže a je vyobrazený dokonca aj na národnej vlajke. Svojou celkovou výmerou okolo 1 km² je považovaný za najrozľahlejší náboženský komplex na svete.

    Je jednoznačne turistami najpreplnenejší a tak to hlavné, čo nás na ňom zaujalo bolo velikánske plastové mólo vedúce cez vodnú priekopu okolo celého chrámu a samozrejme teakové schody, urobené v súčasnosti na ľahšie prekonávanie prekážok :)

    No a samozrejme Kambodžská 20 ročná obchodníčka, ktorá sa pri zjednávaní o cene už bola ochotná za Tomča aj pomaly vydať, len aby si udržala svoju deklarovanú cenu. Celkovo zjednávanie je tu na rozdiel od napr. Egypta jeden veľký zážitok. V egypte je to boj, tu je to pomaly jemne sexuálna hra.
    Kambodžanky sú nenásilné a zároveň nezlomné. Neodbytné a zároveň prítulné (hneď ako začnete opúšťať obchod v strede zjednávania). Stále usmievavé a úslužné. Lepšie to popísať neviem. Ale o thajcoch sa hovorí, že sú usmiati a milí, ale Kambodžanom nesiahajú ani po päty.

    Ale spátky do pohádky...
    Chrám bol možno zaujímavý ako celok, ale o dosť viac nás zaujali ďalšie chrámy. Prešli sme ich celkovo 6 (objednané sme mali 3 :). V jednom boli perfektne zachované reliéfy vytesané do kamenných blokov. Od dlhých nápisov v khmérskom písme až po rôzne náboženské postavičky a pod.
    Iný sa výškou približoval 7 poschodovému paneláku a na vrchol viedli úzke, ale vysokánske schody doslovne cez zopár poschodí naraz. Šplhanie asi v 60 stupňovom uhle bez akéhokoľvek zábradlia zvýšilo môj adrenalín o dosť viac ako nejaké eskalátory v Bangkoku. Zliezanie bolo o život (to už som totiž aj videl dole).

    Zaujímavým bol tiež chrám, v ktorom si zahrala Angelina Jolie.
    Vo filme Tomb raider tu stvárnila prsatú archeologičku Laru Croft. Zopár storočné stromy tu boli vrastené do štruktúr stien, alebo ich rôzne obopínali a pod. Bolo to fascinujúce a nebyť tam toľko hlavne čínskych turistov, tak to pôsobí tajomne až strašidelne.

    Chrámy boli tak rozsiahle, že každý sme preskúmavali cca hodinu, takže sme to celé skončili až podvečer kvalitne unavení...
    Читать далее

  • День 22

    Kambodžské jedlo

    16 февраля 2019 г., Камбоджа ⋅ 🌙 26 °C

    Ako správny držgroš nachádzam reštauráciu, kde každé jedlo stojí 2 doláre. Ryža a čaj je zadarmo - to je niečo pre mňa :)
    Veľkosť porcie je devastujúca. Tomčo ani nevládze všetko dojesť. V každom prípade obaja sme si dali nejaké khmérske jedlo a bolo veľmi chutné aj keď to možno na fotke až tak extra nevyzerá.
    V reštaurácii nás profesionálne s profesionálnou angličtinou a usmiatym prístupom obsluhovala 9 ročná Kambodžanka (vek sme overili).

    Po dojedení zisťujeme, že jedno z jedál, ktoré sme si mohli v tejto cene objednať sú opekané žabky (3ks).

    Vonku zas predávajú nejaké veľké varené jazyky. Keby to nakrájali, aj by to bolo požívateľné, ale keď to tam človek vidí ešte pomaly aj s vytrhnutými mandľami, tak ho chuť prechádza.
    Читать далее

  • День 23

    S Schumacherom do Phnom Phenu

    17 февраля 2019 г., Камбоджа ⋅ 🌙 28 °C

    Dnešný deň mal byť presunom do hlavného mesta Kambodže, ale zároveň jedným z naj zážitkov dovolenky.
    160km sme sa mali plaviť po jazere Tonle pomedzi plávajúce rybárske dedinky a iné zákutia a ďalších asi 100km po rieke Tonle sap, ktorá sa v hlavnom meste vlieva do Mekongu.

    Nastal však vážny problém - rieka vyschla...

    A tak z nášho lodného zážitku bol nakoniec hororový autobusový výlet, keďže náš Schumacher - vodič autobusu si neuvedomoval, že vozí živých ľudí. Posledné 2 hodiny som nemal ďaleko, aby som mu to tam vylepšil obsahom môjho žalúdka.

    Nakoniec sme však predsa len poobede šťastne došli do Phnom Phenu, hlavného mesta Kambodže a čo je potešivé bývame v lacnom hoteli takmer v centre, ktorý však svojim komfortom prevyšuje čokoľvek, v čom sme doteraz bývali.

    P.S. na prvom obrázku "autobus", ktorý nás doviezol na stanicu, na ďalších obrázkoch reštaurácia na jazere Tonle, kde sme mali oddychovú zastávku s autobusom.
    Читать далее

  • День 23

    Trhy a zážitky v hlavnom meste

    17 февраля 2019 г., Камбоджа ⋅ 🌙 28 °C

    Poobede vyrážame do ulíc. Ideme na jeden trh, čo je 4 poschodový nepopísateľný bordel, v ktorom je snáď 1000 stánkov s oblečením. Niektoré stánky vyzerajú akokeby sa do nich vysypalo smetiarske auto. Taký bordel som ešte nikde nevidel. Po uliciach, ani na trhu nikde nestretávame ani jedného bieleho človeka a po nás občas kukajú ako po iných zjaveniach.
    Keďže tam však nie je nič poriadne na jedenie, skúšame sa presunúť na iný trh.
    Tam to je kvalitná zabíjačka, mŕtve sliepky visiace dole gágorom, kadejaké kusy mäsa, muchy, hady, miliarda rýb v kadejakých lavórikoch a kadejakej vodnej hávede, dokonca pol metra veľké kraby bojujúce o kúsok miesta v akváriu.
    No proste kopa jedla, ale nie práve na zakusnutie a celé sa to komplikuje tým, že oni tu fungujú v dvoch menách dolároch aj rieloch. Občas je vhodnejší riel, ale ten za deň zmení kurz aj o 15 percent... No proste Kambodža.

    Nakoniec skončíme na nočnom trhu, kde sedenia na plastových stoličkách z Thajska "povýšili" na sedenie rovno na zemi na kobercoch.
    Kúpime dáke maličkosti a konečne originálnym tuk tukom domov riešiť vietnamské víza, ubytovanie a plány na ďalšie dni...

    V každom prípade Kambodža je divoká. Chodníky tu veľmi nie sú, chodiť peši je tu adrenalín a prejsť krížom cez cestu nie je možné ani na zelenú na semafore.
    Proste treba vkročiť do cesty a stále tou istou rýchlosťou sa presúvať na druhú stranu. V ideálnom prípade vás masa motoriek, tuk tukov a aút doslovne obtečie, ale nie je vám všetko jedno. Nejaké prednosti v jazde tu nikto nerieši, ak nevojdeš inému do cesty nikdy sa zo svojej pozície nedostaneš, takže ani sediac v tuk tuku sa necítim 3x bezpečne, ale zážitok je to určite i keď je to stále len predpríprava na vietnamský Saigon, ktorý je vraj v tomto smere najupchatejším mestom sveta.

    P.S. Na posledných foto policajný a hasičský tuk tuk. Cena po prepočítaní cca 5000 Eur.
    Výrobok na druhej fotke nie je z múky, dúfam...:).
    Читать далее

  • День 24

    Väznica a mučiareň S-21

    18 февраля 2019 г., Камбоджа ⋅ ☀️ 31 °C

    Vláda Červených khmérov so svojou hlavou diktátorom Pol Potom zabila v Kambodži za 4 roky viac než 1,7 milióna ľudí (štvrtinu populácie).
    Zvrhnutá bola pred 40 rokmi a toto štvorročné obddobie sa považuje za jednu z najväčších genocíd v dejinách ľudstva.

    Presadzovanie beztriednej na poľnohospodárstve založenej spoločnosti bez vlastníctva peňazí, technických vymožeností (vlastniť ste mohli len misku a lyžičku), bez vlády práva a akejkoľvek osobnej slobody, bez rodinných vzťahov (rodiny sa úplne rozdelili, mestá boli vyľudnené a obyvatelia presťahovaní na vidiek) a individuálneho myslenia sa nezaobišlo bez nebývalého teroru, ktorý sa dotkol každej rodiny.
    Pracovalo sa povinne 12 až 16 hodín každý deň. Za akýkoľvek aj malý prehrešok bol trest smrti napr. aj formou prerazenia hlavy motykou, dorazenia mačetou a pod. Náboje boli príliš cenné, aby sa používali na tento účel.

    Školy boli zrušené, podobne ako pošty, telegrafy, telefóny a veľvyslanectvá. Akýkoľvek kontakt s okolitým svetom úplne uzavretý.
    Akýkoľvek človek schopný samostatného myslenia bol nebezpečný a zavraždený (indíciou bolo len vlastníctvo okuliarí).

    Za 4 roky vlády sa najprosperujúcejšia krajina regiónu prepadla o zopár desaťročí späť.

    No a my sme sa dnes vybrali na exkurziu do najznámejšej väznice, vypočúvacieho strediska a mučiarne tohto režimu, väznice S-21, ktorou prešlo asi 20.000 ľudí, pričom z nich prežilo len 7.

    Nebudem tu popisovať, čo všetko sme tam videli, kto má žalúdok, nech si to pozrie a prečíta v dole uvedených článkoch. Je to naozaj zaujímavé čítanie.
    Zaujímavým prvkom však bolo, že na konci prehliadky sedel starček (jeden z aktuálne posledných 3 žijúcich, ktorí prežili hrôzy tejto väznice) a predával svoju autobiografiu.

    Viac info a video môžete pozrieť napr. tu:

    https://m.topky.sk/cl/13/1468389/Druhy-najvraze…

    A tiež tu:
    https://en.m.wikipedia.org/wiki/Tuol_Sleng_Geno…

    Čítanie len pre silné povahy...

    No a zaujímavá poznámka na záver:
    Podobne ako u nás má mnoho vládnych predstaviteľov zaujímavú komunistickú minulosť, tak podobne aj tu v Kambodži je súčasným predsedom vlády človek, ktorý patril v čase genocídy k jedným z najvyšších predstaviteľov Červených khmérov...
    Pre posledných predstaviteľov dnes už neexistujúceho hnutia Červených Kmérov bol presadzovaný medzinárodný súd, ktorý sa však neuskutočnil. Zabránili mu predovšetkým práve tí bývalí vysoko postavení Červení Kméri, ktorí sú aj dnes v štátnych funkciách...
    Читать далее

  • День 24

    Prechádzky po Phnom Phene

    18 февраля 2019 г., Камбоджа ⋅ 🌙 31 °C

    Po väznici skúsime navštíviť kráľovský palác a pokecať s kráľom Kambodže. Ten totiž študoval v ČSSR a plynule hovorí česky. Je to jeden z mála kráľov, ktorý navštívil Slovensko (v roku 2006 si s Ivanom Gašparovičom pripili hruškovicou).
    Z nedefinovateľného dôvodu je však dnes palác uzavretý. Jediné pozitívum je, že sme ušetrili 20 doláčov za vstupenky.
    Takže ho pozrieme len spoza plota (krásna architektúra).
    Poprechádzame centrálne širokánske ulice s upravenými parčíkmi a modernými výškovými budovami a z nábrežnej promenády sa kocháme sútokom ázijského veľtoku Mekong s riekou Bassac. Sledujeme velikánske lode, ktoré podobne ako automobilová doprava v meste chodia krížom krážom bez akéhokoľvek systému.
    I keď je pravda, že v autodoprave sme už systém pochopili. Prednosť má ten, kto prvý zatrúbi v kritickej situácii, kde by za chvíľu došlo k zrážke. Samozrejme kritickú situáciu treba umelo vytvoriť tým, že vojdete do križovatky a idete svoju cestu nezávisle na tom, že sa vtrepete kolmo napr. tuk tukom priamo do "rieky" motoriek rútiacich sa na vás z niektorej strany.
    No lenže ľudský život tu má zjavne minimálnu cenu a my nemáme trúbu, takže naše prechádzanie cez cestu je iný adrenalín. Nejaká zelená, červená, protismer to sa tu proste vodičmi ignoruje. No a tú trúbu vo forme balónika majú aj tí najchudobnejší, tlačiaci pred sebou drevený vozík obsahujúci celý svoj majetok, lebo vedia, aká je dôležitá...

    Nakoniec ešte zájdeme do zábavného parku (kopa kolotočov a stánkov), ktorý však asi funguje až po zotmení, teraz je tu mŕtvo a po zjedení zopár dobrôt oddychovať do hotela, kde večer pozorujeme spln mesiaca, ale hlavne blízke mrakodrapy zo strešného baru nášho hotela.
    Читать далее

  • День 25

    Zase potulky mestom

    19 февраля 2019 г., Камбоджа ⋅ ⛅ 29 °C

    Dnes zase celý deň krúžime po centrálnych uličkách Phnom Penhu. Navštívime najznámejšiu pagodu a chrám wat Phnom, ktorý je postavený na najvyššom (aj to ešte umelom) kopci tohto mesta s neuveriteľnou výškou až 19 metrov :)
    Podľa tohto kopca sa volá aj toto mesto. V preklade je názov hlavného miesta "kopec pani Penh".

    Sledujeme vyzdobené autá križujúce ulice, zaujímavo poobliekaných ľudí a počúvame všade prítomnú hudbu, keďže dnes je nejaký vážny čínsky sviatok. Presnú symboliku však nechápeme.

    Najzaujímavejším fenoménom tohto trošku divného hlavného mesta sú uličky.
    Štandardná ulička v Thajsku obsahuje všetko na čo si spomeniete. Ak ste hladný bude tam nejaký streetfood, bude tam nejaký minimart, šaty...
    Tu v Kambodži ideme po uličke, ktorá je celá o predaji motoriek. Za 200m človek prejde 2000 motoriek, ale keď chce človek niečo iné, tak to je problém.
    Z uličky odbočíme na inú a tá je celá o kaderníctvach, proste 20 kaderníctiev za sebou. Odbočíme ďalej, celá ulica školy anglického jazyka, ďalšia tlačiarne a copycentrá.
    Je to dosť divné...
    A divné to začína byť, keď z uličky posteľné matrace odbočíte cez uličku ventilátory na uličku vankúše.
    Celá ulica len o vankúšoch. Divočina.

    Večer dávame poslednú šancu khmérskemu jedlu. V Siem reap nám chutilo, ale tam nás upozornili - pozor Phnom Penh nie je Kambodža, je to už len miesto pre tých najbohatších, ktorí so svojimi koreňmi stratili puto.
    Každý deň nás o tom presviedča. Nič z toho, čo nás fascinovalo v Siem reap tu nie je a platí to aj o jedle.
    Večera je dosť nechutná, tak skúsim ešte khmérsky dezert.
    Niečo ako náznak zmrzliny, čo však obsahuje viac ľadu ako zmrzliny pláva v nejakom nechutne sladkom Salku povedľa nejakých želatínových kúskov nevkusných farieb, ktoré majú konzistenciu a chuť rybích očí. No nechutnosť na tretiu, ale zopár lyžičiek som kvôli príspevku pobojoval.
    Celkovo strava v Phnom Phene vyzerá nechutne a je nechutná. O cenách ani nehovorím, ale často o dosť väčšie ako na Slovensku. Musím však povedať, že úplne všetko sme neskúšali. Dnes napr. v cenníčku bolo jedlo varený penis z vola s opekanými mravcami... Na to som nemal žalúdok...
    Tešíme sa, že sa zajtra presunieme smer Vietnam. Ten by mal byť lacnejší a chutnejší.

    P.S. Začínam mať vážne abstinenčné príznaky po praclíkoch a tyčinkách. Jediné, čo tu majú je piďibalíček čipsov Lays za "skvelú" cenu 2,2 doláru... Tá mi pomohla odolať :)
    Читать далее

  • День 26

    Presun do Vietnamu

    20 февраля 2019 г., Камбоджа ⋅ 🌙 26 °C

    Celý deň sa presúvame autobusom z hlavného mesta Kambodže do Ho Chi Minhovho (Saigon) mesta vo Vietname.

    Autobus má ukrutne pomalú priemernú rýchlosť, takže k prekonaniu tejto len 250km dlhej vzdialenosti potrebujeme vyše 8 hodín.
    Počas väčšiny tohto času neprejde doba dlhšia ako 10 až 15 sekúnd, aby náš vodič na niekoho nezatrúbil. Ako to pôsobí na nás cestujúcich to sa nerieši.
    Hneď na prechode do Socialistickej republiky Vietnam vidíme ako tu veci fungujú. Žiadne rady na kontrole pasov. Všetci sú si rovní. Ale poniektorí sú si predsa trošku rovnejší.
    Kľudne sa tu všetci predbehujú. Poradie kontroly pasu a teda rýchlosť akou človek prejde hranicu totiž určujú všimné bankovky vložené v pase.
    Všetci tento systém chápu a bohato využívajú. Pas sa len položí pred colníka, ktorý ich má pred sebou zopár desiatok a on už rozhoduje v akom poradí sa veci budú riešiť. Medzi tým prichádzajú stále ďalší a ďalší ľudia a pred colníkom sa tvoria rôzne kôpky, ktoré on ďalej zatrieďuje do správneho poradia.
    Aj keď naše "turistické všimné" bolo 5x vyššie ako zvyšný priemer, i tak sme si počkali dobrú polhodinku.
    Za ten čas boli asi dvaja, čo mali tú drzosť položiť pred colníka prázdny pas. Takýto revolucionári však zaplatili za narúšanie tohto plne funkčného korupčného systému ťažkú daň. Boli okamžite presmerovaní do iného radu, ktorý však asi nikto neriešil, lebo to tam úplne stálo.

    Ho Chi Min je obrovské všehofarbami blikajúce mesto plné motoriek a pri večernom prieskume zisťujeme, že aj konečne lacné aspoň, čo sa jedla týka.

    Plán je zostať v tomto hlavnom meste Vietnamu 2 noci, narýchlo ho preskúmať a presunúť sa k moru. Podľa toho, ako nás hlavné mesto osloví, na toľko dní sa tu ešte vrátime tesne pred odletom domov.

    P.S. na fotkách su zábery z cesty a na konci moja večera parená buchta (ryžová) plnená mäsom a vajíčkom...
    Читать далее

  • День 27

    Nákupy v Ho Chi Minh

    21 февраля 2019 г., Вьетнам ⋅ ⛅ 29 °C

    Doobedu strávime v nákupných uličkách Ho Chi Minhovho mesta a na vietnamských trhoch. V tržniciach je milión stánkov a pomedzi nich úzke uličky.
    Vietnamky sú usmiate zjednávačky podobne ako Kambodžanky. U jednej, ktorá má ministánok o dľzke asi 2m a hľbke 75cm skončíme. Jediné miesto, kde sa predavačka zmestí je plocha asi 2m dlhá a pol metra úzka pred svojim vlastným stánkom. A je to zároveň aj plocha kde stoja kupujúci. Vykročenie z tejto plochy znamená, že už blokujete iný stánok.
    A na tejto mini ploche je naša malá fešná a počas celého zjednávania usmiata predavačka spolu so mnou, Tomčom a ešte svojou kolegyňou. Viete si predstaviť tú tlačenku? Tomčo zjednáva snáď desať minút niečo, čo pôvodne stalo 8 eur na cenu 4 eurá a predavačkám sa stále oplatí strácať s nami čas. Jedna má v rukách vejárik a počas zjednávania ovieva Tomča a druhá zas mňa. No hrajú to na nás veeeľmi dobre. Nakoniec Tomčo ani nevie ako a kedy prichádza o všetky peniaze. Ako správny taktik mal v peňaženke presne 4 eurá, takže odchádza s pocitom výhry.

    V sekcii striebro sa kocháme na strieborných náušniciach v podobe kabelky, či znaku Mercedes (pre zlatokopky asi), ale aj náušnice v tvare vietnamských klobúkov, či hákových krížov (v Ázii bežne používaný symbol s iným významom ako v Európe).

    Predstavujem si európanku, ktorá by si tie hákové kríže zavesila na uši, po ktorú letiskovú kontrolu by až zašla...

    Kdekoľvek okolo tržnice nás prenasledujú chodiace optiky. Predajcovia s veľkým dreveným rámom plným okuliarov, ktorý nosia na pleci a stoj, čo stoj sa nás snažia presvedčiť, že niečo z ich ponuky potrebujeme.

    Pri vstupe do potravín som dojatý milou peknou vietnamkou, ktorá mi otvára dvere, malým úklonom ma uvíta ako keby som vstupoval do národného divadla a ponúka mi nákupný košík.
    Toto je socializmus, každý má prácu a ešte akú užitočnú... Veď na to budem ešte dlho spomínať.

    Keď prechádzame okolo kaderníctiev niečo sa mi nezdá... Všetky kaderníčky majú postavu na akú by bola pyšná aj miss Vietnam napasovanú do priliehavých sexi červených šiat s výstrihom (skôr Mariánskou priekopou), ktorý zvýrazňuje a viac ako odhaľuje bujné poprsie. No pohľad pre bohov.
    Takto nejako večer vyzerajú dievčatá v "červených štvrtiach" pripravené vám robiť nočnú lady...
    Keď však Tomčovi navrhnem, aby sa šiel ostrihať asi zo strachu, že toto strihanie končí happy endingom odmieta.
    Pritom od rána ma reči o tom, že sa mu treba strihať. Doteraz nad tým rozmýšľam, či sú to nejaké špeci kaderníctva pre turistov, kde si turista počas strihania môže oči vyočiť, alebo o čo šlo.
    Читать далее