Thajsko, Singapur, Malajzia

December 2016 - January 2017
A 41-day adventure by Milan, Tomas & Dana Read more
  • 87footprints
  • 6countries
  • 41days
  • 261photos
  • 0videos
  • 21.1kkilometers
  • 18.1kkilometers
  • Day 41

    Zhrnutie zazitkov

    January 18, 2017 in Slovakia ⋅ ⛅ -1 °C

    Kto teda cital cely blog s nami a chce si narychlo pripomenut, nase naj zazitky, tak tu je strucne zhrnutie.

    Zacali sme fiktivnou stratou mojho mobilu uz na letisku vo Viedni, aby sme pokracovali realnou stratou mojej batoziny po prilete do Thajska.

    Thajsko nas privitalo pochmurnym pocasim. Nas to neodradilo od prvej ochutnavky miestnej kuchyne. Ked sople tecu a na cele vyskocia kropaje potu, potom to stipe tak, ako thajske jedlo stipat ma ;)

    To, ze sa tu jazdi na opacnej strane prispelo k tomu, ze sme si uzivali pozicie cestnych motorkarskych piratov. Vyslapali sme takmer 1300 schodov k velikanskej soche Budhu a pokochali sa duchovnou architekturou v podobe premakanych chramov a dalsich stavieb.

    Gurmanske zazitky sme gradovali v restauracii, kde z polotovarov pred nami zobkal vtacik a neskor na miestnych trhoch prvy krat spoznavame tzv. spilkoprodukt, kde ma najviac fascinuje salamove lizatko.

    Vykupeme sa v horucich prirodnych pramenoch a prejdeme sa vodnou dzunglou pri emerald pool. Obcas zahliadneme zlteho pokemona.

    Tomco a Danka prvy krat skusaju Thajsku masaz a maju stastie na profesionalov, ktorych je tu minimum. Z bolesti su nadseni.

    Kazdym dnom si viac a viac uzivame nas najoblubenejsi produkt ananasolizatko.

    Prvy krat nasadame na longtail boat a mokri dorazame na okolite ostrovy, kde zistujeme co je to naozaj krasna biela pieskova plaz.
    Prve nase kupanie koncime vsetci traja dorananymi nohami.

    Preskumanie suostrovia Hong znamena, ze sa pokochame farebnymi rybickami, koralmi a uzijeme si naozaj vynimocne plaze s ultrajemnym piesockom. Ideme po stopach velkeho miestneho jastera, ale nachadzame len zbytky rozbitych lodi z tsunami v roku 2004.

    Tomco z utrob kufra vytahuje vianocny stromcek a my vyrazame na najkomickejsiu stedru veceru svojho zivota.

    Nikto este netusi, ze nasa dalsia zastavka, ostrov Jum sa stane asi tym najlepsim vianocnym darcekom. Atmosfera tohto ostrova spolu s nasim rozpravkovym domcekom a uzasnym miestnym barom nas necha pocitit, ako si asi v hlbke duse predstavujeme naozajstnu oddychovu dovolenku.

    Uzivame si zapady slnka priamo z postele, Tomco sa kazdy den tesi na horucu panvicu, lenosime, lebedime a zabudame na nebezpecenstvo kokosoveho orecha, ktory nam pomaly zabije Tomca ;) Vecer Tomco chodi na mochitko a cez den bojuje s gekonom.

    Cesta do Singapuru sa zacina pomaly utopenymi okuliarmi. Nasledne ledva prejdeme imigracnym uradom na letisku.

    Singapur je iny svet. Zaciname si zvykat na zakazy vsetkeho mozneho, pada nam sanka z architektonickych vytvorov a mega stavieb. Uzivame si vianocnu atmosferu velkomesta a Singapur, v ktorom aj pri 30 stupnoch nad nulou snezi.
    Ubytovani v najmensej izbicke pocas celej nasej dovolenky a navyse bez okna zistujeme, ze prezit sa da vsade. O preziti pre zmenu zaciname pochybovat po navsteve cinskej restauracie.
    V kasine prehravame, ale zaroven kasino porazame nasimi vlastnymi sposobmi.
    Na zabavnom ostrove zazijeme nekonecne cakanie v rade na 10 minutovu atrakciu Transformers ride, kde zapasime o zivot a padame volnym padom z mrakodrapu. Ochhh.
    Vizualne predstavenie z filmu Vodny svet konci popadanim a rozstrielanim kulis, vybuchmi a vodnymi nahanackami na lodiach a skutroch.
    Navstivime akvarium, uzijeme si dalsie zabavky a zaplatime si vstupenku do asi najmensieho namorneho muzea na svete.
    Na dalsi den koncime na najjuznejsom bode kontinentalnej Azie. Nedaleko Tomco ukradne motorku Terminatorovi, chyti Marylin za prsia a ja ustedrim (teda snazim sa) ranu medzi oci Jackiemu Chanovi. Danke staci, ze si zatancuje s Michaelom Jacksonom.
    Zajdeme do botanickej zahrady a uzijeme si megaohnostroj a chaos v singapurskom metre.

    Let zo Singapuru bol taky, ze sme sa bali vsetci traja.
    No malajzijsky duty free ostrov Langkawi si navzdy zapamatame podla bagru, ktory bol schopny celu noc pred nasim hotelom burat cestu. Ale tiez podla strmej lanovky a unikatneho mostu spajajuceho dve hory.
    V orientalnej dedinke, ktora je zaroven zabavnym centrom malujeme rybicky, uzivame si hightech atrakcie a koncime pod vysokymi vodopadmi Seven falls.

    Danka nam takmer umrie potom ako si da v restauracii salatik.
    Neskor na krokodilej farme nema problem strcit hlavu do ust krokodila. Buchty na pare, ktore tam zjem zostanu navzdy zapisane medzi mojimi malajzijskymi gurmanskymi zazitkami.
    Pri objavovani najvyssej hory ostrova Tomco takmer rozbije motorku aj seba. Osudu vsak neujde - Tarutao caka...
    Na dalsi den po objavovani peknych plazi nas capnu policajti a ked sa treba presunut zas do Thajska, objednany taxikar sa na nas vybodne.

    Ostrov Lipe preskumame a uzijeme si z kazdej strany.
    Nas si zase uziju komare a svaby, ktore nekompromisne vrazdime. Walking street je prijemnym nakupno-obzierackym spestrenim, ale ten pravy raj nas este len caka.

    Na Tarutao dorazame s obavami. Tie sa vsak rychlo rozplynu po zisteni, ze kilometre plazi mame len a len pre seba. Zistujeme, co je to naozajstne stupanie a pri naozajstnom klesani nam Tomco takmer konci v bielom tuneli so svetlom na konci ;)
    Po kvalitnom defekte si robime poriadnu 8 kilometrovu prechadzku podopieranim sa o raneny bicykel.

    Kajakovy vylet sa meni na namorne bitky dvoch superiacich a do seba narazajucich kajakov a Krokodilia jaskyna je miesto, kde si uzijeme kusok naozajstneho strachu (a ja aj bolesti).
    Panenske Tarutao so svojimi krasnymi plazami a extremne tichym a lenivym zivotom sa stane tym naj darcekom k mojim okruhlym narodeninam.

    Narodny park Chao Mai je co sa kludu tyka podobny. Az kym nezazijeme vikend a najazd mnozstva pickupov s Thajcami. Atmosfera, spilkorizka, kopa zmrzliny a plaze pod vysokymi skalami. Miesto, kde som si dokazal uzivat aj lezanie v bungalowiku, lebo bol tak prijemny a v tak krasnom prostredi.
    Navsteva tajnej plaze za odlivu je malym adrenalinovym vyletom, ktory koncime v restauracii u vychechtanej thajky na big fishi pre troch.

    Cely dalsi den skusame vsetky mozne druhy thajskej dopravy a i ked to nie je vzdy prijemne, bola by skoda to nezazit, lebo je to riadne vzruso. Vecer zazijeme vymodene thajske zeny, alebo muzov?

    V noci Milana napada krvilacny vampir.

    Za usetreny penizky si Danka kupi dalsiu kabelku, navstivime penisovu jaskynu a pri tom ako vonku pecie 48 stupnov rozmyslam, ze za dva dni nemusime prekonat len zopar hodinovy posun, ale aj znizenie teploty o 60 stupnov.

    Posledna noc je adrenalinova. Danka ma horucku 38,5. Potom ako jej davam studene zabaly teplota stupa na 39,3 a Danka konci zopar hodin pred odletom v nemocnici na lozku.

    I tak ju vsak dokazame prepasovat na Slovensko, kde uspesne ukoncujeme svoju 31 dnovu dovolenku.

    Vecer konci ukrutnou bolestou hlavy. Nepamatam, zeby som nieco take zazil. Za kratku chvilu mi totiz zjavne prechladla. Do toho vsetkeho unava a casovy posun.

    A vsetci po mesiaci na pockanie soplime - avsak uz nie z Thajskeho jedla.
    Read more

  • Day 41

    Den 31 rozlucka s citatelmi ;)

    January 18, 2017 in Slovakia ⋅ ⛅ -1 °C

    Po mesiaci koncime nasu dovolenku a teda aj tento blog.

    Za cely cas sme sa viac ako den (teda nepocitam rozne celodenne vylety) zdrzali v 7mich roznych lokalitach.

    Dakujeme vsetkym, ktori s nami touto virtualnou formou prezivali nasu dovolenku a drzali nam palce a podporovali nas.

    Bol to vzrusujuci a do poslednej chvile sa gradujuci mesiac plny zazitkov!

    Tym, ktori zavideli prajeme, aby sa inspirovali a dufame a prajeme vam, aby ste zazili to, co sme si mesiac uzivali my... Az na tu nemocnicu ;)

    P.s. Na foto moje znackove (znacka Kito ;) topanky po mesacnom chodeni
    Read more

  • Day 40

    Den 30-31 let domov

    January 17, 2017 in Austria ⋅ ⛅ 0 °C

    Taxik meska, co nas trochu znervozni. S Dankou, ktora nevyzera najlepsie vsak nakoniec odchadzame na letisko.
    Tam pri kontrole oznacia ako inak Dankin kufor velkou cervenou visackou "Heavy" (ukrutne tazky). Po prejdeni vsetkych moznych i nemoznych kontrol Danka mrtva lezi v kresle v odletovej hale a ochka, ale vyzera, ze prevoz na Slovensko prezije ;)

    Cely let Krabi-Doha je uplne bezoblacno. Uzivam si pohlad z 12km vysky na slnko za horizontom a dole rozsvietene mesta (t.j. obloha este cerveno-zlto-modra, ale na zemi uz tma). Takto sa kocham celou Indiou. Kedze lietadlo nie je uplne plne, my traja striedavo okupujeme celkom 8 sedadiel - aspon sa trosku natiahneme (teda Tomco presne jedno a ja s Dankou zvysnych 7). Aby som si aspon ako tak zvysil pohodlie pokradol som po celom lietadle 4 dalsie vankuse. I tak to bol umorny let, hlavne pre Danku, ktora pravidelne dohliada na to, aby lietadlove wcko nezostalo dlho prazdne.

    Na letisku v Dohe dlho hladame ake take vhodne lezovisko. Ked sa to podari zistime, ze sme uz nie len vedla detskeho ihriska, kde kvicia deti (ten rev si neviete predstavit, to treba zazit, jeden tam snad hodinu besnel, akoby ho natahovali na skripci), ale navyse pod superobrovskou obrazovkou. Tam ked sa zmeni obraz, tak vas to zabudi aj pod dekou. (lezovisko a obrazovka na foto)

    Vdaka letu Doha-Vieden Boeingom Dreamlinerom (dream=sen) si zasnivame ako sa asi citia sardinky v plechovke. Sme v tom lietadle neskutocne natlaceni, este aj sedacky sa nam zdaju mensie ako v predchadzajucom Airbuse. Cely let zas bezoblacny. Danka stale nezanedbava lietadlove wc.

    Vo Viedni nekonecna 6 hodinova prestavka. Danka pravidelne na WCku. Obsadzujeme velky cierny gauc, na ktorom si Danka pomocou deky vyrobi svoju vlastnu postel, ale okolo nas cim dalej tym vacsi ruch.
    Netuzime po nicom inom ako trosku sa prespat, ale neda sa.
    Po nekonecnom cakani nastupujeme do nasho posledneho lietadla a po 27 hodinach cestovania konecne vystupujeme na Airport Kosice.
    Read more

  • Day 40

    Den 30 nemocnica

    January 17, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 23 °C

    Tak co myslite? Ako dopadlo kusnutie Milana kliestom?
    No nijak, Milan prezil, bez nasledkov.

    V kazdom pripade prispevok bol pravdivy. Jeden z nas lezal v nemocnici. V skutocnosti to vsak bola Danka. Ja som zdravy ako ryba...
    Pravdepodobne zjedla, co nemala (mame aj podozrenie co). Ja som to zjedol tiez, ale bud som mal stastie, alebo lepsia imunita.

    V noci bola Danka permanentne na zachode. Okolo 4tej rano zacali zvysene teploty.
    Kym sme sa stihli nazdat Danka si samovolne naordinovala rozne lieky na hnacku a nasledne silne antibiotika. Teplota vsak dalej stupala az na cca 38,5.
    Snazili sme sa to zrazit studenymi zabalmi, ale nakoniec i tak koncime na 39,3 a to chceme dnes odletiet. Uvedomujeme si vaznost situacie, ked sa Danka nevie pomaly ani posadit na posteli.
    Objedname si privatny taxik, ktory berie za cestu do nemocnice, ktora je 2km od nas pomaly tolko ako limuzina za cestu na 40km vzdialene letisko.
    Danka je uplne mimo. Horko tazko ju dorucime do nemocnice. Sme 6 hodin pred odletom a doktor pochopil o co nam ide. Za kratku chvilu z nej musi spravit zdravo vyzerajuceho cloveka, ktory na letisku nebude podozrivy, ze visi na niekom z nas a taha nohy za sebou. A hlavne prejde letiskovym "Healt inspectorom" (zdravotny inspektor) ;)
    Danka konci na vlastnej nemocnicnej izbe.
    Jedna vcelicka do zadku, infuzia do ruky a po nejakej hodinke a zaplateni uctu, ktory sa uz pocita v tisicoch bahtov (to uz neznie dobre) odchadzame s inym clovekom.

    Stale je pekne mimo, ale teplota uz len tesne nad 37 a to je presne to nebezpecne - ked sa Danka zacne citit zdravo.
    Naordinovany min 2h oddych by Danka najradsej odignorovala, ale ako tak ju prinutime lezat. Predlzujeme si o hodinku izbu, aby mala viac casu na liecenie.
    Danka riesi vsetko mozne, len nie liecenie.

    P.s. Tento prispevok nie je casovo v poradi, je to popis udalosti, ktore nastali este v Thajsku. Tak nech vasmto nemyli. V case, ked sa tento prispevok podari odoslat na internet sme vsetci traja uz vo Viedni. Danke nie je naj, ale uz to nejako domov dotiahne. Vo Viedni mame bohuzial 6 hodinovu prestavku, kym pojde let do Kosic.
    Read more

  • Day 40

    Den 30 odlet z thajskeho Krabi

    January 17, 2017 in Thailand ⋅ ☁️ 25 °C

    Vsetci traja nastupujeme do lietadla smerom Doha-->Vieden-->Kosice.
    O cca 27 hodin by sme mali pristavat v zasnezenych Kosiciach.
    Podrobnosti o zazitkoch z dnesneho dna napiseme neskor.

  • Day 40

    Den 30 zostavame v Thajsku?

    January 17, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 27 °C

    Tak co myslite? Ako dopadlo kusnutie Milana kliestom?
    Sme 6 hodin pred odletom a jeden z nas lezi v nemocnici v 39tkach horuckach.
    Rozoberaju sa alternativy, ci vobec odletime.

  • Day 39

    Den 29 posledne kupanie

    January 16, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 28 °C

    Cely den uz myslou zijeme v navrate domov.

    Rozhodli sme sa, ze si zaplatime lod na blizku Phra Nang bay plaz, ktora je najblizsou peknou plazou v blizkom okoli.
    V skutocnosti sme na tejto plazi boli 5ty den nasho vyletu a vtedy bola fakt fascinujuca. Dnes sa veci maju inak. Po tom, co sme v Thajsku zazili uznavam, ze plaz ma ocarujucu prirodnu sceneriu, ale co z toho, ked je tam kopa ludi a lodi. Dovolim si tvrdit, ze aj ked sa vravi, ze toto je jedna z 10 naj plazi na svete, ze u nas by sa s aktualnou atmosferou do takeho rebricka ani zdaleka nedostala.
    Na plaz sme vsak neprisli ani hodnotit a v podstate uz sa ani kochat. Za nas pobyt sme uz videli ine scenerie. Prisli sme sa proste posledny krat okupat, lebo zajtra letime domov.

    No a este malickost, prisli sme sa kuknut na "penisovu" jaskynu, na ktoru sme posledne zabudli. Jedna sa o jaskynu, kde zeny nosia rozne penisy (vacsinou z dreva) a odmenou za to sa im ma polepsit v plodnosti. No bolo ich tam tolko, ze to uz bol skor bordel. Jeden z najvacsich, na ktorom si Danka posedela mal uz celkom uctyhodne rozmery. Snad sa nejaka sila z toho posedenia preniesla aj na Danku ;)

    Zvysok navstevy plaze bol pre mna utrpenim. Rozlozit nasu plachtu na do horuca vyhriatom piesku a nasledne zistime, ze vonku je neznesitelnych 48 stupnov znamenalo, ze po lahnuti na plachtu som sa citil ako steak v obojstrannom grile. Z dola piesok, zhora sialene slnko... Bolo tam na umretie.
    Na plachte som vydrzal vzdy cas, ktory sa dal ratat v desiatkach sekund. Potom mi nasledkom prehriatia zacali zlyhavat zakladne zivotne funkcie. Vladal som uz iba fucat.
    Po zopar sekundach teda do vody. More je vsak riadne studene. Teda v skutocnosti ma 31 stupnov, ale pri tej vonkajsej teplote sa aj more uz zda chladne ;)

    Takto sa zopar hodin pokupeme, doma pozrieme rozpravku o mimonoch a pomaly cakame na zajtrajsi odlet (uz sa nam nic nechce). Danka este beha po meste a zhana dake darceky pre kolegyne a pod. Ja som to mesto (a nie len to) obehal uz x krat. Tu sa nic zmysluplne neda kupit, maju tu same carachy ako napr. macku, ktora na baterky kyve rukou.
    Takze ak ste sa citili v nejakej vyvolenej VIP skupine, ktora od nas dostane nejaku pozornost z Thajska, tak sa velmi neteste. Radsej sa neteste vobec ;)
    Read more

  • Day 39

    Den 29 nocny utok na Milana

    January 16, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 29 °C

    V noci sa budim na riadnu bolest v ruke.
    Este potme zistujem, ze je na nej daco prisate. Podvedome to odtrhavam (citim, ze to bolo skor zakusnute). Zapina sa svetlo a budi sa cely bytik. Tricko mam od krvi aj na ruke to nevyzera ako po vcelicke od komara.
    Zjavne ma v noci napadol nejaky druh kliesta, alebo co vyciciavajuceho krv. Mam dve dierky (asi znacky po kusadlach).
    Vsetko vydezinfikujeme, zvieratko zavrazdime a nasledne pre istotu este aj utopime.
    K veceru stale zijem, nemam nic opuchnute, ale ruka ma boli... Uvidime...
    Read more

  • Day 38

    Den 28 zase v Ao Nang

    January 15, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 25 °C

    V Ao Nang mame spolocnu izbu pre troch. Co nas vsak caka netusime. To nie je izba, ale byt aj velkostou aj vybavenim. Tomco si navyse uziva kingsize postel (velka postel pre dvoch).

    Mame tiez velku kuchynu s barom (citim sa ako doma, len tu nie je KEG Kofoly), telku s DVD, kde si niekto zabudol rozpravku (Padouch 2), takze uz sa tesime na kino a paradnu terasku s vyhladom na hory.
    Gol je, ze v tomto bytiku su dokonca az dve chladnicky. Jedna takmer na dosah z postele a jedna v kuchyni ;)

    Ej to je ale bejvak a za paradnu cenu. Zjavne sme sa z Peak season (najvyssia sezona v najvyssej sezone t.j. Vianoce a Silvester) presunuli do high season (stale najvyssia sezona) a uz sa to odrazilo nie len na cene byvania, ale aj na cene roznych serepeticiek v obchodoch.
    Prechadzame obchodne ulicky a niektore veci zlacneli aj dvojnasobne oproti nasej poslednej navsteve.
    Takze sa poriadne najest, nezabudnut na ananasolizatko a spat.

    No teda aj by som zabudol este nezabudnutelny zazitok. Stretli sme asi 15 shemale (kto nevie co to je, tak google vie vsetko). Nepopisatelne, treba vidiet na vlastne oci, daco neskutocne. Navyse uz samotne oblecenie bolo fascinujuce a tie postavicky pod oblecenim (kedze oblecenie bolo dost odhalujuce)...
    Pochopil som vetu, ze ked uvidis v Thajsku superkrasnu zenu, na 100 percent je to muz.
    Pocul som o tom, mal som o tom predstavu, ale i tak ma skutocnost sokovala, takze nepredstavitelne, treba zazit!
    Bohuzial toto sa odfotit nedalo...

    Takze na foto jedine cast nasho bytiku.
    Read more

  • Day 38

    Den 28 thajska doprava

    January 15, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 25 °C

    Cely den sa presuvame do Ao Nang, do nasho povodneho hotelu, kde sme zacinali.
    Tam stravime 2 noci a ide sa domov.

    Zaciname taxikom. Dankin kufor sa vsak dnu nezmesti. Nakoniec musi ist na prednom sedadle a my nasackovani 3 ja vzadu.

    Minutu po tom, ako taxi vyrazi si Danka spomenie, ze asi zabudla mobil v domceku. Zastavit vsak thajskeho taxikara, ktory nerozumie ani slovicku "Stop" nie je sranda.
    Takze 50km v napati (kedze mobil ak ho nezabudla, tak je asi v kufri).

    Taxikar je thajsky speedy gonzales. Po tom ako su pred prudkou zakrutou znacky "90", potom "80" a nakoniec "70" a ten maniak fici 120 a nie je najmensi naznak toho, ze spomali hladam pas a priputavam sa. Jeho standardna rychlost je okolo 110 nezavisle dedina, nededina.
    Po cca hodine nas vyhadzuje v meste Trang na autobusovej stanici. Mobil bol nastastie v kufri.

    Na zdaleka nie malom nastupisti sme jedini traja europania a trosku tam aj budime pozornost. Tomcovi som vysvetloval, ze niekedy je lepsia jednoducha anglictina a ruky a nohy ako jeho zlozite vety na vybavovanie veci s thajcanmi, ktorych anglictina je tiez obmedzena. Takze protestne odmietol vybavovat on a poslal ma vybavit autobus. Za skvelu cenu 2,7 eur na osobu vybavujem (rukami a nohami) van (autobusik pre 16 ludi) na dalsiu asi 150km trasu.
    Ma to jeden hacik. Dankin kufor je zas tak velky, ze zabera cele sedadlo, takze ho musime zacvakat ako dalsiu osobu.

    Uzivame si pravu thajsku dopravu. V minibuse thajsky puch, thajske teplo a hlavne thajska hudba, z ktorej ma po cca 2 hodinovej jazde uz triafa a som zrely na psychiatriu. Tlmice to ma v takom stave, ze my traja, co zaberame cely zadok autobusu obcas nadskocime uplne do vzduchu - ale to som chcel, uzit si pravy thajsky sposob dopravy a este sa to bude gradovat.

    Po vystupeni v Krabi sa na nas hned vrha nejaky taxikar, ze do Ao Nang nas odvezie za skvelych 500 bubakov (15eur). No urcite! Vidi, ze to nepojde, tak klesa na 400.
    Kasleme na neho.
    Na nastupisti nachadzame songthaew (male nakladne auticko, kde sa sedi vzadu na laviciach na krytej korbe). Bez akehokolvek zjednavania cena za vsetkych a kufre 180 bubakov (5 eur) za cca 40km trasu do Ao Nang.
    Po tom ako sa napratame s nasimi kufriskami do auticka, zmesti sa tam podla mojho europskeho odhadu max. 5-6 ludi. Nastastie nasadaju len asi 3ja.
    Auticko vyrazi, akurat, ze zlym smerom.
    To pochopime po chvili. Auticko krizuje cele Krabi, aby nabralo dalsich. Po case je uplne plne. Ja sedim vykruteny s kuframi na nohach, auticko napraskane a ten maniak (vodic) sa stale tvari, ze nema dost. Stoji na roznych frekventovanych ulickach a oslovuje bielych... Do max. napraskaneho auticka nastupuju dalsi a dalsi.
    Ked uz to vyzera, ze uz miera komprimacie prekrocila maximum, tak maniak vodic vyhadzuje svojho spolujazdca a miesto neho nasuka k sebe do kabinky dalsich dvoch. To vsak stale nie je koniec. O chvilu nabera dalsich 3 ludi, ktori uz len postojacky visia na konci auticka (nieco ako nasi smetiari).
    Nakoniec sme v auticku 15ti plus vodic a to som si myslel, ze sa tam zmesti max cca 8 ludi.
    To je prava thajska doprava, uzivam si to. Nie som si isty, ci aj zvysni clenovia nasej vypravy ;)

    Vdaka tomu, ze sme vsak dnes nesli od startu az do ciela taxikom sme usetrili asi 40 eur a fakt si uzili, ako funguje doprava v Thajsku... Mam pocit, ze poniektori by radsej obetovali tych 40eur, takze je jasne, ze o 2 dni na letisko uz ziadne experimenty. Objedname si luxusny taxik.
    Read more